Predpokladám, že väčšina čitateľov tejto stránky má blízko k vareniu, podobne ako aj ja. Keďže ja aj rád fotografujem, obzerám sa stále po nových podnetoch. Nových vecí je dostatok, skôr mi chýbajú tie staré. Hrnčeky, taniere, hrnce, domáce spotrebiče (ručné), doplnky.
V susednom Hainburgu som objavil pred časom obchod s tovarom do kuchyne. Dovtedy som kvôli tomu cestoval do Viedne a stálo ma to čas aj peniaze. Teraz som s prekvapením zistil, že skoro všetko z toho čo najčastejšie potrebujem mám, takpovediac – pod nosom: Eybel Eisenwaren.
K syru Volovec som sa dostal náhodou. Registrujem ho na trhu už aspoň 3 roky, ale nič ma nedonútilo ani nepovzbudilo si ho kúpiť a teda aj ochutnať. Jedného dňa sme potrebovali na fotenie bochník syra. Najviac sa mi aj klientovi pozdával Volovec. Tak som si ho zohnal. Fotenie dopadlo dobre, klient spokojný.
Dlho som nevedel čo s feniklom, jedával som ho len tak, surový. Pri hľadaní niečoho úplne iného som však objavil tento recept a hneď som dostal chuť si ho vyskúšať. Málo ingrediencí, chuť zaručená.
Priniesla sa mi správa o prvej raw food (surová strava) reštarácii u nás. Celkom som tomu neveril, u nás? Veď pokiaľ viem, ani Viedeň takú nemá. Po pár týždňoch som sa rozhodol ju odskúšať.
Trhy ponúkali skvelé a chutné delikatesy z mäsa a múky. Salámy, mäská, chleby, vianočné keksy a pečivo. Posledná možnosť navštíviť ich je tento víkend, 17. a 18. decembra!
Tip na nedeľný obed s použitím hovädzieho, ktoré veľmi obľubujem. Využijem popritom aj suroviny, ktoré nám príroda práve ponúka.
