V káve sa v poslednom čase udialo pomerne veľa. Majstrovstvá baristov, nový magazín a stihol som ochutnať aj novú kávu.
Z kávy som prakticky vypadol, len doma poctivo verklíkujem svoju malú pražičku. Sem tam navštívim novú kaviareň, sem tam sa ku mne dostane zaujímavá káva a občas nejaká klebeta. Nazbieralo sa, tak niečo pustím ďalej.
Kaffeehaus v Goethe Inštitúte v Bratislave
Naposledy som bol v inštitúte ešte na vyške. O 15 rokov neskôr som ho našiel na novej adrese a s kaviarňou. Od 7. januára 2015 ju prevádzkuje Goriffee s rwandskou kávou, písal som o nich pred necelým rokom. Za ten čas stihli obsadiť pár podnikov v centre mesta aj postaviť vlastný shop.
Bar je malý a sedenia tiež skromne. V lete môže pribudnúť terasa na nádvorí, čo určite len pomôže atmosfére. Do kaviarne som išiel kvôli jedinému, ochutnať ich verziu africkej kávy so zázvorom (2,50€). Priobjednali sme aj cappuccino (1,60€) a čakali trochu dlhšie na výsledok.
Obe kávy prišli na stôl ako vymaľované. Umenie išlo žiaľ na úkor hrúbky peny. Krása je fajn, ale ústa majú prednosť, hrubšia vrstva krémového mlieka cappuccinu podľa mňa svedčí viac. Naproti tomu chuť bola dobrá a výtky by som hľadal len keby som vyslovene chcel.
Africká káva (na fotke vyššie) mala väčší objem ako cappuccino. Zároveň aj väčší objem kávy, pripravujú ju z dvojitej dávky. Chuťovo ma mierne sklamala. Výrazná škorica, o hodne neskôr zázvor a náznak kardamónu. Po debate s baristom sa ukázalo, že sklamanie spôsobili nesprávne očakávania. Popis kávy „so zázvorom“ sa skrátka líšil od toho, čo bolo najviac cítiť.
Opäť nebol to zlý nápoj, chcelo to len dve veci. Buď ho premenovať na kávu so škoricou, alebo dať zázvoru toľko, aby sa dostal do popredia a nemuselo sa meniť meno. Možno sa vám to zdá ako zbytočné slovíčkárenie, ale hosť si objednáva podľa toho, koľko informácii sa dozvie. Ak následne ochutná niečo iné, ako mu bolo povedané, príde sklamanie. Horšie, hosť už prísť nemusí.
Kaviareň a knihy sú prirodzená kombinácia. Aj preto verím, že podnik má šancu vydržať. Ponúka aj alternatívy, k tým som sa zatiaľ nedostal. Od otvorenia ešte priebežne upravujú svoj priestor, takže občas môžu fungovať v obmedzenom režime.
Kaviareň nájdete na Panenskej ulici 33 v Bratislave.
Nový magazín o káve
Volá sa podobne ako voľakedy káva balená v papierových vreckách, Standart. Na nohy ho postavili ľudia okolo Coffee Festu. Vizuál aj členenie idú po chuti súčasnej časopiseckej módy. Monotematický je už zo samotného zamerania na kávu.
Listovanie je prehľadné, jednotlivé kapitoly tiež. Reklamy je skromne, pretože celé číslo má jediného reklamného partnera – Chemex. Všetky ostatné reklamy sú už len na ďalší ročník Coffee Festu.
Obsah sa podarilo vyvážiť reportážami, rozhovormi, receptami aj cestopisom, všetko príjemné čítanie. Rubrika Svet je napríklad celá v angličtine. Jedno číslo stojí 7€, predplatiť sa dajú 2 alebo 4 čísla vopred.
Kam ide slovenská kávová scéna?
Podľa jediného čísla časopisu sa nedá súdiť. Dá sa napríklad podľa doterajšej komunikácie jeho vydavateľa na sociálnych sieťach. Krst magazínu prebehol v Prahe, o majstrovstvách baristov informovali len z Prahy a Viedne. Jemné ignorovanie Slovenska začína byť neprehliadnuteľné a postupom času sa bude dať ťažko zamaskovať, napriek jasnému označeniu česko-slovenská verzia v tiráži časopisu. Už teraz je v príprave anglická verzia magazínu.
Standart v tom ale nie je sám. Keď si pozriete výsledky našich majstrovstiev baristov za posledných 5 rokov, každý jeden ročník vyhral človek, ktorý pracuje v zahraničí. Tu doma poskytol pár rozhovorov, urobil možno pár cuppingov, a potom čiara preč. Prichádza teda prirodzená otázka, čomu slúži súťaž? Ak má zviditeľňovať našich vo svete, to už netreba, robia to sami ľudia z branže. Ak má slúžiť tomu, aby pomohla ľuďom von, ani to už netreba. Čo má nohy, to už zrejme stihlo odísť.
Rozumiem tomu, že kávový festival nebude ani nemôže byť v Terchovej. Nemám za zlé ani ľuďom, že odchádzajú preč. Peniaze hovoria jasnou rečou. Ale keď to vieme, načo to baliť do šlachetných hesiel typu rozvíjame slovenskú kávovú scénu. Skrátka mám pocit, že tá povestná kávová kultúra Slovenska sa začína viac budovať za hranicami, než tu doma. Predošlú rozhádanosť kávovej scény vystriedala vzájomná ignorácia. Z nej ale cítim rovnako nepríjemnú pachuť. Stále čakám na dobu, kedy aj zjavní konkurenti dokážu oceniť aspoň niečo dobré na svojich protivníkoch.
Dohodu a vzájomné uznanie potrebujeme aj kvôli inému. Postupne prichádza unifikácia trhu a opadnutie šialenej módnej vlny. Kto sa povezie ďalej si zatiaľ netrúfam predpovedať. Mám len obavu, čo tu doma zostane. Prchavé obrázky z mliečnej peny? Alebo povedzme 30 malých pražiarov, ktorí budú nenápadne ale isto pražiť dobrú kávu navzdory všetkým vlnám?
Aj takto môže vyzerať „zmeska“
Pri slove zmeska sa vám možno vybaví zmes natmavo praženej arabiky a robusty. Prípadne zmes rôznych arabík. Občas sa „zmeskou“ stane aj jednodruhová arabika, od toho istého pražiara a z tej istej plantáže. Jednoducho tak, že každé praženie sa podarí inak a na konci sa zmiešajú 2-3 rôzne stupne praženia. Tu to schytala inak krásna geisha z Panamy. Na fotke uvidíte zhorené zrná aj úplne svetlé, 10 odtieňov hnedej.
Keď vravím nesúďme podľa obalu, poviem aj B. Kávu som pomlel a pripravil ju v moka kávovare (veľkosť 3). Vo dvoch z piatich prípadov vyšla krásne, cítil som hlavne papáje. Potom ale chytíte várku, kde je zhorených zŕn viac a výsledok v šálke je zrazu iný.
Je to jeden z dôvodov, prečo nekupovať mletú kávu. Bez predošlých skúseností nemáte šancu skontrolovať surovinu. Ak je v „zmeske“ len pár zrniek pochybnej farby, dajú sa ešte ručne vytriediť. Aj pražiar je len človek a občas mu ujde ruka, špirála alebo stopky. Len nech sa potom nepodarok neobjaví v sáčku u zákazníka.
Súťaž
V nadpise svieti toto slovo, tak poďme súťažiť. V hre je jeden magazín Standart, ktorý som dostal od vydavateľa. Dostane ho jeden z vás, ak pošle odpoveď na súťažnú otázku a vyberieme ho.
Otázka znie, z akej krajiny pôvodne pochádza varieta geisha? Správne odpovede posielajte iba emailom na adresu delikatesy zatočenýznak klimo bodka net, najneskôr do stredy 18. februára 2015 polnoci. Výhercu ohlásime nasledujúci deň, teda štvrtok 19. februára 2015 v tomto istom článku.
Vyhodnotenie
Otázka sa ukázala záludnejšie, než som si myslel. Dostal som spolu 27 odpovedí, z nich bolo správnych len 16. To tipoval Panamu, ten sa sekol. Varieta geisha pochádza z Etiópie, odkiaľ sa neskôr dostala do Kostariky a až potom do Panamy. Meno má tiež odvodené z krajiny pôvodu, z dediny Gesha. Aj preto sa zvykne volať aj gesha.
Zo všetkých správnych odpovedí sme vybrali jednu, ktorá vyhráva prvé číslo magazínu Standart. Je ňou Soňa Rojková z Bratislavy. Gratulujem a posielam cenu.
