Čas od času sa mi do rúk dostane malá vzorka niečoho zaujímavého, čo stojí zato vyskúšať. Tentoraz to bola robusta z Jávy od Casa del Caffé. Poďakoval som, priniesol ju domov a začal laborovať.
O robuste sa väčšinou hovorí, že má menšie a škaredšie zrná ako arabika. Táto Jáva bola evidentne výnimka. Veľké zrná, takmer veľkosti 18+, ani jedno poškodené. Upražené na tmavo, ale bez známok vystúpených olejov. Robustu si ani neviem predstaviť upražiť na svetlejšie, okamžite by prezradila svoje pachute.
Čo ju prezradilo, bola vôňa. Nebudem sa uchyľovať ku kvetnatým opisom, stačí úplne základné delenie na dobre/zle. Akákoľvek robusta vonia zle. Ak pijete kávu roky, spoznáte ju aj v mletej zmesy. Nenechal som sa odradiť a začal skúšať. Espresso som ešte nedal opraviť, preto som vybral iné metódy prípravy – moku a filtrovanú. Dobre čítate, filtrovanú.
V moke nám doma 100% robusta nechutila, chuť bola veľmi podobná vôni. Nebolo to ani najhoršie, ale pachuť tam skrátka bola. Aj v dochuti. Pri druhom pokuse som na to išiel z opačného konca. Spároval som 5 zrniek so svetlo praženou Etiópiou Kochere (zelená od BeanUp, praženie moje). Výsledok žiaden. Po robuste ani stopa, ani som ju tam nemusel dávať, voňavá arabika prebila všetko. Skúsil som, čo urobí dvojnásobné množstvo. Namiesto toho, aby pritvrdila muziku, len vyskočila ako samostatná pachuť. Výslednej zmesy vôbec nedodala ani telo ani silu, len tam niekde v kúte proste otravovala.
Pri prekvapkávanej som zmenil taktiku. Použil som pomer 1:1. Nie z mojej hlavy, nápad som vyčítal, keď som pátral po pôvode tejto robusty. Minuli sa mi papierové filtre do Hario V60, preto som vybral vietnamca. Navážil som 12 gramov (6g z každej), pomlel a zalial cca 83-stupňovou vodou. Vo vôni žiadna guma ani zloba ako v moke. Podozrivé. Po ochutnaní ešte podozrivejšie. Kde je pachuť? Chcem spálenú gumu, chcem tú hnusnú robustu! Mal som doteraz zažitú predstavu, že kávy cez filter sú vždy také príjemné jemnučké čajíky, resp. že tmavo-praženú robustu do filtra nikdy v živote. Takto svet jednoducho nefunguje, bol som nadšený zo zistenia, že všetko môže byť aj inak. Z nadšenia ma vytrhla až milovaná. Pripomenula mi, že v dochuti predsalen cítiť pachuť. Slabo, ale predsa, uznávam. Celé sa to zvrtlo o pol hodinu neskôr.
Vďaka intenzívnemu pitiu je pre mňa káva už len také milé ranné pohladenie, kofeínové kopance si už pomaly nepamätám. Táto robusta mi ich ale úspešne pripomenula. Šklabím sa na svet a pod pracovnou doskou mi klepká noha. Nech sa páči, máte odpoveď na neodvratnú otázku, prečo vôbec cpať robustu k drahej arabike a preháňať ich cez filter. Komu je kvetnatá arabika príliš slabučká, ale zároveň by chcel zachovať jej príjemnú chuť, toto je jedna z možností. Robusta cez filter je kladivo, ktoré rozbije aj najotravnejšiu kontrolku únavy.
Vyskúšal som ešte jednu verziu. Opäť filter, len iný pomer, tretina robusty a dve tretiny arabiky (4g + 8g). Príprava aj teplota rovnaká. Výsledok bol zlatý stred. Silná káva, ovocie a bez pachutí na konci. Síce slabsia ako v predošlom pokuse, ale stále dosť silná na resuscitáciu.
Každé dobrodružstvo má nejaký koniec
V prípade kofeínového kopanca je jasný. Keď prestanete klepkať nohou, hodí vás to na tvrdú zem. Tu máš, plaz sa. Našťastie som nie tak závislý od kofeínu, aby som s tým mal výrazný problém, ale útlm som nemohol prehliadnuť. A nie, útlm nebol z toho, že by som sa na obed prejedol alebo sa mi ozývalo sladké črevo.
Zaujímalo ma niečo iné. Ako sa s robustou vysporiada žlčník. Po zlej alebo zmeskách zvykol protestovať. Aj v mojom okolí sa stretávam s ľuďmi, ktorým dlhodobé pitie lacnejšej kávy nerobilo dobre. Niekedy až tak, že s tým nakoniec museli prestať. Pri tejto robuste som na počudovanie problém nemal. Neviem posúdiť, či by neprišiel po dlhodobejšom pití.
Robusta sa k zmesiam pridáva v prvom aj poslednom rade kvôli cene. V skutočnosti ju obhajujú cez lepšiu cremu a vyšší obsah kofeínu. Oboje je pravda, daň zato sú však pachute. Našťastie, svet nie je čiernobiely a robusta sa tiež vyvíja. Sú oblasti, kde sa arabike jednoducho nedarí, alebo tam nie je dostatočná nadmorská výška na pestovenie tej kvalitnej. Pestovatelia sa museli vynájsť a poradiť si s tým, čo mali k dispozícii. Podľa mňa sa im to podarilo. Pekné zrná a použiteľná káva. Ak budete mať niekedy príležitosť ochutnať kvalitnú robustu, napríklad túto z Jávy, urobte to. Rozšíri vám to chuťový obzor aj zreničky.
Veľká škoda, že som nemohol otestovať aj espresso, ale na druhej strane o to viac prekvapila filtrovaná. V každom prípade ďakujem Marcelovi Šturcovi z Casa del Caffé za podarúnok, poučné pitie to bolo. Delikatesy.sk fungujú hlavne vďaka priateľom aj kvôli vám, takže v ďalšom článku sa ku mne na vyskúšanie dostane drevený filter na prekvapkávanú kávu Canadiano. Teším sa na skúšanie.
mas tam hrozny preklep – zmesy
Cital som so zaujmom Vas clanok a musim konstatovat to otrepane – to co vidite, nemusi byt to iste, co vidite :-)
Pred nedavnom som dostal kavu z Azie – krajinu radsej nenapisem, ale, bola to Rubusta. Otvoril som sacok, lahodna vona zapavila kuchynu a veru aj zena pribehla , co to tak dobre vonia. Predtym som mal v kavovare Taliansku kavu 80/20 zmes kupenu v Rakusku /v nadeji, ze bude kvalitnejsia/…….ktoru som vybral zo zasobnika na zrna, uctivo sa na nu pozrel a ……….vyhodil do kosa. Aromou, vonou, chutou, velkostou zrn sa nedala porovnat s tou Azijskou. Omnoho lepsie nedopadla ani ta, co mam z Nemecka ako exclusive :-?
Dovod?…..ako mi povedal pan, ktory mi doniesol kavu z Azie, problem je v tom, ze Nemci, Taliani, Francuzi a Briti nakupuju u nich v Azii kategorie 3,4,5,, ktoru potom miesaju do zmesi jednoodrodovych alebo zmiesanych.
Skoda, ze sa tu neda uploadnut foto – odfotil som si rozdiel v zrne medzi Talianskou kavou a kavou triedy 1 z Azie…….
Uz inu kavu ako odtial ani nepijem. ……………..a Robusta mi chuti viac kvoli cokoladovej chuti. Ano…….to, co tu vydavaju za Robustu je obvykle balast pre zmesi kav kvoli nahnatiu obsahu na ukor kvality pri zachovani „exkluzivnej“ ceny.
Zial – aj kava podlahla euroodpadu v potravinach.