Skúšali sme rôzne panvice, materiály aj povrchy

U nás doma sme teflon prestali používať už dávno. Nahradili sme ho väčšinou nerezovou oceľou. Postupne sa pridali aj fajnovejšie materiály a povrchy. A keď som sa nedávno dostal k novej keramickej panvici, rozhodol som sa urobiť malú skúšku. Podobný malý test robil dávnejšie Cuketka. Vyšlo mu vtedy, že liatinové panvice rozvádzajú teplo nerovnomerne.

Rozvod tepla, ale rovnomerne prosím

Na skúšanie som vybral nasledovných kandidátov:
– Medená panvica ELO – ide o sendvič meď-hliník-nerez, s rovnakou hrúbkou v každej časti panvice
– Nerezová panvica Gold – čisto nerezová panvica s hrubším sendvičovým hliníkovým dnom
– Keramická panvica GreenPan Stockholm – hliníková panvica s hrubším dnom a nepriľnavým povrchom Thermolon Rocks
– Keramická panvica Tescoma ecoPresto – hliníková panvica s rovnakou hrúbkou v každej časti a nepriľnavým povrchom

Tri z menovaných panvíc máme doma už dlhšie, štvrtú od GreenPan som si vybral na skúšanie od nášho nového kuchynského partnera – Potten & Pannen – Staněk s.r.o. Partnerstvo spočíva v tom, že si môžeme slobodne vybrať z ich sortimentu kuchynského náradia a niektoré výrobky dostaneme ako ceny do súťaží, ktoré pravidelne organizujeme. Firma očividne verí sebe aj svojim produktom, pretože nám dala voľnú ruku v hodnotení. Teda, že nám doňho nebude kecať.

Čo som tým panviciam všetko urobil

Zmiešal som síce jablká s hruškami, teda panvice s nepriľnavým povrchom aj s priľnavým, ale niektoré veci sú univerzálne. Zisťoval som schopnosť rovnomerne rozviezť teplo po celom povrchu panvice. Už som spomínal Cuketku, ten zasa podobný poučný test videl v NY Times. Metóda je jednoduchá. Vystrihnete z papiera na pečenie kruh, tak aby sadol na dno panvice. Zaťažíte ho čímkoľvek vhodným. Keramickými guličkami (používajú sa v cukrárstve) alebo napríklad peniazmi. Vybral som si druhú možnosť, keďže jedno- a dvojcenty sa mi utešene kotia v peňaženke. Keď som ich naskladal do panvice, zistil som, že ich je zrazu málo. Mali ste vidieť nechápavý úžas predavačky v našom malom obchode, keď som za ňou prišiel, že potrebujem rozmeniť. Pri rannom nákupe sa u nej vždy zúfalo zbavujem všetkej medi a teraz som na ňu vyrukoval, nech mi dá čo najviac dvojcentov…

Zvyšok skúšania bol jednoduchý, ale časovo náročný. Do panvíc som dal papier na pečenie, rovnomerne porozkladal mince a postavil ich zohrievať nad plameň. Skúšal som väčší aj menší horák, vždy však pri strednej intenzite. Takto som panvice zahrieval až do bodu, kedy začal hnednúť papier (a mince začali meniť farbu). Výsledok potom človek vidí hnedý na bielom. Zľava doprava: nerez, meď-hliník-nerez, keramika Tescoma, keramika GreenPan.

Skúška ohňom ukázala jedno. Pri rozvádzaní tepla sú dôležité materiál a hrúbka dna.

Nech vás nemýli rôzna intenzita zafarbenia papierov. Pomedzi mince sa niekedy ťažko odhaduje pripálenosť papiera. Napriek tomu sa zo vzoriek dá odčítať výsledok. Skúška ohňom ukázala jedno. Pri rozvádzaní tepla sú dôležité materiál a hrúbka dna. Konkrétny príklad: medená panvica je relatívne tenká a nemá ani hrubšie dno, ale teplo rozvádza podobne rovnomerne, ako čisto nerezová panvica so sendvičom naspodku. Rozdiel sa ukázal pri panvici Tescoma. Je hliníková, pomerne tenká a má len nepatrne hrubšie dno, takže teplo koncentruje hlavne v mieste plameňa. Preto v porovnaní s vyslovene hrubou GreenPan, ktorá má tiež hrubšie dno, dopadla horšie. Načo rovnomerne rozvádzať teplo? Hlavne pri dlhšom varení určite nechcete, aby sa jedna časť jedla uvarila viac ako druhá. Ryža je ideálny príklad.

Niekto by možno namietal, že som mohol porovnávať rovnako hrubé panvice. Nemohol. Jednak by mali rozdielne povrchy a tiež by som riskoval otravu. Tescoma totiž hrubšie panvice robí len s teflonovou úpravou. Pyrolýza, teda rozklad teplom, sa pri teflone začína už pri teplote 200°C, o pár stupňov ďalej sa začína odparovať toxický plyn. Pre vtáky je smrteľný (overené v smutnej praxi aj našou stálou čitateľkou), u ľudí je zasa podozrenie na karcinogénnosť. Jednorázovo by zrejme nikto z vás neumrel, ale skúste na tom variť každý deň…

Nerez kludne rež

Nerez je v kuchyni stálica. Aj preto dopadli panvice z tohoto materiálu dobre. Samozrejme, palacinky na nich robiť nebudete, ale na bežné varenie a dusenie sú ideálne. Znesú aj tvrdé zaobchádzanie, nevadia im kyslé jedlá (medeným a pocínovaným áno) a neurazia sa, keď do nich budete šparchať príborom. Na druhej strane, musíte použiť o niečo viac oleja, resp. poctivo vyhriať panvicu na prevádzkovú teplotu, aby sa vám niektoré jedlá nezačali lepiť. A keď sa už prilepia, opäť sa môžete vrátiť k vete o tvrdom zaobchádzaní. Prihorenú panvicu odrhnete drátenkou a ide sa ďalej. Bohužiaľ, s patričnou námahou.

Keramika, na nože e-e, na panvice ok

V poslednom čase je v móde keramika. V nožoch sa neosvedčila (je krehká a v domácich podmienkach nenabrúsiteľná), ale v panviciach má úspech na celej čiare. Pýta si menej oleja, nepripaluje a odoláva vyšším teplotám. A keď sa aj náhodou pripáli, čistenie je ľahšie, ako pri nereze. Keramiku dlhodobo používam v spomínanej Tescoma, a teraz som ju skúšal v GreenPan. Nemôžem tieto dve panvice porovnávať priamo, pretože časom sa každá nepriľnavosť začne postupne strácať, takže GreenPan by bola v jasnej výhode. Popíšem teda, čo som zatiaľ zistil.

Keramika od Tescoma, pracovitá lacnoška

Keramická panvica ecoPresto od Tescoma je univerzál. Má dve silné stránky – je ľahká a naozaj lacná. To, že je ľahká je zároveň aj nevýhoda. Kvôli vyššie spomínanému rozvodu tepla môže na niektorých miestach pripekať. Na druhej strane, nie tragicky. Panvica, ktorú máme, už má za sebou zopár šrámov, používa sa denne a trpezlivo znáša aj umývačku riadov. Nepriľnavosť časom o niečo povolila, ale panvica je stále funkčná na bežné varenie. Panvica má hrúbku 2mm v každej časti a plastovú rúčku. Za 17€  pri priemere 26cm primeraná náhrada za čokoľvek teflonové.

Samotná Tescoma je skúpa na slovo a popisuje panvicu pomerne stručne: „…so zvýšenou odolnosťou voči vysokým teplotám, tepelným šokom aj mechanickému opotrebeniu.“ Plus nejaké tie komentáre o ekológii a tak. Žiadne konkrétne čísla ani údaje. Minimálne vetu o odolnosti voči teplotným šokom si dovolím spochybniť. Panvici sa časom mierne vydulo dno, takže na rovnej podložke nestojí pevne. Pripisujem to opäť tenkým stenám panvice a faktu, že dno je rovnakej hrúbky ako zvyšok panvice.

A čo zázrak GreenPan?

Na skúšku som si požičal model Stockholm s priemerom 24cm a sklenenou pokrievkou. Panvica má hrúbku stien 4mm a dno 6mm. Rúčka je kovová, takže panvica sa dá šupnúť aj do rúry. Na takú malú panvicu je to kusisko materiálu, takže aj niečo váži.

Prvý test bol viac než jednoduchý, robiť schválne chyby. Minimum oleja (viď foto), mať takmer nezohriatu panvicu a dať na ňu francúzske toasty. Komu sa nechce klikať na odkaz, je to sladká brioška namočená vo vajci. Ako pripekavý bonus, vajíčko je obohatené ešte o mlieko. So skepsou som položil toasty na panvicu a čakal. Keď som už mal pocit, že čas pokročil, skúsil som toasty obrátiť. Išlo to hladko a nič sa nepripieklo. Zatiaľ hovorím Bravo, ale počkám si trebárs o pol roka, či tento trik dá panvica znova.

Ďalší test bola už spomínaná ryža. Na klasický slovenský spôsob. Najprv osmažená na oleji, potom podliata vodou a pod pokrievkou pomaly dusená. Vyšla bez problémov. To isté platilo pre čistenie. Byť úplná lemra, tak tú panvicu len pretrem servítkou a maká ďalej. Rovnako som ryžu spravil aj v celo-nerezovej a keramickej ecoPresto. Nerez lúbi chytiť a žerie olej, keramická je zasa niekde medzi. Chytá len zľahka, ale čistí sa ľahšie ako nerez. Podstatne ľahšie. V medenej sendvičovej som ryžu ani neskúšal. Je príliš tenká a ryža by chytila určite najhoršie. V podobnom zmysle si viem predstaviť, ako by dopadlo rizoto.

S panvicou od GreenPan som varil prakticky jeden celý mesiac a takmer denne, vždy bez problémov. Krásne sa podarila aj ryba, ktorá zostala v celku. A samozrejme bez prilepenia pri obracaní.

Mám ešte jednu vlastnosť, ktorú pri panviciach aktívne vyhľadávam. Zaoblenie okrajov. Väčšinou varím rýchlo a minútkové jedlá. Prípadne sa mi na sporáku odohrávajú simultánne zápasy o dobré jedlo. Vtedy kašlem na varechu a obraciam jedlo na panvici vyhadzovaním. Nato tie zaoblené okraje. Pokiaľ je oblúk plynulý a dostatočne veľký, ide to nádherne. Vie to aj GreenPan.

Priemer 24cm je šikovná veľkosť, tak pre dvoch. Aj vzhľadom na vyššiu váhu je táto veľkosť akurátna. Na internete ju zoženiete za 56€. Ak by som si mal teraz kupovať novú panvicu, voľba by padla práve na túto.

Poučenie z toho plynúce

Skúšanie panvíc ma naučilo jednu zaujímavú vec. V návode na GreenPan som sa dočítal, že ju máte umývať ručne (iba hubkou), nie v umývačke. Pri tvrdeniach, že ide o jeden z najodolnejších povrchov ma to trochu zarazilo. O to viac, že menej odolná a lacná Tescoma umývačku schvaľuje. Nepriľnavé povrchy sú ale citlivky a zázraky sa dejú len v telešopingu. Akejkoľvek panvici s týmto povrchom urobíte láskavosť, keď ju budete umývať ručne a správať sa k nej slušne. Povedané po slovensky, predĺžite čas nepriľnavosti. Poslúchnite návod, nebuďte leniví, umývajte ručne a na šikanovanie si ponechajte nerez.

Článok si pýta doplnenie ďalších skúseností s panvicou GreenPan o niekoľko mesiacov. Dám jej na frak a doplním.

Doplnenie (15. septembra 2012)

Dnes som znovu robil na GreenPan francúzske toasty. Slabo vyhriata panvica, mlieko rozhabarkované s vajíčkom. Toasty sa opäť zo začiatku prilepili, ale neskôr sa krásne oddelili od povrchu.

Skrátka a dobre, po roku panvica šlape v podstate tak isto ako na začiatku. Umýval som ju len v ruke a má 2-3 šrámy po vidličke.

Čo bude ďalej?

Padli tu slová partner a súťaž. Znamená to, že na najbližšie skúšanie máme vyhliadnutý hrniec na údenie. A súťaž bude čoskoro, cenou bude panvica GreenPan.