nedeľu sa skončil 17. ročník veľtrhu gastronómie, potravinárstva a hoteliérstva Danubius Gastro v Bratislave. Navštívil som ho v piatok, kedy sa konalo niekoľko súťaží. Najzaujímavejšie pre mňa boli Majstrovstvá Slovenska baristov 2010 a kuchárska súťaž Bocus d’Or, ktorú prezývajú aj kuchárska olympiáda. Národné kolo tejto prestížnej súťaže sa u nás konalo po prvý krát. O oboch súťažiach sa rozpíšem v samostatných článkoch, dnes to bude o veľtrhu samotnom.
Káva
Bol pracovný deň a po veľtrhu sa motalo veľa študentov hotelových škol, v rôznych halách zasa prebiehali sprievodné akcie a súťaže. Po vstupe sme sa spolu s dvoma dobrými priateľmi ocitli pri stánkoch kávových spoločností. Tento rok chýbali najväčšie značky, nahradili ich však menšie. Pre fajnšmerka aj bežného návštevníka celkom príjemné osvieženie. Zastavili sme sa v stánku Filicori Zechcini. Dali sme sa do reči s pánom zo stánku. Ponúkol nám kávu, ochutnali sme. Pýtali sme sa ho na zloženie zmesy kávy. Sebavedome vyhlásil, že nám to nemôže prezradiť, pretože je to vraj obchodné tajomstvo. Neviem, ale nemám rád, keď predo mnou niekto niečo schováva. Od pána nasledovala kontrolná otázka, či sa vyznáme do kávy. Samozrejme, nevyznáme, sme len amatéri. Čo je koniec-koncov aj pravda. Nato pán spustil šnúru perál. Od poznámky, že v Afrike sa nepestuje arabica (čože?) až po ohováranie svojich obchodných partnerov. Pardón, ale takéto neslýchané správanie sa jednoducho nedalo prejsť taktným mlčaním. Kávu Filicori mám celkom rád, ale rozhodne nie s takýmto sprievodným výkladom.
Dojem nám opravilo niekoľko kávových stánkov, ktoré sme navštívili potom. Napríklad skromný český barista v stánku Caffé Vergnano. Farba z≈ïn kávy tejto značky bola svetlejšia, než sme zvyknutí pri talianskych kávach, chuť bola vyvážená a jemná. Dobrý dojem z kávy aj rozhovoru s baristom pokazili iba papierové šálky – prekliatie veľtrhov, kde sa vystavovatelia boja o svoj porcelán. V tomto prípade kelímky vyslovene zanechávali svoju vlastnú chuťovú stopu. O niečo lepšie na tom boli plastové šálky, napríklad v maličkom stánku Jolly Caffé z Florencie. Tam nás zaujal najmä stroj – Faema E61 Legend. Je to znovuzrodenie kultového stroja Faema E61. Prečo kultového? Tento komerčný stroj ako prvý na svete používal pri príprave kávy čerpadlo namiesto manuálneho piestu. Mimo tejto technickej revolúcie obsahoval aj mnohé ďalšie vylepšenia. Skrátka klasika. Poslednou ochutnanou kávou bola Costadoro Caffé z Turína. Konečne v porceláne, veľmi chutná káva, možno najlepšia akú sme na veľtrhu ochutnali.
Gastronómia
Kávu striedajú stánky s gastrovybavením a potravinami. Hľadáme niečo na zjedenie. Kdesi na kraji som zahliadol pizzu a podobné fast-foodové variácie, ale našťastie výber bol väčší. Napríklad stánok mesta České Budějovice mal popri informačnej časti aj jedálenskú, kde sa mohol návštevník najesť v kulisách mesta. Podobne bol zariadený stánok reštaurácie Taverna z Bratislavy. Ľahký obed vo forme melidzanosalaty (baklažánová nátierka) a jahňacieho padol akurát vhod. Uprostred výstavnej plochy sme natrafili aj na viacero stánkov s kebabom. Jeden bol vyslovene nevkusný, mäso na rošte rozstrapatené ako šnúrky na mope, druhý stánok vyzeral o čosi slušnejšie. V sekcii pekárov sme zasa našli stánok, ktorý hlásal predaj bratislavských rožkov. Okolo obeda boli vypredané a nestihli pripraviť nové ani do štvrtej popoludní. Namiesto nich sme vyskúšali ostatné pečivo, zaujímavý bol napríklad makový rožok z podobného cesta, z akého sa robia croissanty. Mimo gastroprevádzok sme videli aj niekoľko stánkov so syrmi, údeninami a inými delikatesami.
Pôvodne som sa bál, že na veľtrhu budú obmedzené možnosti jedenia. V mysli sa mi živo vynorili vôňa/smrad živánskej, párkov a iných vysmážanov. Ako sme zistili na výstavisku, strach nebol celkom opodstatnený a s jedlom to nebolo najhoršie. Hladný nezostal ani priateľ-vegetarián, ktorý bol s nami.
Veľtrh samotný
Niekoľko priateľov mi potvrdilo, že sobota je zrejme najhorší deň pre návštevu veľtrhu. Masa ľudí a trochu nervózni vystavovatelia. Naopak, mne sa piatok zdal priam ideálny. Návštevníci väčšinou ľudia z branže. Počas labzovania po Gastre som stretol hneď niekoľko známych šéfkuchárov. V niekoľkých stánkoch pripravovali jedlá naživo, tak sa mohol človek pozerať profesionálom na prsty. Celkovo som mal pocit, že tento ročník bol vyslovene orientovaný pracovníkov v gastro a ich súťaže, nie na bežného návštevníka. Pre nadšenca stále dobré a zaujímavé.
Trochu horšie to bolo s informáciami a orientáciou. Kde-tu som síce natrafil na informačnú tabuľu a plánik výstaviska, ale keď som potreboval odbehnúť von, chvíľu mi trvalo, kým som našiel východ. Keby mi nepovedali známi, že sa dá výjsť aj nenápadnými plechenými vrátami, tak by som tam ešte blúdil. Parkovanie bolo aj napriek snehu celkom v poriadku, parkovné stálo 5€.
Na podobnej výstave sa nedá stihnúť všetko a každý má nejakú srdcovku, pre ktorú tam ide. V našom prípade to bola káva a očakávania vcelku splnila. Ak si na výstave bol a tvoja srdcovka bolo niečo iné, napíš to do komentára.
Ďalší článok bude o slovenských majstrovstvách Barista 2010. Samozrejme s celou galériou fotiek aj videom.
no podla fotiek to ktovieako zaujimavo nevyzera, tak max. 30 percent fotiek s jedlom
ta fotka s vinami, to uz su moje ulovky, fotene doma na policke :-)))
popíš, čo sú zač
My sme sa s priatelkou vybrali na tuto vystavu tiez v onu sobotu. Kedze som nesiel na vystavu s velkymi ocakavaniami, neda sa povedat, ze by som odisiel extra sklamany.
Problemom vsetkych vystav v Inchebe je uz tradicne ich „ergonomia“ a orientacia na nich. Na vystave absentuje podrobnejsi popis ci aspon nejaky materialik, kde co clovek najde. Vystava sa rozkladala v 3 pavilonoch, ostatne boli o dovolenkach a polovnictve.
Ak sa clovek dal hned do lava, slabsie povahy sa mohli na opatku zvrtnut a ist prec. Prvy pavilon je totizto klasicka vystavna smelina plna cistiacich pripravkov, univerzalnych V-krajacov, panvic s technologiou z kozmickeho vyskumu, lepidiel a tradicnych ceskych posuvacov koreninovych zmesi plnych glutamanu a podobnych chutoviek.
Je pravda, tak ako Viktor spominal, ze vystave vo velkom dominovala kava, predovsetkym dodavatelia alternativnych talianskych zmesi ku komercnemu mainstreamu. Na kavu sme chut nemali, takze sme sa velmi ani nezastavovali. V tomto pavilone boli este ako doplnok dodavatelia gastro vybavenia, cize opat nic pre laika.
Dalsi pavilon sa nazyval „programova cast“, rozumej: podium a stolicky pre divakov, kde sa konali rozne cooking shows. Bohuzial, nikde som nenasiel program tychto podujati a na podiu akurat nejaka akcia skoncila. Takze aj toto sme skippli a sli dajel. V tom istom pavilone bola aj ukazka foodstylu a foodartu hotelovych skol, co bola konecne nejaka podivana aj vratane vystavy zo sutaze o nj bratislavsky rozok.
V poslednom pavilone sa uz dalo ako tak hovorit o niecom pre sirsiu verejnost, pretoze tu boli prevazne dodavatelia surovin. Pri zopar z nich sme sa aj zastavili a prehodili zopar slov. Co ma najviac mrzelo, ze stanky, ktore ma zaujimali boli bud obkolesene hromadou ludi, pretoze v nich rozdavali nieco zadarmo, alebo sa zastupci firiem uz niekomu venovali vo vnutri stanku. Dominantou tohto pavilonu bol pompezny nalesteny stanok firmy co produkuje Alpsky rum. Najviac ma pobavil stanok ceskeho producenta liehovin, ktory tiez ponukal na ochutnanie zo svojho. Netusil som, ze az tolko „odbornych degustatorov“ v paperovych bundach v tejto republike mame, ktori pred spustenim ohnivej vody dolu hrdlom odbornicky pootacali plastovy pohar proti svetlu, aby tak ocenili kvalitu aj vizualne. Nuz komu cest, tomu cest…
Skutocne vyhladavanou atrakciou tejto vystavy boli dodavatelia strojov na zmrzlnu, ktori capovali zmrzlinu zadarmo (no a co, ze je praskova a vonku je -8) a stanky, kde predavali kebab. Ocenit vsak treba, ze stanky s langosmi, klobasami a parkami v rozku toho roku absentovali.
Aby som to nejak uzavrel, toto skutocne nie je vystava pre siroku verejnost, dokonca si dovolim tvrdit, ze ani pre tu uzsiu, t.j. nadsencov ako sme my na tejto stranke. Ja by som odisiel maximalne spokojny, ak by aspon jeden pavilon bol plny stankov ako ti, ktori predavali tie syry a divinove klobasy, co Viktor spominal.
este nestihli padnut za obet, ale jedno je terra parna (http://www.terraparna.sk/), najprv ma zaujala ich etiketa, po vyskusani vzorky aj celkom vino, domov som si zobrala barikovy modry portugal, celkom ma zaujal od nich aj alibernet
zbytok flias je z noveho vinarstvi, neviem sa k nim prepracovat v bratislavskych vinotekach, takze ak niekto budete vediet, budem vdacna za info
mala som od nich biele chardonnay a ruzovy cabernet (ten som nahodou stretla v presove v muzeu vin) a z gastra som si odniesla
PM- Pinot Meunier (odroda, ktora sa pouziva aj v champagne, ale je svetlejsia ako pinot noir)
Franceska- cuvee Frankovka
Frankovka rose cepage- chcela som vyssie spominany cabernet, ale stihli ho uz pred nasou navstevou vypredat
Larus- na ten sa tesim najviac, pretoze je to spojenie cerveneho traminu, chardonnay a sauvignonu
nove vinarstvi mam rada, pretoze priniesli na trh nieco uplne ine, nove, modernym sposobom podane vina
hm ten barikovy portugal musi byt vyborny :)
mato, trosku budem kontrovat, co sa tyka ukazok kucharov, v jednom pavilone, kde bola aj vystava cukrarov, to moderoval moderator, ktory zakazdym zopakoval (kazdych min. 15 minut urcite), aka sutaz to je (v piatok to bol nowaco junior cup a v sobotu to bol senior cup+ vysvetlil, co maju za ulohu uvarit) a v druhej sale, co kuchari varili, to bola prezentacia pod zastitou metra a tak isto tam bola velka tabula s programom o troch kucharoch- z kaskad a zlateho klucika+ prezentacia mucnikov….
na druhej strane je pravda, ze s orientaciou som mala velke problemy aj ja…nemat tam zastupcu muzskeho pohlavia (ktory ma kompas zabudovany v hlave), tak tam bludim asi doteraz :-)
ano, tento rok to bolo vyslovene o ludoch z branze. Delikates mohlo byt viac, suhlas. Ku koncu dna sme videli kucharov oddychovat po sutaziach v stankoch s vinkom, kde veselo a uvolnene debatovali ;-)
Chystate se do Brna na Salimu?
No ja hodnotim výstavu pozitívne, ved nakoniec hladam pozitivne veci vsade, ale bohuzial aj kritika v reportaži je na mieste. Niekedy to je ozaj sila ked vidim ako sa veci maju a kto reprezentuje tú či onú vlajkovú loď svojho gastronomickeho mena. Dalšia kritika je na margo miesta konania…to že to je v Bratislave budiš, to že v priestoroch Incheby, (kde inde…) no ta orientacia a neprehladnost je na škodu, či hotová tragedia. No naozaj teší účasť stále nových vystavovateľov, keď aj drobných, no o to viac pyšných na svoje dielo. Bolo čo pozerať a teším sa na budúci ročník !
to Zuzana: Nové Vinařství si kupujem pravidelne, veľmi mi chtí. Larus je výborný, ale aj Rulandské, ryzlink rýnsky i Sauvignon. Žijem v Čechách a ani u nás sa nedá kúpiuť v každej vinotéke, niekde majú len pár druhov. Preto si ho pravidelne beriem z e-shopu vino-klub.cz, mám s nimi veľmi dobrú skúsenosť. Zistila som, že na Slovensku je asi ich dcérska spoločnosť http://www.vino-klub.sk Tam si cez vyhľadávač vino-sami.sk objednáš čo len chceš z ich produkcie a dovezú domov. Pri troch krabichiach je zľava, takže doprava vyjde zadarmo. V Bratislave som to ešte neskúšala ako fungujú, kdo má skúsenosť, dakte vedieť.
9. lucianka: ak mi do toho nic nepride, rad by som sa isiel pozriet
Janka dakujem za infosku, vyskusam
na Salimu sa chystam tiez, som zvedava, ako to tam bude vyzerat, este sme tam neboli
tak ten gramofon je paradny :)
Tesi ma zaujem o produkty Noveho Vinarstvi, V blizkej dobe spustam e-shop http://www.novevinarstvi.sk a velkoobchod s celym sortimentom. Pre BA a okolie bude dovoz zdarma.
mmmm, tak to sa tesim, asi budem patrit medzi pravidelnych zakaznikov :-)