Slovak Food Festival v Bratislave

Posledný víkend sa v Bratislave na hrade konal prvý ročník festivalu jedla Slovak Food Festival. Mnohí si ho mýlili s Bratislava Food Fest. Nie, toto je samostatná akcia. Boli sme sa pozrieť dva dni, piatok aj sobotu.

Festival sa začal v piatok poobede. Rozbeh bol pomalý a príjemný, ľudia sa pozvoľna trúsili do areálu festivalu. Počasie strašilo dažďom, ale našťastie sa vydarilo. Ani vietor nebol príliš silný. Miesto bolo zvolené výborne, v parku pod Bratislavským hradom. Inkluzíve výhľad na mesto, plus lavičky, „oddychové ostrovčeky“ s pohovkami, barové stolíky aj detské ihrisko. Ďalšou výhodou bolo, že na festival zablúdilo aj mnoho turistov, ktorí sa boli pôvodne pozrieť na hrad. Za toto palec hore.

Stánky boli usporiadané pozdĺž hradby, pričom odvrátená ulička bola príliš úzka. V sobotu, kedy sa na festival dohrnuli masy, bol problém predrať sa tade. Parku dominoval festivalový stan, v ktorom prebiehali ukážky varenia. Festival moderovali Peter Justin Topolský a Vera Wisterová. Princíp platenia bol podobný, ako na iných festivaloch. Návštevník si zakúpil kupóny, ktorými sa potom dalo platiť v jednotlivých stánkoch. Za 12€ bolo 10 kupónov.

Páčila sa mi kombinácia tradične známych reštauračných mien spolu s menej známymi.

Festival mal podtitul S chuťou spoznaj Slovensko. Z časti to bola aj pravda. Napríklad vďaka Husacine u Gálika, Hotelu Dubná Skala v Žiline, kapustnici z košického Camelotu, malému trnavskému pivovaru Sessler či pálenici Fruit Distillery z Marcelovej. Bolo tu aj AuCafé s Leberfingerom, potom to však už išlo smerom k sushi, Argentíne či iným medzinárodným kuchyniam. Vyslovene toho sushi bolo na môj vkus až príliš. Existuje fúra ďalších špecialít, ktoré sa dajú v našich podmienkach pripraviť lepšie ako práve sushi. Jasné, nie je problém doviezť lietadlom v relatívne krátkom čase akúkoľvek rybu. Ale nikdy to nebude také, ako keď sa kuchár ráno vyberie na trh, aby kúpil čerstvo ulovený kúsok. Môžme sa hrať s maki sushi, šáliť sa a baliť do ryže či nori riasy kadejakú zeleninu, ale podstata je myslím niekde inde. Napriek tomu, beriem to pragmaticky, festival nemohol ponúkať len bryndzáky a lokše, takže pestrosť bola na mieste. Páčila sa mi kombinácia tradične známych reštauračných mien spolu s menej známymi.

Pocháliť musím aj organizáciu. Naokolo pobehovala spústa brigádnikov, ktorí sa snažili udržať festivalový areál v čistote. Tej prospel aj fakt, že všetky vzorky jedla sa vydávali na porcelánových tanierikoch, ktoré zabezpečil sponzor Metro. Kto chcel, mohol si za zálohu požičať kovový príbor, ostatní mohli použiť klasicky plasťáky.

Čo sme ochutnali

Ako prvá prišla na rad lokša od Gálika. S makom. Bola naozaj chutná. Ktorýsi z vystavovateľov mi spomínal, že sa s nimi bavil o receptúre. Tiež sa snažil vo svojej reštaurácii urobiť dobré lokše, ale väčšinou neúspešne. Od Gálika sa dozvedel, že základné tajomnstvo sú zemiaky, nejaká konkrétna odroda, ktorá málo nasáva vodu. Skrátka, tie lokše boli naozaj chutné.

Ochutnali sme aj gaštanový dezert z košickej reštaurácie Camelot. Je to podnik na stredoveký spôsob, s dôrazom na mäsové jedlá. Na doplnenie ponúkajú aj tento dezert. Základ bol z mascarpone, navrchu gaštanové pyré, to celé preliate zredukovaným pomarančovým sirupom. Veľmi chutné, nie príliš sladké, zato aromatické. Palec hore.

Na rad prišla aj moja srdcovka – arabská kuchyňa. Na festivale bola zastúpená reštauráciou Sindibad. Ochutnali sme hummous a tabouleh. Oboje veľké sklamanie. Hummous bol príliš našľahaný, chute v ňom nespojené, akoby samostatné. Mdlé, mal som pocit, že nie je ďaleko od skysnutia. Podobne na tom bol libanonský tabouleh. Bol premočený skrz naskrz. Za nízkou kvalitou bola možno absencia chladničky a technického zázemia stánku. V sobotu som nekontroloval, možno sa situácia zlepšila.

Kolega ochutnal aj kačacinu bratislavského Hotela Premium. Spolu s pyré bola vraj chutná. Ja som sa zastavil vo vedľajšom stánku La Bodeguita del Medio. Dal som si ich Tortillu plnenú flank stejkom, fazuľou, ryžou a kukuricou. Veľmi chutné, navyše s výraznou chuťou čerstvo posekanej koriandrovej vňate.

Záver

Festival mal skôr komornejší nádych, čo mne vyhovovalo. Príjemná akcia na jarný víkendový deň pre rodinu a niečo tam pre seba našiel aj fajnšmeker. Budeme zvedaví na budúci ročník.

Boli ste na festivale? Páčilo sa vám? Nepáčilo? Napíšte do komentárov pod článkom.

Fotogaléria