Vyzerá ako ploský cícer, volajú ho cícer, ale nie je to cícer

Vypestovať ho som skúšal bez úspechu už minulý rok. Tento rok sme dostali do daru jeden menší pohár už usušeného, tak som prešiel rovno k vareniu.

Ak strukovinu na obrázku nepoznáte, je to hrachor siaty (Lathyrus sativus). Hrachor má mnoho druhov a veľa z nich sa sadí len kvôli okrase, táto popínavka má krásne kvety. Vráťme sa však k tomu chaosu so zámenou mien. V rôznych oblastiach Slovenska volajú hrachor cícerom. A naopak cícer (botanicky cícer baraní) zasa prezývajú slovenec, slovienko, sloviatko, bagovka, bagoca alebo čičer.

Hrachor nie je bežná strukovina a zdá sa, že nikdy ani veľmi nebola. V jednom struku sú len 2 až 3 semienka, takže výnos z jedného pestovania je oproti iným strukovinám vyslovene chabý. Čo zas tiež nie je veľká tragédia, pretože hrachor sa zvyčajne jedol len ako sviatočné jedlo, najviac okolo Vianoc. Navyše obsahuje neurotoxín (kyselinu beta-N-oxalyl-L-alfa,beta-diaminopropiónovú). Z jednej kaše raz za rok sa vám nič nestane, ale pokiaľ by ste ju jedli denne ako v Ázii ryžu, spôsobil by ochrnutie dolnej polovice tela.

Hrachor bežne nedostanete, ale minulý víkend som ho videl na nitrianskom rínku u jednej babky. Len, mala ho iba za decový pohárik. Našiel som farmu, kde ho pravidelne pestujú, pre tento rok je už vypredaná. Ale dá sa objednať na ďalší rok.

Inak je to strukovina ako všetky ostatné, pred použitím ju treba dostatočne dlho namáčať, ideálne 24 hodín. A počas nich aspoň zopár krát prepláchnuť a vymeniť mu vodu. Ďalšie použitie má väčšinou dve podoby – hustá kaša, rovnaká aká sa robí z poleného hrachu alebo výživná zeleninová polievka. Vyskúšal som to prvé. V novej neosolenej vode sa varí asi 20 minút, potom sa pridajú na kocky pokrájané zemiaky a soľ s čiernym korením. Môžete variť do rozvarenia, len pozor, aby kaša neprihorela.

Na skúšku sme varili len do zmäknutia, potom som ju rozmixoval tyčovým mixérom na hladkú masu. Hrachor sám o sebe má zaujímavú, trochu orieškovú chuť, ale patrí sa ho dochutiť pri servírovaní. Pár kvapiek octu alebo citrónovej šťavy je povinnosť, ale naozaj plnú a sýtu chuť tomu dá až tuk. Lepšie povedané čokoľvek orestované na masti alebo masle. Použil som mladú cibuľku krátko popraženú na masle. Kaša samotná nie je na pohľad veľmi vábna, ale chuťovo je zaujímavejšia ako hrachová. Plná a naozaj výborná.

Hrachorová kaša je mimoriadne sýta a jedna takáto miska vás pokojne zasýti na polovicu dňa. Čo je ešte lepšie, že len zasýti, ale neodstaví nutkaním vykotiť sa na gauč.

Zostala mi ešte polovica zaváraninového pohára tak uvažujem, či sa pustiť druhou tradičnou a polievkovou cestou, alebo ho radšej vyskúšať ako hummos. Čo myslíte?