Husacina v Červenom Rakovi

Sme Nitrania, ja aj frajerka. Obaja máme naše mesto radi, no z času na čas ho máme plný brejle a vtedy cestujeme preč. Tak ako predchádzajúcu jesennú sobotu, keď naše piatkové výberové konanie určilo za cieľ cesty Banskú Bystricu. Len tak, bez konkrétneho zámeru.

Veľmi rád cestujem autobusom, vlastne veľmi rád cestujem čímkoľvek no cesta do Bystrice bola v dôsledku výstavby diaľnice a rôznym uzávierkam zdĺhavá a nezáživná. Na druhej strane, vyšlo nám počasie a to zaváži viac ako rozkopané cesty. Naše prvé kroky po príchode do hlavného mesta stredného Slovenska viedli k múzeu SNP. Mesto bolo v sobotné dopoludnie takmer ľudoprázdne a zrejme aj preto boli prví ľudia, ktorí nás nielen stretli ale i oslovili mormonskí misionári z Utahu. I keď mali prekvapujúco dobrú slovenčinu, po chvíli zistili, že konvertovanie sa nekoná a my sme sa pobrali ďalej. Múzeum sme obhliadli iba zvonka, keďže mne sa dovnútra príliš nechcelo (mám od detstva voči nemu averziu) a konieckoncov môžem byť na svoj národ hrdý i bez obrázkov vojny a utrpenia.

Fotiac jesennú prírodu sme prišli na pešiu zónu s veľkým a pekným námestím, srdcom mesta. Nachádza sa tu mnoho zaujímavých stavieb, krásna fontána i čierny obelisk venovaný sovietskym a rumunským vojakom padlým pri oslobodzovaní mesta. Zaujímavou dominantou mesta je i šikmá veža, z ktorej sme i my urobili zopár fotografií. Po výdatnej prechádzke a zistení, že Stredoslovenské múzeum je otvorené každý deň okrem soboty, sme začali hľadať reštauráciu. Recenzií je na webe poskromne, takže sme sa nechali viesť inštinktom. Inštinkt a ponuka kačacích a husacích hodov na veľkom pútači nás doviedli do reštaurácie Červený rak, nachádzajúcej sa vo dvore, do ktorého sa vchádza v dolnej časti námestia.

…pečené kačacie stehno s dusenou červenou kapustou, lokšou a knedľou malo veľký úspech. Vylepšiť by sa snáď dala len kapusta štipkou škorice.

Po príchode nás upútal príjemný a čistý interiér a rodinná oslava, ktorá prebiehala v druhej časti reštaurácie. Usadili sme sa a po chvíli prišla príjemná obsluha s jedálnymi lístkami. Objednali sme si nápoje, ja čapovanú plzeň a spolustolovníčka čaj s medom, citrónom a kanvičku obyčajnej vody z vodovodu. Všetko prišlo ok, ale obsluha zabudla na med. Poteší napríklad i taká drobnosť, keď vám obsluha v podniku prinesie čistú vodu bez bájok o hygienikovi a podobne. Prišli sme s vidinou husacích a kačacích hodov, no v regulérnom jedálnom lístku nebola o nich zmienka. Frajerka mala naštudované menu z pútača pred reštauráciou, tak sme si u obsluhujúcej slečny/pani overili, či je aktuálne. Keďže bolo, priateľka si ho objednala a ja som zvolil husacie prsia s varenými zemiakmi.

Ako prvé prišlo predjedlo v podobe husacej pečene v tuku s chlebom, následne kačací vývar s vložkou v podobe fridátových rezancov, mrkvičky a mäsa. Husacia pečeň zožala úspech, chutila vraj ako od mamičky a rovnako i polievka. Žiadne chemické prísady a urýchľovače prípravy sa nekonali. Hlavné chody nám priniesli súčasne. Obe jedlá mojej milej chutili a pečené kačacie stehno s dusenou červenou kapustou, lokšou a knedľou malo veľký úspech. Vylepšiť by sa snáď dala len kapusta štipkou škorice. Moje husacie prsia boli tiež chutné, neboli vysušené a varené zemiaky s maslom mäsu sekundovali so cťou. Ako dezert dostala frajerka gaštanové pyré so šľahačkou, vraj tiež veľmi dobré. Šľahačka bola poctivá domáca, žiadny sprej. Na účet sme čakali chvíľu a po zaplatení sme sa pobrali späť do ulíc Banskej Bystrice. Reštauráciu Červený rak môžem smelo odporúčať, prostredie príjemné, obsluha milá a rýchla. Jedlo splnilo očakávania a myslím, že o to má v reštaurácii ísť. Verím, či skôr dúfam, že podobne kvalitných podnikov bude postupne čím ďalej, tým viac. A nielen v Banskej Bystrici.

Pred záverom nášho výletu sme ešte absolvovali prechádzku po mestskom cintoríne a odkráčali smerom na autobusovú stanicu s pocitom príjemne stráveného dňa.