Nedávno som dostal pozvanie na ochutnanie pan-ázijského menu Márka Molnára. Práve teraz hosťuje v bratislavskom Fou Zoo, tak som popri jedle zisťoval, čo je to fusion. Odpovede ma zaskočili aj príjemne prekvapili.
Fou Zoo netreba veľmi predstavovať. Podnik sa zameriava na panázijskú kuchyňu a pomerne rýchlo sa dostal v hodnoteniach reštaurácii na špicu. Má mladého šéfkuchára Michala Konráda, ktorý nedávno stážoval v dánskej Nome (toho roku najlepšia reštaurácia sveta) a rovnako pravidelne pozýva k sebe na hosťovanie zaujímavých kuchárov zo sveta. Odporúčam ich pestrý blog, stojí za sledovanie.
Kto je Márk Molnár
Márk sa nezdá. Keď sedel po jedle vedľa nás, bol nenápadný, unavený, ale zato zhovorčivý. Spolupracoval napríklad s Adriom Ferranom v elBulli. Žil tiež v Tokiu, kde sa učil u Chikara Yamadu v Shunkotei. V parížskej troj-michelinovej reštaurácii Ledoyen zasa vytváral ázijský koncept. A naposledy varil v londýnskej Zuma. Nehovoriach o ďalších londýskych podnikoch.
Po všetkých týchto informáciách ma zaujímalo, čo ešte (mimo michelinov a iných ocenení) chce vo svojom fachu dosiahnuť. Či sa dá vôbec ešte niekam rásť. Povedal mi, že by si chcel otvoriť s otcom vlastnú reštauráciu, podobnú ako Fou Zoo. Márkov otec je v Maďarsku známy food-kritik aj kuchár, takže ak sa to podarí, bude to určite zaujímavé spojenie. Z iného zdroja som sa zasa dozvedel, že Márk sa popri varení a konzultovaní v špičkových reštauráciách chce vybrať aj na pár mesiacov do Japonska. Aby tam varil len tak, ako bežný kuchár a robil bežné roboty v kuchyni. Niečo ako uzemnenie, návrat k podstate, medzi bežných smrteľníkov. Sympatický reset…
Jedlo podľa neho nie je naviazané na národ, ale na danú oblasť a hlavne suroviny, ktoré sú v nej dostupné.
Rozoberali sme jedlo ako také. Z Márka vyliezlo, že národná kuchyňa vlastne neexistuje. Podľa neho existuje len čosi ako je vo víne terroir. Jedlo podľa neho nie je naviazané na národ, ale na danú oblasť a hlavne suroviny, ktoré sú v nej dostupné. Spomenul príklad s francúzskou kuchyňou. V dvadsiatych rokoch minulého storočia vraj francúzski kuchári veľa cestovali a domov samozrejme priniesli veľa inšpirácie. Mnohé z týchto vecí sa dostali do toho, čo dnes voláme francúzska kuchyňa. Dnes sa nikto nad tým nepozastavuje, napriek aj to cudzie má už nálepku francúzske.
Tým sme sa dostali k fusion vareniu. Z Márka naraz vyliezlo, že podľa neho fusion vlastne neexistuje. Opäť sa vrátil k surovinám. Povedal, že ak skombinujem rôzne suroviny, ktoré sa k sebe vyslovene hodia a dopĺňajú sa aj keď sú naoko cudzie, potom by to nemalo mať nálepku fusion. Lebo je to jednoducho jedlo, ktoré tak malo byť a je dokonalé vo výsledku. Vo svojej filozofii zašiel ešte ďalej. Vďaka skúsenostiam v ázijskej kuchyni pri svojich jedlách rieši aj stráviteľnosť a ako sa človek bude po jedle cítiť. Povedal napríklad, že naša bežná kombinácia mäsa s riadnou kopou zemiakov hosťa doslova zabije. Že stráviť tieto dve veci naraz je nápor na telo aj myseľ. Nehovoriac o tom, že aj tá porcia mäsa by mala byť radšej menšia. Vyvstala prirodzená otázka – a čo k tomu mäsu, keď nie zemák. Spontánna odpoveď znela – nakladaná zelenina. Rôzne nakladané uhorky, baranie rohy, huby či kapusta majú u nás tradíciu, len sa dajú vylepšiť a zjemniť. Márk im predpovedá im veľkú budúcnosť.
Menu Márka Molnára
Priznám sa, nevedel som, čo mám od Márkovho menu očakávať. Suroviny zneli tak honosne, že som sa cítil, akoby som išiel páchať hriech. Možno som čakal aj trochu nudu. V zmysle: hmm, vynikajúce, ale chladno vynikajúce. Nič z toho sa nestalo. Jedlo bolo v podstate jednoduché a bezprostredné. Že bolo vyskladané dokonale, si človek uvedomí až neskôr, keď ho prejde vlna blaha a čistého gastronomického hedonizmu.
Všetko sa začalo lososovým tatarákom s kaviárom a chrumkavými ryžovými lupienkami. Veľmi príjmené nakopnutie, ryba bola nasekaná spolu so šalotkou úplne najemno. Ryžové lupienky mali v sebe okrem ryžovej múky aj bielok a japonské korenie. Chutili výrazne a s jemným lososom tvorili pekný pár. (K jedlu sa podával Pinot Grigio, Riff Terra Alpina)
Ďalší chod vyzeral podobne jednoducho a tvorili ho dve jedlá: Tataki z maslovej ryby s domácim koriandrovým pestom a Hamachi s jalapeño granitou, ázijskou yuzu omáčkou a čiernou havajskou soľou. Pri maslovej rybe som pochopil Márkové slová o fusion. Koriandrové pesto k rybe vyslovene pasovalo. Ďalší rozmer jedla bol v konzistencii. Kým ryba bola mäkká doslova ako maslo, sladký hrášok bol takmer surový a úmerne tomu chrumkavý. Tretí rozmer som vytušil v samotnej skladbe surovín. Trochu kvalitného mäsa, surová zelenina na podporu trávenia a vyčistenie chutí, na záver chuťová zložka pre potešenie jazyka – koriander.
Hamachi s jalapeños dopadla ešte lepšie. Spojila sa tu ryba studená teplotou a papričky horúce chuťou. Prvé, čo som ucítil na jazyku bol práve chlad, ktorý postupne prešiel v pálivosť. Zážitok… (K jedlám sa podával Gewürztraminer, Alois Lageder)
Tretie jedlo bola zaujímavá kombinácia. Výber šalátových listov s karamelizovaným grepom, javorovým sirupom a chrumkavými lupienkami, k nemu pečený homár s pikantnou maslovou ponzu omáčkou. Neviem, čo vybrať skôr. Homár je prepolený a naberám ho paličkami smerom od chvosta. Po pár sústach v krátkom záchvate pomätenia mysle vyhlasujem, že je to najjemnejšie mäso, aké som doteraz jedol. Potom skúšam šalát. Kto by čakal suchú kopu zelených listov, asi sa sekol. Javorový sirup mu prepožičiava dostatok chute, ale grep vám v ústach vytryskne a zaplaví ich celé. (K jedlám sa podával Rizling rýnsky, Château Belá, neskorý zber)
Zaujímavé prekvapenie
Čašník ohlasuje prekvapenie. Lovím v lístku, o ňom ani zmienka. Pred seba som práve dostal malý keramický pohárik s neznámym studeným obsahom. Je tám káva! A passionfruit! Nápoj je krásne vyvážený. Káva mu prepožičala kúsok horkosti, ovocie zasa kyslosť aj sladkosť. Dostať taký na súťaži baristov ako voľný kávový drink, skóroval by vysoko. Lenže kuchár tu skóroval ešte vyššie. Tým, že nápoj zasadil do kontextu, medzi konkrétne jedlá. De facto ako digestív na uľahčenie trávenia. Navonok to hosť vníma ako milé prekvapenie a osvieženie, až neskôr vytuší hlbší zámer.
Nasledovalo ďalšie jedlo, wagyū na spôsob yakiniku s výberom grilovaných húb preliatych saké, s dresingom z čierneho korenia a ovocia yuzu. Čo znie ako jedlo z inej planéty, bol grilovaný „mramor“. Wagyū je japonské plemeno hovädzieho dobytka, ktorého mäso má vysoký podiel omega-3 kyselín. To sú tie, čo sú skôr v rybách, ako v dobytku. Plus má jemnú štruktúru a je kompletne prerastené, čomu vďačí za prezývku „mramor“. Skrátka a dobre, najdrahšie stejky na svete.
Mäso sa pripravuje len na spôsob rare a také nám aj prišlo na stôl. Ak som predtým tvrdil čosi bláznivé o najjemnejšom mäse, tak som sa sekol. Flank z wagyū sa doslova rozpadával. Vtip bol v tom, že to rozpadávanie nebolo vďaka dvojhodinovému vareniu. Jesť v podstate krvavý stejk paličkami bol zážitok sám o sebe. Huby boli zrejme updatovaná verzia tých nakladaných. Boli síce grilované, ale vďaka dresingu chutili ako nakladané nakyslo. Šikovné, odkukávam! (K jedlu sa podával Alpha Cabernet Sauvignon, Montes)
Ďalej mohol nasledovať už len dezert. Pochádza priamo zo slávneho elBulli. Viac vyzradiť nemôžem, lebo menu sa podáva ešte do nedele. Kto by chcel skúsiť, stojí 97€ na osobu.
skor mi pride ze fusion je vyhovorka pre tych co nevedia robit autenticky danu kuchynu a tak svoje nedostatky mozu skryt za to ze je to fusion, btw. 100EUR za tych par tanierikov je riadny ulet (obzvlast ta druha fotka s rybou bol nepodareny vtip), to si vazne radsej kupte letenku do japonska, spiatocna vyjde pod 500EUR v akcii
A kolko by si dal za taketo menu? Neberies do uvahy napriklad dezerty, urobit nieco s technikou elBulli nie je 5korunova zalezitost… napriklad.
Pre porovnanie – podobne degustacne menu vratane vina, aperitivu a digestivu stalo pred par rokmi napriklad u Fila v Afrodite 100€ pre dve osoby. Lenze lenze, v menu je bravcove, hovadzie a par kreviet. Tu mas tie suroviny kapanek ine. Od hovadzieho az po hriby a sake. A to ma Afrodite takmer ludove ceny. Cize ako taku drahotu by som to urcitte nevidel. Ak si spominal Japonsko, potom isto vies, ake su ceny tam. Pre nasinca nedostupne, ziadna lacnoska.
@ Markoff
Clovece, Ty tu ponukas alternativy. Vecera doma vo dvoch za EUR 200 v trvani povedzme 3 hodin a cestu do Japonska s celkovymi nakladmi minimalne a to odhadujem velmi minimalne EUR 1,700 a v trvani minimalne 4 dni, takze este aj par dni dovolenky k tomu. To o jablkach s hruskami poznas?
BTW pri vsetkej Tvojej kritike technickych veci a preklepov na tejto stranke mi Viktorov web paradne slape na mojom telefone, tak ten Tvoj .biz mi ukazal akurat tak cinsku zastavu a nezrozumitelne zhluky pismen.
spiatocna letenka v akcii stoji 500EUR, utratit 1200EUR na osobu v Japonsku za 4 dni je riadny ulet, myslim ze tu podaktori mytizuju Japonsko ako ktovieco neuveritelne drahe, nehovoriac ze japonska kuchyna je vseobecne dostupna vsade v SEA za rozumne ceny priamo od Japoncov a netreba chodit ani priamo do Japonska
ak mas problem s mojim webom budes mat najskor problem s mobilom, obzvlast ak splietas cosi o nezrozumitelnych zhlukoch pismen ked nepouzivam ani diakritiku takze s kodovanim moze byt tazko problem, svoj blog som navstevoval dlhodobo z prehistorickej N6120c bez problemov, rovnako z noveho androidu, schvalne som si ho teraz omrkol cez Google Mobilizer a ipadpeek.com a samozrejme vsetko OK, takze ak mas nieco konkretne uvitam konstruktivnu kritiku na mail ci do komentarov
viktor tie porcie mi pridu skor ako ochutnavkove festivalove menu, tak si to porovnaj s cenami za kupony na festivale, samozrejme tu je to v lepsom prostredi, ale BA nie je extra terno beztak, velkost porci neviem posudit, tak isto ako mnozstvo aperitivu a ako si sa z toho najedol, ak to vsetko zodpoveda normalnemu jedlu tak mi pride 100EUR za jednu poriadnu porciu aj ked z exotickejsich surovin v lepsej restike dost vela na Slovensko, v takom miyabi v prahe maju jesenne degustacne menu pre 2 osoby za 73EUR, ale samozrejme zlozenie a velkost posudit neviem, tu je ich menu
http://www.miyabi.cz/html/m_3.asp
a recenzia cuketku
http://www.tyden.cz/rubriky/apetit/recenze-pana-cuketky/japonska-restaurace-miyabi_5886.html
v komentaroch tu najdete porovnanie predrazenych ceskych cien oproti londynskym a ako pozname bratislavu tak ta je este drahsia ako praha, takze viac netreba komentovat co si myslim o 100EUR parodii na japonsku kuchynu
Markoff: porcie ochutnavkove festivalove menu urcite nie su, odisiel som najedeny. Stale porovnavas neporovnatelne a bez suvislosti. Co si nalinkoval, napriklad nema nauctovane vsetko pitie. Nehovoriac o tom, ze kolko je v Prahe japonskych restauracii a kolko na Slovensku?
Dal som ti konkretny priklad Afrodity, aby sme boli v slovenskych realiach. Podobne vela chodov (dokonca o jeden menej), tiez ku kazdemu alkohol, akurat ze tam vsetko bolo z tunajsich surovin. A nevaril kuchar s takymito skusenostami. Aj ked si odmyslim pripadnu „prirazku“ za meno kuchara, tak stale sme v slusnej rovine. S cenami v Japonsku sme to tiez neustrelili – pretoze opat – meno kuchara. Ci Nobu v Japonsku alebo Zuma v Londyne lacnejsie ako toto? To mi chces povedat? Schvalne: Zuma Tasting Menu: 100 libier. Takze tak…
Beriem to tak, ze slovo parodia si pouzil z cistej neznalosti kalkulovania cien, ceny surovin a porovnavania neporovnatelneho.
viktor sam si si odpovedal – zuma london ochutnavkove menu 100 libier (116EUR, +16%), fou zou bratislava 100eur, viac myslim nepotrebuje komentar k cenam v BA ked ju niekto porovnava s jednou zo spickovych restik v Londyne a aj to je ta cena v Bratislave akoze akciova LOL
meno kuchara je mi uplne volne, jeden by cakal ze ludia idu do restiky kvoli jedlu a nie kvoli kucharovi, za mna to tam moze vyrabat aj robot ak to bude dobre a nejake meno je zaruka nicoho
clovek co nebol v zivote v japonsku nemoze nic ine nez parodiu na japonsku kuchynu vytvorit, preto to predava ako fusion
co ma nejaka restika na zamku na dedine spolocne s japonskou restikou v hl. meste mi unika, kazdy ma inu cenovu politiku, pokial sa stale najde dostatok hlupakov co si potrebuju cosi dokazat (castokrat ludia co sa prehanali v 90’s vsade v sustiakoch) tak je to ich vec, na Slovensku je ich poporcionalne vyrazne viac nez v inych krajinach, preto u nas v restikach, supermarketoch a vlastne vsade platime viac nez v Cesku, Polsku, castokrat co sa tyka supermarketov aj viac nez v Nemecku ci Rakusku, nehovoriac o ochote pracovat za smiesne platy a nekritickom zmyslani Slovakov, ktori budu vdacni aj za H na tanieri ak to bude od znameho kuchara a da si na to cenovku 100EUR, tak to predsa musi byt uz nejake lepsie
rozpravky o drahych surovinach v dnesnej dobe, kedy sa da kupit vsade vsetko, staci zajst nanajvys do rakuska ci nemecka, nema zmysel komentovat, tak ako nejake prepocty na pracu kuchara ci casnika ktory ako keby tam snad varil sukromnu veceru u mna doma na privatnej akcii a nie v restike kde riziko znasa podnikatel, takze ma to absolutne nemusi zaujimat – este si to zopakujme na zaver – spickova restika v Londyne 116EUR, restika v najvacsej slovenskej dedine 100EUR
Clovece Markoff, mixujes piate cez deviate. Celkom vazne. Ak ti je jedno, kto ti to jedlo uvari, potom si ho mozes pripravovat aj v mikrovlnke, rovnka logika. Draha restika je o mene kuchara a jeho skusenostiach. Potom navrhujem, nech varia sestricky zo zdravotnictva a kuchari nech operuju ludi. Sak tiez pouzivaju noze.
Mam pocit, ze si clanok necital a zasvietila ti v nom len cena na konci. Alebo si ho cital, a pri cene si zabudol na vsetko co si precital. Inak by si zrejme nenapisal, ze „clovek, ktory nikdy nebol v Japonsku“. Mark zil rok v Tokiu, plus stale spolupracuje s Japoncami, plus ide tam naspat.
Stale plati co som povedal, zrejme netusis cenotvorbu restauracie, prevadzkove naklady a ceny surovin. Preto pises, co pises.
Mrzi ma aj tvoja zatrpknutost. Ze menu v Londyne a menu v dedine Bratislava. Dal som ti do porovnania dve restauracie podobne kategorie. Navyse, Mark v Zume predtym varil, takze to porovnanie lepsie byt nemoze. Mozes si stokrat zelat, aby suroviny boli tu lacnejsie, ale mas smolu, pretoze je len par podnikov co to kupia a par zakaznikov, ktori na to tu maju. Potom co ma tu cenu pohnat dole? Jaj, lebo ked v Londyne to stoji tolko, tak musi aj tu? Socik? Statom stanovene ceny?
Pre mna tato trapne slovenska debata konci, nemam k tomu viac co povedat.
Hmm, do fou zoo sa s drahým chystáme už dlhšie, ale zatiaľ sme sa k tomu nedopracovali. Tvoje fotečky ma však riadne namotali ;) Škoda, že tá akcia je len dozajtra, to už nestíhame, ale predpokladám, že prídu s ďalšími zaujímavými akciami. Btw. vzhľadom na použité suroviny špičkovej kvality si myslím, že cena je primeraná. Jasné, že to nie je reštaurácia na každodenné stravovanie, ale keď si človek chce naozaj užiť špičkovú gastronómiu, tak je FZ zjavne dobrá voľba.
A sefkuchar Konrad je malo? ;-) Je to sikovny chalan, jedol som aj jeho menu.
ak je v degustacnom menu zahrnute aj vino, je to cena,aku by som ocakavala v podniku podobnej kategorie tu v Kodani. Ak bol sefkuchar na stazi v NOME,musi byt dobry-Rene Redzepi je znamy puntickar, berie najlepsich, makaju ako besni a vraj zadarmo(podla jedneho clanku v novinach z min.roka)Drzim palce, aby sa im darilo, netusim, ci je v BA dost stalej klientely,aby podnik mohol dlhodobo zdravo fungovat.
Praveze aj ja som cakal vyssiu sumu vzhladom aj na drahe suroviny.
@Markoff
Este k tym poctom, ked to uz musi byt.(Letenka 500 + strava a pitie na 4 dni 50 + doprava z letiska a na letisko tam 30 + ta vecera teda za polovicu 50) * 2 = 1,260 + parking 4 dni 80 + dva noclahy 260 = EUR 1,600. Ja na takyto tight budget teda necestujem, ale ked uz teda utiahnem fakt zo vsetkeho, t.j. Hotel bez ranajok, jedlo kupovane iba v potravinach, bez takych veci ako kava rano len tak bez cakania na kavu v lietadle:-) a pitie vody na toaletach.Robil som budget na dve osoby. Ist na veceru do Japonska sam je nezmyselne dufam uz aj pre Teba.
Neviem ci mam problem s telefonom.Mam BlackBerry Torch. Jedina stranka s ktorou som na nom kedy mal problem je ten Tvoj web. Faktom ale aj je, ze na stranky toho typu nechodim. Fakt som tam mal nezmysel. Neriesil som to. Po troch sekundach som siel prec.
Ohladom ceny a velkosti porcii. Produktom je v tomto pripade osemchodove jedlo z kvalitnych surovin. Velkost urcuje fakt, ze stolovnik ma byt v prijemnom stave pocas podavania vsetkych chodov. Myslim, ze ani kuchar a ani hostia nechcu po tretom chode nariekat, ze su uz plni. Ale mnozstvo prace spojene s pripravou a podanim jedla je take iste ako u vacsich jedal. Ak dame konzervativne na komplet pripravu jedneho jedla 5 minut, tak to mas 40 minut len cas kuchara. Pri hodinovej mzde takeho hostujuceho kuchara EUR 50 mas a casnika EUR 20 je len praca dvacka, plus produkty a potom naklady na restiku a energie a tak. Nie je to skratka kilo do vrecka za nic. Nezijem v Bratislave a ani tam nechodim, takze tamojsie ceny nepoznam, ale ak ten clovek dokaze vo svojom podniku pohostit takymto sposobom ludi, co k nemu pridu za zdravou a exkluzivnou kuchynou, tak mi ta stovka vobec nepride ako rip off.
pan Markoff je prikladom reakcie, ktora je bezna v diskusiach pod recenziami drahych restauracii. niekto by tie peniaze dal, niekto nie. niekomu by to jedlo za tie peniaze nechutilo.
ked sa od toho odosobnime, mozeme porovnavat cenu viacerymi sposobmi – co za tie peniaze mozeme mat alebo kolko by toto stalo inde.
myslim, ze cena je v oboch porovnaniach OK – 100EUR za veceru od spickoveho kuchara, zo spickovych surovin a predpokladam to iste aj o prostredi a obsluhe je OK. takze ak tie peniaze niekto ma a ma rad dobre jedlo, tak to znie lakavo.
a kolko by to stalo inde – mam len dojem z recenzii ze naozaj kvalitne prazske restauracie – povedzme Top 10, by degustacne menu aj s pitim stali podobne. a su aj drahsie s horsimi recenziami.
Menu vyzerá veľmi dobre a podľa môjho názoru je cena úplne korektná. Konieckoncov nik ma nenúti si ho kúpiť, aj keď po tomto reporte si asi pred vianocami urobím radosť a fou zoo navštívim :)
Vo Fou Zoo som sice nebol, ale stihol som o nom uz co-to precitat, stale som si vsak nedokazal spravit nazor. Viktorova recenzia ma prilis nepresvedcila o tom, ze sa tam oplati zastavit sa:
– Ryzove lupienky s lososovym tatarakom: mozno honosne znejuce, ale v skutocnosti velmi-velmi lacne jedlo, ktore si moze behom chvile pripravit kazdy aj doma. Navyse podavane na dreve, co je najnehygienickejsie mozne riesenie.
– Tataki a hamachi si kazdy doma tak lahko nepripravi, no food styling je velmi-velmi tuctovy a krajne nezaujimavy.
– Lobster – takto si ho polahky naservirujete aj doma. Navyse ta cibulova (alebo pazitkova) vnat posobi lacno, podobnu ozdobu dava kuchar na jedlo aj v jednej lacnej vyvarovni v BA.
– Svieckovica: jedol som kedysi Kobe steak vo Fusion restaurant vo Forume, ale nezdal sa mi lepsi ako svieckovica od Achbergera od slovenskeho producenta pripravena doma. Myslim, ze sa skor jedna o urban legend, ze tento steak je najlepsi.
– Ta posledna fotka: opat problem servirovania na dreve.
Naozaj nechcem byt do-vetra kecalek a za-kazdu-cenu kritik, ale pravda je taka, ze v USA sa mi dostalo v japonskej restauracii za zhruba 2/3 cenu podstatne lepsie vyzerajuce a hygienickejsie naservirovane tasting menu. Kazdopadne prajem Fou Zoo vela uspechov, na slovenske pomery sa zrejme stale jedna o neobyklu kuchynu…
S tym drevom by som celkom nesuhlasil. Uz davno sa zistilo, ze vhodne osetrovane drevo ma aj antibakterialne ucinky, je to skratka ziva hmota. Navyse, na tejto doske sa nekraja, cize nevidim cestu, akou by sa tam mohli drzat bakterie. Co sa o plastovych doskach na krajanie napriklad povedat neda.
Kobe: len pre upresnenie, toto nebola svieckovica ale flank steak. Tam je mozno rozdiel…
dakujem za normalnu kriticku reakciu potvrdzujucu zase len raz predrazenost BA o ktorej vie kazdy kto trocha vystrcil nos do sveta, staci Praha, Londyn ci USA, nevraviac o Azii
ach jo,zase hodnotenia v style“ nebol som tam, ale ani nepojdem, …toto sa da polahky urobit aj doma…inde to maju lepsie a lacnejsie.
Uprimne povedane, v Bratislave som len obcas a ked uz sa zadari a mame cas sa ist niekam najest, ocenim ak si niekto da namahu a napise slusnu recenziu na zaujimave podniky v meste. Usetri mi to cas a pripadne sklamanie.
V BA nie je vela restauracii, kde sa da dobre najest( ak sa bavime o gurmanskom zazitku a nie zaplacani zaludka ).Ak chce niekto porovnavat ceny,poprosim oproti podnikom na podobnej urovni v susednej Viedni.Lebo kym do Viedne sa na veceru „odskocit“, do Prahy,Londyna alebo US nie.
Pridajte kludne recenzie na vase oblubene restauracie, rada sa inspirujem!
Na oplatku mozem odporucit niektore z nasich oblubenych povedzme v Rime alebo Kodani.
Zdravim, prijemna recenzia, papanicko vyzera fakt chutne, je to 5 chodove menu? Neviem ci to jedlo ma alebo nema hodnotu 97 eur na osobu, no toto treba zrejme raz v zivote zazit a ochutnat, a povedzme raz-dvakrat do roka (podla fin. moznosti) zajst niekam na „fajnove papanicko“ ala gurmansky orgazmus za 97 eciek… preco nie..
K slovenským cenám v reštauráciách, len toľko – porovnajte si cenník sushi barov v BA a vo Viedni – rozdiel asi 50%.
FZ tasting menu – reštaurácia si buduje svoj imidž, svoje meno a hodnotu roky, ako napríklad spomínaná Zuma v Londýne, tam by som neváhal dať za tasting menu 100eur, pretože viem, že sedím vo vychýrenej reštike v centre londýna, ktorá funguje roky, a je známe takmer všetkým gurmánom.
Sorry ale v Blave, v prízemí administratívnej budovy s výhľadom na 4prúdovku a železničnú stanicu Petržalka? Takýto gurmánsky zážitok musí mať atmosféru od začiatku do konca, a tu mi tri veci tú atmosféru dosť rušia.
@viktor – zastav sa niekedy na bajkalskej v ázisjkých potravinách a potom v metre(čerstvé ryby) a daj si tú námahu spočítať hodnotu tých surovín. Vieš, nevadí mi dať za Tbone steak 40eur, keď viem, že ja by som ho kúpil za 30 a pokazil by som ho prípravou doma.
Inak táto diskusia krásne vystihuje podstatný problém slovenskej gastronómie. Keby naozaj kvalitné reštaurácie mali ponuku v cenovej hladine 2násobku „normálnych“ reštaurácií, maly by ist násobne viac zákazníkov.
Stravujem sa v Blave pravidelne, a mám na výber reštiky kde ma obed stojí 6-10eur a dostanem vo väčšine prípadov na taniery blaf, druhá možnosť je ísť sa najesť naozaj kvalitne ale to už stojí 40 – 50eur/osoba.
Neverím, že sa nedá uvariť kvalitné jedlo, v príjemnom prostredí v rozumnej cenovej hladine.
Ten vyhlad vidis kedy? Nikdy, ked som tam bol, som nevidel auta alebo kus Petrzalky. Interier povyhraval ceny a uprimne, je tam naco sa pozerat. Toto neni Shtoor na Panskej, ze sedim vo vyklade a cumim nato, co sa deje vonku…
Na margo azijskych potravin a ryb – nemyslim, ze prave FouZoo nakupuje na miestach, ktore si uviedol. Takze toto porovnanie by nesedelo. Inak s tebou suhlasim, na Slovensku prakticky neexistuje slusna stredna trieda, dokonca ani slusna lacna trieda. Ano, aj lacne jedlo sa da spravit kvalitne a dobre, kto bol vonku, vie o com hovorim.
[…] som v podniku chutnal jedlá od Márka Molnára. Tentoraz ich robili vo vlastnej réžii. A dokonca nie šéfkuchár, ale ich sushimajster Tomáš […]