Uprostred leta sme sa vybrali na chatu do Sklených Teplíc. Vyslovene naľahko a spartansky, do jednoduchej drevenej chatky. O to viac nás prekvapila 15-stupňová zima a intenzívny celodenný dážď. Preto sa naša bryndzovo-delikatesná cesta začala v predajni Remeslo v Banskej Štiavnici, kde sme nakúpili absolútne perfektné zelené gumenné plášte a krikľavo-žlté biohazard profi gumáky. No čo vám budem rozprávať, sen malého chlapca – oceľová špička aj šlapa (proti prepichnutiu zdola), vzadu odrazka, hrubá podrážka s výraznou vzorkou. Skrátka, mali sme skôr výstroj pre prípad likvidácie moru ošípaných, ako na gastro zážitky. Toto mal byť návrat k bežnej kuchyni v malom meste niekde uprostred Slovenska.
Banská Štiavnica
Patrične vybavený sme sa s hladom pobrali do reštaurácie Matej na Akademickej 4. Nie, nie je to hotel Grand Matej, ale akoby náhodou, áno, patrí rovnakému majiteľovi. Už pred rokom sme sa tam dobre najedli, tak sme reštauráciu predostreli aj ostatným z čaty. Zostali sme sedieť pri jednom stole vonku na terase, privítala nás milá čašníčka a ochotne prijala celý náš pestrý výber. Menu je od podlahy „slovenské“, takže sme začali 52% slivkou. Trochu retiazkovala a bola hladučká. Začali sme slovenským hamburgerom, čiže mastným chlebom s cibuľou. Ja som bol zasa extra, dal som si topinky s cesnakom a horčicou. Boli prepečené akurát a cesnak pálil presne ako mal. Podaktorí si dali kapustnicu a priobjednali aj kyslú smotanu a čerstvý chlieb. Osobne som nechutnal, ale hodnotenia zneli dobré. Ako posledný chod som si zvolil bryndzové pirohy so slaninkou a cibuľou. Pamatal som si to ako fajn jedlo, teraz však sklamalo. Bryndze len na postrašenie a plnka, počúvajte dobre, zemiakové pyré. Mimo tohoto sklamania bolo všetko v poriadku. Pri vysokom energetickom výdaji alebo so slivovicou celkom ľahko stráviteľné jedlá. Potešili niektoré staré klasiky a l√† mastný chleba. Personál po celý čas ochotne plnil naše želania, cítili sme sa príjemne. Za sedem ľudí, predjedlá, hlavné jedlá a pitie sme zaplatili okolo 1.300 Sk.
Sklené Teplice
Chutné a malé kúpeľné mesto, len kúsok od Banskej Štiavnice. Je tu termálny kúpeľ, ktorý je zčasti v jaskyni, ale aj verejné kúpalisko. Hneď vedľa neho preteká potôčik. V parku neďaleko zrekonštruovali starý tanečný pavilón, teraz sa volá Kursalon. Príjemné sedenie aj obsluha, podávaná káva Manuel ľahko prepražená. Bol už neskorý obed, opýtali sme sa teda čašníka, či nám vie odporučiť dobrú reštauráciu niekde nablízku. Vraj v Tepliciach nič také, najbližšie Slovenská koliba, alebo potom ďalej určite niečo v Žiary alebo Štiavnici. Milovaná bola dosť hladná, tak sme príliš nešpekulovali, voľba padla na Kolibu. Hneď po príchode som sa bol opýtať personálu, či berú karty, lebo sme nemali hotovosť a v Tepliciach niet jedného bankomatu (čo na tom, že je to kúpeľné mesto plné turistov). Odpovedali, že deň predtým mali s kartami problém, ale že už je to v poriadku, že sa môžeme usadiť. Prešli sme jedálny lístok, menu opäť tradične slovenské, kde-tu vylepšené morkou, pstruhom či niečím modernejším. Moja voľba padla na bažantiu polievku a morčacie prsia v smotanovej omáčke so šampiónmi a hroznom, manželka si vybrala vyprážaný encián, zemiaky a zákvas. Voľbu nekomentujem, videl som ju jesť aj besnejšie kombinácie. Navyše, ak človek ide do lesa, je šanca, že sa ušpiní…
Polievka prišla rýchlo. Pardón, nie polievka, ale bujón. Navyše s výrazne slanou príchuťou. Trochu som ho postrašil, ale nechal tak. Personál sa síce úctivo opýtal, či môže tanier odniesť, ale dôvod, prečo zostal plný už vedieť nechcel. Nechcel som robiť drahoty, reku, morka na prírodno, tam niet čo pokaziť. Nuž, ak je v smotanovej omáčke riadna dávka múky vo forme zápražky, tak áno. Tak som si teda „vychutnal“ pomúčené morčacie prsia a chystal sa zaplatiť. Karta nešla. Ani druhá. Neostávalo teda nič iné, ako ísť do Hliníka nad Hronom, nájsť najbližší bankomat a vrátiť sa späť zaplatiť. Ak náhodou v serpentínach prebehnete odbočku na túto kolibu, ani sa nevracajte. Úslužný, ale inak bezradný personál a jedlo podľa mňa klamstvo. Ak by ma tam niekto nabudúce donútil ísť sa najesť, asi by som sa opýtal aj na mrkvový šalát, či v ňom bude mrkva. Kedy sa konečne v reštauráciách naučia buď označovať bujón správnym menom, alebo variť poctivý vývar. O múčnej omáčke na inak fajnovom morčacom ani nehovoriac. Nedaj bože, aby som bol celiak.
Pozerám, že ≈§a v Sklených Tepliciach nepotešili až tak, že im ani na meno nevieš prísť…
http://www.sklene-teplice.sk/
:-)
15C? v rovnakom obdobi sme boli na dovolenke na SVK. Ten opis restauracie v Sklenych Tepliciach by sedel na tolko miest, ktore sme navstivili, ze je mi z toho az smutno:-(
jo a skus cestovat na vychod od Nitry a byt hladny po osmej vecer.
bujón je všeobecná pliaga… zhodou okolností som cez víkend zažila niečo obdobné — objednala som si v pizzerii polievku „Zuppa Stracciatella“ – podľa menu hustý kurací vývar s kuracím mäsom, cestovinami, vajíčkom, parmezánom a zeleninou… namiesto toho mi priniesli vodu s bujónom s akýmsi nedefinovateľným bielo – rôsolovitým povrchom — keď som sa čašníka spýtala či by mi vedel povedať z čoho pozostáva tá biela hmota na mojej polievke — hrdo odvetil: „noo vejce, ňať a parmezán“. A keď som sa dotazovala kde je to kuracie mäso a ostatné suroviny uvedené v menu, mi odvetill,že on nie je kuchár a že za to nemôže. Myslela som, že sa rozplačem od zúrivosti :-( Prečo je také ťažké uvariť dobrú polievku?
pozor, tie zemiaky v tych pirohoch mozno mali byt, mozno to nebol podvod. spytaj sa niekoho z vychodu alebo tak…
co sa tyka druheho zazitku, podobny bazmek som zazil tento vikend v CR, v Janskych Laznach. takze nielen SK je restauracne dno.
viki: tiez mi to nejde do hlavy, ci je take tazke svacnut do vody bazanta, pridat zopar bobkovych listov, nove korenie a nejaku tu korenovu zeleninu za 5 korun. Alebo fakt napisat do jedalneho listka bujon. Inak je to rovnaky podvod, ako ked napisu horuca cokolada a daju ti puding.
A ano, casnik u nas s najvacsou pravdepodobnostou nebude vediet, co nosi ludom na stol, mala si si zavolat kuchara. Treba tychto ludi tahat na svetlo bozie, ak budu zavreti furt len v kuchyni, nikdy sa zrejme nedozvedia, ze robia nieco zle.
Stefan: priznam sa, zemiaky v pirohoch nepoznam, ale zasa stiavnica nie je na vychode, tak by som to duplom necakal. Ked uz, tak vnutri masko alebo tu brindzu, navrhu opecenu slaninku a cibulku. Mozno vsak pouzivali polotovar, v tom pripade by mi to bolo jasne.
bazmek – ano, to je to prave slovo ;-) Iba tak sa da nazvat situacia, ked niekto na fakt chutne a makkucke morcacie nakyda zaprazku.
tak a takto to vyzerá v mnohých, premnohých slovenských zariadeniach. Škoda. A v tých pirohoch určite mala byť aj bryndza, nielen zemiaky.
My sme v Rajeckých Tepliciach zažili – o 5 minút 11, otvárali o 11, napriek tomu nás nepustili dnu! Ešte si užívali pitie kávy. Reštaurácia síce otvorená bola – dvere, ale dnu sme nesmeli ísť. Tak sme ani nešli. Išli sme domov. Stačilo povedať, poďte, ale začíname robiť až od 11. Inakšie sa tam človek fakt nemá kam ísť najesť! A preto už chodíme do Luhačovíc:)
viktor: áno, máš pravdu, mala som v pláne zavolať kuchára, ale na to ešte nemám „gule“ :-). Navyše môj spolustravník bol výrazne proti tomu, aby som urobila „haló“ i keď to bez toho asi nepôjde. Už i tak som tam spôsobila dosť veľký rozruch tým, že som si jedlo fotila a dovolila sa spýtať čašníka na konzistenciu polievky :-) zvyšné osadenstvo sa pripravovalo na malé divadielko evidentne— ale ono je to fakt o tom, že nediktuje stravník/zákazník, ale majiteľ podniku — potom to vyzerá tak ako to vyzerá a (ne)chutí… každý je zvyknutý stiahnuť ušká a zaplatiť (i ja, donedávna) —
btw — bolo to v Prahe, nie u nás, ale myslím, že to vyjde narovnako :-( — asi zahájim testovací maratón na polievky v Prahe, nakoľko toto víkendové zúfalstvo bolo fakt gastrozúfalstvo… a ja si chcem pochutnávať na dobrých vývaroch!
no u mna to vyhrali aspon tie gumaky, tie stali fakt zato ;-) ked uz nic ine
chcelo by to nejaky novy clanok, 6 dni od posledneho ubehlo ako voda… a kde nic tu nic..:D
Len pre vysvetlenie. Sklené Teplice nie sú mesto ani mestečko, je to len obec a preto len ťažko tam nájdeš bankomat. Obec má len cca 450 obyvateľov. A kúpeľných hostí tam nebýva až tak veľa… Chce to ešte čas, kúpele v takej podobe ako sú fungujú len pár rôčkov (jedna ruka by Ti stačila) :-) Káva v Kursalóne je naozaj dobrá, aspoň podľa mňa a cena napr. za kapučíno je teraz 1 euro. Ešte lepšie sú tam zákusky, ktoré naozaj vždy boli čerstvé, vždy keď sme tam prišli (nie sú však najlacnejšie:-)). Čo sa týka Slovenskej koliby, naozaj by mohli byť lepšie na tom. Mimochodom patrí to M. Mečiarovi (synovcovi známeho politika), ktorý má za manželku moderátorku, niekdajšiu rosničku Markízy Martinku M.
Mama bola pred par tyzdnami v S. Tepliciach a ma mozno horsie zazitky ako vsetko co tu odznelo.
To, ze kupele funguju len par rokov nie je pravda. V 90 rokoch sme tam boli na skolskom vylete a kupali sme sa v termalnej vode. Hrubym odhadom je to takych 12 rokov dozadu. Za ten cas sa to dalo bez problemov spropagovat a spravit z toho „place to be“, tak ako sa to podarilo napriklad Rajeckym, o ktorych predtym nebolo skoro pocut.
V celej dedine su jedny potraviny stylu „sused okrada suseda“, ktore o 5tej poobede zatvaraju.
V celej obci pre turistov nie je jedina moznost zabavy, ci rozptylenia okrem procedur, ktore ponukaju kupele. V hoteli, kde boli ubytovani v bare okrem vina nemali jediny alkoholicky napoj. Na otazku ake vino maju bola odpoved biele, alebo cervene. Ako vystrihnute z knizky Drevena dedina.
No musím zareagovať na Maťa. Keďže som profesionálny historik o kúpeľoch viem svoje :-) To by bolo na dlhšiu tému – existujú už niekoľko storočí. Myslela som kúpele v rukách nových majiteľov a to sú skutočne len pár rôčkov… A čo sa týka zábavy, tak minimálne 3 x do týždňa v spomínanom Kursalone večer hráva hudba, kde sa dá aj zatancovať a je tam aj solídna ponuka alkoholických nápojov…Takže vidieť len jeden hotel a na základe toho súdiť sa mi zdá nerozumné. A opäť pripomeniem, že je to len kategória malej kúpeľnej obce, aj v porovnaní s Rajeckými Teplicami.
V Kolibe je specialitou divina a nie nejaka polievka… takze si treba pytat v prvom rade to na co sa zameriavaju. Nelutovali by ste, naopak aj keby ste tam boli s gurmanom, vychvalil by.
V obci Sklene Teplice su 3 moznosti ako si vybrat peniaze: posta, jednota- pri plateni visa kartou, priamo na recepcii kupelov pri zakupeni procedurky.
Od tohto mesiaca funguje nova pizeria nu Borna v kupeloch a takisto aj v obci je dalsia.
to je samozrejme mozne, ze specialita je divina, ale nemali to napisane na cele. Teraz poviem klise, ale polievka je zaklad, ak ju nevedia pripravit, potom dovera klesa.
co sa tyka pizzerie, prehlasujem, ze Pizzeriu do kazdej dediny! Ktora obec este nema pizzeriu, nech sa hlasi u sudruha Zincicu! ;-)
…. odsudzujem bujóny namiesto vývaru….! a teda ak chcete vokrese Zh skúsiť naozajstný slepačí vývar tak Vám odporúčam navštívit motorest na Hôrke v Hliníku… na starej ceste,možno ho už obchádzate ale kuchyňa je tam perfektná a tie porcie…. a naozajstny kvalitny slepači vývar!