U Kubistu zatiaľ dobre

Konečne opadol hysterický záchvat, ktorý sprevádzal otvorenie nového bratislavského bistra. Našťastie, aj po ňom je o čom písať.

U Kubistu má svoje meno vďaka miestu, kde sídli. Je to kubistická budova od architekta Jindřicha Merganca na rohu Grösslingovej a Klemensovej ulice. Slovo roh je podstatná vec. Vstup z rohu budovy sa dnes už nevidí často, resp. už len na starých budovách. Aj tam som ich už videl niekde zamurované a vchod urobený nahulváta zboku. Skrátka, rožná budova má niečo do seba a platí to aj pre Kubistu, vidíte ho z viacerých smerov. V lete sa na malý priestor pred vchodom zmestí dokonca aj sedenie.

Interiér je jednoduchý, ale na stene zaujme obrovská maľba, prekreslený plán budovy. Akurát je celý našikmený a maľovaný v perspektíve, čo pár mojim známym po dlhšom pozeraní spôsobovalo nepríjemné stavy. Neviem, zatiaľ som jej vždy sedel chrbtom.

Ku Kubistovi som sa vybral hneď na druhý deň po otvorení. Skúsil som to priamym smerom na kávu. Objednal som si espresso (1,40 €) a koláč brownie (2,50 €). Obsluha bola ešte trochu neoťukaná alebo unavená po predošlom otváracom dni. Espresso, ktoré pristálo na mojom stole bolo v poriadku. Káva je tu Costadoro, resp. 9 grams coffee Mariana Galušku, bývalého majstra Slovenska baristov a medzi kávičkármi pomerne známym človekom. Koláč mi príliš nechutil a bol suchý.

Asi po týždni som sa ku Kubistovi vybral znova, tentoraz som si dal cappuccino (1,70 €). Na pohľad bolo v poriadku a jedno z tých lepších v meste, ale po ochutnaní malo „suchú“ penu. Tým nemyslím klasický snehový kopec zhoreného mlieka poprášený škoricou. Skrátka mliečna pena sa dá spraviť lahodne, ako šľahačkovo krémová, ale aj ako bezpohlavne suchá hmota. Toto bol ten prípad. Do podniku akurát prišiel Majo, tak sme prehodili pár slov, vraj bude ešte trénovať personál. Zrejme sa tak medzičasom stalo, lebo odvtedy som na kávu nepočul výraznejšiu kritiku. Mimo tej, že niekomu značka podávanej kávy jednoducho nesedí.

Slušné jedlo

Tretí krát som sa do podniku vybral tento piatok. Spolu s dobrým priateľom sme sa tu mali stretnúť na obed. Prišiel som skôr, tak som začal uvažovať nad výberom. Čašníčka sa zjavila hneď a pri otázke na jedálny lístok pohotovo ponúkla polievku dňa. Mali práve arabskú s kuracím mäsom, olivami a kurkumou. Namiesto nej zalistoval v ponuke. Je stručná, napriek tomu sa im tu podarilo vtesnať aj pár vtipných poznámok.

Nakoniec som si vybral s prepeličie vajíčka s pohánkovým šalátom (5,90 €). Na pitie som chcel ochutnať ich uhorkovo-mätový zelený čaj s názvom 36,6°C, ale došla im mäta. Tak reku, dám si tmavý Kaltenecker. Ani ten nemali, namiesto neho mi ponúkli moravské svetlé.

Priateľ si objednal opekaný kozí syr a pohánkový šalát (5,90 €), k tomu espresso lungo (1,40 €). Ako prvé sme na stôl dostali nápoje. Lungo bolo espresso vo väčšej šálke s extra konvičkou horúcej vody. Pivo mi celkom sadlo, ale mám rád o niečo horkejšie.

Šaláty sme mali takmer rovnaké, rozdiel bol len syre a vajíčkach. Bolo sa na čo pozerať, jedlo bolo krásne naaranžované na tanieroch, navrchu machovka, mikrošalát aj jedlé kvety. Pohánka bola chutná, kde tu som natrafil na chrumkavý cukrový hrášok a pór. Dresing z ančovičiek sa mi sem už nehodil a robil jedlo zbytočne prekombinované. Inak bol celkový dojem slušný a pochutnal som si. Rovnako tak kamarát.

Záver

U Kubistu zatiaľ dobre. Obsluha pozorná a ponuka zaujímavá. Počul som, že ju chystajú obmieňať raz za štvrť roka. Ideálny podnik na stretnutie, rýchle jedlo alebo len obdivovanie pouličného života. Určite sa vrátim.