Ako si užiť Chorvátsko aj uprostred hordy turistov

Po precestovaní polovice sveta chodievame pravidelne do Chorvátska, vždy na jedno miesto medzi Trogirom a Splitom. Nevyhrá cenu za ticho, ani cenu za čistotu, ale jeho čaro je v niečom úplne inom.

Stále menej a menej batožiny

Začalo to už doma, keď som balil auto. Dostal som sa po roletku kufra, keď sa mi minula batožina. Prekvapený sa pýtam milovanej, či sme nič nezabudli. Odkázala ma na môj vlastný zoznam, ktorý bol poctivo odfajknutý. Mali sme všetko. Jednoducho, pri každej ďalšej dovolenke si brávame stále menej a menej vecí. Aj napriek tomu, že remosku vláčime stále. Nie kvôli chlebu, ale k tomu sa dostanem neskôr. Oblečenia veľa netreba, tri biele tričká a jedno fajnovejšie polotriko na večernú promenádu stačia. K tomu plavky, pre istotu mikina a okuliare so šnorchlom. Kuchynských vecí nám už tiež veľa netreba, hlavne nech je nôž, moka a mlynček. Neberieme si už ani len naše obľúbené šálky.

Podstatnou porciou však vždy bývali veci pre malého. Pred piatimi  rokmi to bol ešte nočník a podobné objemné kusy plastov, dnes aj jemu stačia okuliare so šnorchlom, pár vodných hračiek, malá futbalka a preventívne si vzal aj legovú buginku. Nakoniec ju vytiahol len raz.

Cesta ako súčasť dovolenky

Chodievame diaľnicou cez Maďarsko, ale cestu si vždy plánujeme tak, aby bola pohodlná. To znamená žiadne nočné šoférovanie a žiadne skoré vstávanie. Tým, že chodievame na privát, vždy si vyberáme pre cestovanie pracovný deň, nie víkend. Vďaka tomu nestojíme v kolónach na hranici. Ďalší bonus je, že šoférujeme obaja. A posledný bonus je dlhšia zastávka v polovici cesty. Smerom tam je to vždy Keszthely na konci Balatonu. Táto zachádzka nám síce zlhtne 2 hodiny, ale v tomto medzičase krpcovi zhodím bicykel a v priľahlom parku a nábreží sa môže poriadne vyšantiť. V aute je následne pokoj a netreba tak často vyťahovať smartfón.

V parku pri vode si spravíme neskoré raňajky. Voľakedy som zvykol so sebou ťahať kempingový varič a robiť čerstvú kávu v moke. Dnes, keď už kávu pravidelne pije len milovaná, si ju vezme v termohrnčeku z domu. Beztak jej viac chutí vychladnutá, takže máme o ďalšiu starosť menej.

Celá 850 km dlhá cesta aj s touto prestávkou nám trvá presne 12 hodín. Ak vyrazíme pohodlne o siedmej ráno, o siedmej večer dorazíme k moru. Ovlažíme sa, až potom sa ideme ubytovať.

Cestu späť máme vymyslenú inak. Posledný deň dovolenky sa ráno pobalíme a vyrazíme na pláž. Tam vegetujeme do nejakej štvrtej a až potom vyrazíme na cestu domov. Večer sme v polovici cesty, kde si robíme opäť dlhšiu prestávku. Doteraz to býval Keszthely, ale na budúci rok chceme skúsiť odbočiť do Varaždinu a ísť na večeru do historického centra. V tom prípade je príchod domov nadránom, ale to nevadí. Dovolenku si vždy plánujeme tak, aby sme po nej mali ešte aspoň deň voľna na predýchanie.

Na bicykle!

Tie sú absolútnou súčasťou dovolenky, jej hlavnou fintou. Máme nosič za autom. Dá sa sklápať, má vlastnú ŠPZ, takže nahodenie je otázkou minúty. Tým, že ho používame často, tetris s bicyklami trvá naozaj krátko. Ako som spomínal, v polceste vieme z neho ľahko zhodil malému cajgel, aby si mohol pošantiť. Zadný nosič má minimálny vplyv na spotrebu, s menším benziňákom a celoročnými gumami sme mali priemerku presne 7 litrov paliva.

Na samotnej dovolenke sa bicykel stáva nástrojom absolútnej slobody. Každý deň sa môžeme rozhodnúť, či pôjdeme na kamienkovú, pieskovú alebo skalnatú pláž. A všade tam nás aj ten bicykel donesie. Druhá výhoda je, že nemusíme nikam ťahať rozpálené auto a počas jazdy sa ešte aj prevetráme. Nenesieme so sebou žiadne veľké veci a tá jedna plážová deka s uterákom sa dajú priviazať na riadidlá alebo nosič. Rozhodne neplánujeme robiť to ako poľskí turisti, ktorí ráno o siedmej vyšlú jedného na kolobežke, aby rýchlo rozložil na pláži 4-5 osušiek, nech sa môže zvyšok osadenstva smažiť pri vode.

Nebyť ako turista

Kuchynské práce v uličkách

Posledná finta je v žiadnom prípade sa nesprávať ako turista a nerobiť turistické veci. Toto sa odvíja od jazyka a chorváčtina je pomerne ľahký jazyk. Ak sa vám ho nechce učiť, základné frazeologizmy sa dajú vyriešiť napríklad troma vtipnými knižkami od Sinišu Novaca. Sú v slovenčine, ale popretkávané plážovými historkami a kopou chorvátskych slovíčok. A navyše sú naozaj zo života. Jednu z jeho historiek sme zažili na vlastnej koži, Audi A četire z knihy Jebi ga! Maník zaparkoval svoju naleštenú audinku na nábreží a asi 5x ju zaalarmoval a následne skontroloval, či je skutočne zamknutá. Po chvíli sa nezabudol opäť vrátiť, vždy pre nejakú blbosť. Rehotali sme sa jak kone.

Svoje spraví aj bývanie u domácich. Naša domáca je fajn pani, s ktorou sa dá skutočne porozprávať o čomkoľvek. Tu a tam nám doniesie figy alebo zeleninu, ktorú sama dostala od niektorého zo svojich priateľov a nedokáže ju sama spracovať. Na oplátku jej my napečieme figový koláč alebo smotanovku (recepty sú na konci).

Nebyť ako turista platí aj pre kúpanie. Plávať chodievam skoro ráno, kým moji ešte spia. V mori mi spoločnosť robia len dvaja starší páni, ktorí po krk ponorení každý boží deň debatujú o všetkom možnom. Jeden deň som zaspal a šiel som plávať až o deviatej. Ešte furt o niečom debatovali, len ich tu a tam niekto okolidúci z nábrežia pozdravil a prehodil s nimi pár slov.

Dalmácia

Druhé kúpanie máme až poobede, keď slnko prestane tak pražiť. V medzičase väčinou polihujeme, buď doma alebo niekde v tieni borovíc a tamarišiek. Ďalšia možnosť je zobrať Jadroliniju a odkotiť sa na celý deň na niektorý z menších ostrovov v okolí. Býva tam spravidla menej ľudí a plus máte výlet loďou.

Tomuto životnému štýlu je samozrejme prispôsobené aj jedlo. Raňajkujeme čerstvé pečivo, obed odbavíme kopou ovocia, občas nejaká tá poobedňajšia káva alebo zmrzlina, aby večera mohla byť výdatná. Ešte ráno zoženiem na trhu čerstvé ryby, večer ich upečiem alebo podusím. S rybami je to tak, ak si mám vybrať, či si ju dáme večer v konobe za 150 kún alebo ju kúpim na trhu za 40-60 kún, tak si určite vyberiem druhú možnosť. Nie je to o šetrení. Ryby v konobách sú väčšinou mrazené a z Číny, navyše v turistických destináciách ich často len usušia na žaru.

Jednoduché vykuchanie a upečenie v remoske rozhodne stojí za tú námahu. A ak chcem zažiť atmošku konoby, tak radšej len na večerný drink, prípadne dezert. Opäť je to o tom, že ak máte niečo natrénované a robievate to často, nevnímate to ako námahu. Preto sa na dovolenke nebránim vareniu. Sparťanské podmienky kuchyne sú paradoxne zárukou, že to varenie bude rýchlejšie a jednoduchšie.

Ako domáci sme sa chovali aj pri kultúre. Počas leta v celej Kaštele prebieha Kaštelansko kulturno ljeto. Takto sa nám stalo, že sme šli bicyklami z pláže okolo záhrady útlej pevnosti Rušinac a vonku stálo reklamné Á-čko s nápisom Free Movie Night. Premietali dva víkendové dni za sebou, hlavne romantické filmy. Do krásnej historickej záhrady plnej paliem nanosili záhradné stoličky, roztiahli plátno a premietali. V Kaštel Sućurac sme zasa natrafili na koncert speváckych skupín. Hlavnou hviezdou bola klapa, ale predskokanov robil mnohohlasný spev chlapov v námorníckych tričkách. Bol tu a tam vtipný a hlavne sa dobre počúval. Obecenstvo bolo takmer výlučne domáce, hordy turistov sem nedosiahli. Obdobne to bolo na námestí v Kaštel Stari, kde hral na gitare starší chlap chorvátske pesničky. Znel a pôsobil ako hrvatski Charles Aznavour. Za ním sa v tichosti nudil jeho obrovský huňatý ovčiak, ktorý sa po niekoľkých pesničkách ostentatívne obrátil na pódiu chrbtom publiku.

Pevne zakotvený

No dobre, v niektorých situáciách sa predsalen správame ako turisti. Občas si kúpime od kukuričáka jeho hlučné deset kune kukuruz mais. Alebo čokoládovú krafnu od chalana s píšťalkou. Prípadne mrkneme niektorú z okolitých pamiatok, ale skôr tie menej navštevované.

Pribudlo turistov aj atrakcii

Všímame si to každý rok, pretože sem chodíme s prestávkou už 10 rokov. Predtým ospalá dedinka, do ktorej sa chodili kúpať cez víkend len domáci zo Splitu sa postupne mení na dovolenkové letovisko. Pribudlo turistov z Británie, Francúzska či severských krajín. Teda všetci tí, ktorí sa zrazu boja cestovať do Egypta, Tunisu a Turecka… Našinca sme tu stretli naozaj len sporadicky, tu a tam sme zbadali zašité auto so slovenskou ŠPZ v niektorom z dvorov.

Na druhej strane, ak máte pocit, že je okolo vás veľa Nemcov, nemusí to tak byť. Je dosť možné, že tá rodinka vedľa vás, ktorá kecá nejakým nemeckým nárečím po odchode z pláže začne zrazu debatovať po bosniacky. Po vojne sem prišlo z Bosny mnoho utečencov a násobne väčšie množstvo ľudí z Balkánu žije alebo má rodinu v Nemecku. Ako v mnohých chudobných regiónoch, aj tu funguje vystatovanie sa pred susedmi, kto má väčší dom alebo väčší Mercedes. Alebo kto má viac rodiny v Nemecku…

Ťažšie je napríklad aj predieranie sa večerným nábrežím. Z jednej konoby sú dnes štyri. A obchod s čínskymi mačkažákmi je dnes butik s talianskymi handrami. Prvý krát sme tento rok zažili situácie, kedy turisti autami povliezali do protismerov alebo sa ocitli uprostred pešej zóny. To sa stáva, keď celá posádka čumí do navigácie, a potom sa čuduje, keď nejako často počuje što radiš, jebote.

Na mestskej pláži, kde bol vždy udržiavaný park a zákaz chodenia po trávnikoch, sú dnes rozložení turisti. Ráno to pracovníci mestských služieb síce poctivo čistia a polievajú, ale beztak to počas dňa prevalcujú osušky.

Pribudli parkovacie automaty, pribudli parkoviská a pribudli aj pláže. Pribudli veľké infotabule z eurofondov, ako majú ľudia chrániť more a koľko sa v ňom rozkladá odpad. Na druhej strane akosi nepribúdajú stromy. Poskrúcané tamarišky a staré naklonené borovice už postupne odchádzajú. Síce sa o ne starajú, strihajú ich aj podopierajú, ale nová výsadba rovná sa nule. Namiesto stromov vidíte na plážach stále väčšie a väčšie nafukovačky najrôznejších tvarov. Nechcem vedieť ako a kde končia.

Jediné, čo sa chvalabohu nezmenilo, je zeleninový trh na starom námestí. Stále rovnakí predavači a na počudovanie žiadne cvakanie foťákov, ktoré by sa snažili uchmatnúť kúsok trhovej nálady uprostred historických budov.

A propos, zeleninový trh. Na konci dovolenky som sa vybral kúpiť našej domácej kvety. Kým u nás v kvetinárstve dostanete otázku, či chcete kyticu vysokú alebo bídermajerku, tu sa ma pani opýtala za kuću ili za ženu. Teda či dekoračnú na stôl alebo pre ženu.
section divider

Dovolenkové dezerty

Už som spomínal, že sme robili figový koláč z podarovaného ovocia. Vďaka tamojšej 20% kyslej smotane sme robili aj kávovinovú smotanovku, výborne svieži počas horúceho dňa.

Figový koláč s ricottou

Suroviny

– 4 celé vajíčka
– 6PL mäkkého masla
– 2PL kyslej smotany (min 16%, v HR 20% vrhnje)
– ½ téglika svježeho sira (u nás tvarohu)
– 1HR trstinového cukru
– 1½HR hrubej múky (oštro brašno)
– ½ prášku do pečiva
– štipku soli
– čerstvé figy alebo broskyne

Veľmi jednouchý hrnčekový koláč s vlhkou striedkou, s miestnymi surovinami je mimoriadne chutný. Dali sme aj domácej, po dovolenke nám poslala fotku, že si ho upiekla. Keď som sa jej pýtal, aký bol, tak povedala, že to je už druhý v poradí.

Začnite s vajíčkami, primiešajte do nich cukor a vymiešajte dopenista. Potom pridajte smotanu, mäkké maslo a svježi sir (čiže tvaroh). Na záver postupne primiešajte múku zmiešanú s práškom do pečiva.

Figový koláč

Hotové cesto vylejte do vymastenej a pomúčenej remosky. Navrch uložte figy, ktoré ste len opláchli, osušili a prepolili. Do cesta majú ísť narezanou častou hore. Celý koláč ešte zľahka poprášte trstinovým cukrom a nechajte piecť asi 30 minút. Výsledok by mal byť mimoriadne šťavnatý a do zlatova prepečený.

Figový koláč z remosky

Vlhký a chutný koláč

Tento istý koláč som piekol doma vo väčšom plechu a v rúre. Použil som dvojitú dávku a teplotu cca 180°C. Čas bol podobný ako v remoske, ale treba skúšať so špajdlou. Doma som figy zamenil za štvrťky broskýň, bolo to rovnako dobré.

section divider

Kávovo-citrónová smotanovka

Suroviny

– dlhé piškóty
– kyslá smotana (min. 16%)
– citrónová kôra
– instantná kávovina (v HR Bianka, u nás Vitakáva)
– cukor
– kakao

Smotanovku predstavovať asi nemusím, u nás doma sa stala hitom pre túto sezónu. To podstatné však je, že je v nej použitá chorvátska kávovina Bianka a kopa citrónovej kôry. Naozaj kopa, nie na dochutenie, ale ako hlavná hviezda. Je to dokonalá kombinácia. Keď k tomu pripočítate hustú kyslú smotanu, ktorá má v Chorvátsku 20% tuku, výsledok nemôže byť zlý. Akurát musíte ochutnávať, presne ako pri uhorkovom šaláte. Treba dať dosť každého dochucovadla, priebežne koštovať a dolaďovať.

Postup je taký jednoduchý, ako sa baciť do mora. Do misky poukladáte piškóty, prelejete ich smotanou, do ktorej ste zamiešali kávovinu, citrónovú kôru a cukor. Žiadne kakao, treba nechať vyniknúť dve hlavné prísady. Nanajvýš s ním môžete smotanovku poprášiť pred servírovaním. A dozdobiť citrónovou kôrou naloženou v cukre.

Hotovú smotanovku nechajte v chladničke, najlepšie cez noc, pretože najlepšie ochladí počas horúceho dňa. A existuje dôvodné podozrenie, že takýto deň na dovolenke príde.

section divider

Verím, že ste mali rovnako dobrú dovolenku ako my. Po zvyšok roka potom neostáva nič iné, ako si spievať tento refrén… daleko je móré, daleko je plaža zabluda

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *