Byvolie a kozie maslo sú biele ako vosk

Prečo som ich vlastne kupoval? Z obyčajnej zvedavosti. Bežné maslo je u nás doma veľká vec, tak som chcel skúsiť, aké sú rozdiely pri iných druhoch.

Byvolie mlieko je v našich končinách známe najviac cez syr mozzarella. Tradične sa totiž vyrába práve z tohoto mlieka. Občas som počul aj taký názor, že jej kravská verzia by sa ani nemala volať mozzarellou. Kto ochutnal a pozná rozdiel, možno dá za pravdu.

Taliansko je len malá smietka sveta, kde sa produkujú potraviny z byvolieho mlieka. Omnoho väčšia porcia sa robí v Indii a Ázii všeobecne. Byvolie mlieko je tučnejšie, hustejšie a sýtejšie, má viac kalórii, ale paradoxne obsahuje menej cholesterolu a je stráviteľnejšie.

Byvolie maslo

Byvolie maslo som kúpil v Metre, má minimálny obsah tuku 82%, 125g stálo 1,43€. Po rozbalení prekvapí biela farba, možno len malý náznak žltej farby. Vôňa neurčitá, ale chuť už bola oproti kravskému iná. Ťažko presne povedať aká, skrátka iná. Kto ochutnal tradičnú mozzarellu, tú chuť spozná.

Čo s ním? Najskôr sa asi vyberiem cestou ghee. To je proces, pri ktorom sa z masla odparí najprv voda a neskôr sa odstráni aj proteín. Na konci zostane čistý tuk. Ten už netreba skladovať v chladničke, vydrží relatívne dlho a stačí mu len vzduchotesná nádoba.

Natierať si byvolie maslo len tak na chlieb je podľa mňa zbytočný luxus. Jedine, že by ste mali alergiu na kravské mlieko. Byvolie sa vraj lepšie znáša, ale nie vždy. Ak by som toto maslo mal použiť na niečo iné, potom určite nie na tepelnú úpravu. To už skôr na dochutenie hotových omáčok, alebo by som ho nechal roztopiť na dusenej zelenine či pečených zemiakoch.

Ešte jedna vec, na obale ma prekvapili cvoky. Neviem, či na efekt. Možno sú tam kvôli tomu, že potraviny z byvola sa pančujú, lebo majú obvykle vyššiu cenovku. Tento obal nerozoberiete bez toho, aby ste ho neroztrhali.

Etiketa na masle z byvolieho mlieka

Byvolie maslo je tiež biele, len s malým náznakom žltej

Kozie maslo

Kozie mlieko

Keď som už bol v Metre, zobral som na skúšku aj kozie. Malo obsah tuku 80%,  bolo solené (1%) a 125g stálo 1,98€. Čakal som kozacinu a zostal som sklamaný. Farba bola hádam ešte belšia ako má byvolie maslo, vôňa takmer žiadna a chuť tiež. Len trochu slaná. Pripadal som si, že jem nejakú čudnú vazelínu.

Neviem si predstaviť iný ako zdravotný dôvod, prečo by som si ho mal kupovať pravidelnejšie.

Etiketa na kozom masle

Kozie maslo je výrazne biele, takmer ako vosk

Natrieť na domáce rožky...

Obe tieto maslá sú teda skôr o zdraví a funkčnej strave. Obsahujú viac mastných kyselín so stredne dlhým reťazcom, ktoré sa vedia rýchlo premeniť na energiu a neukladajú sa v tele. Navyše, byvol aj koza lepšie syntetizujú karotén na vitamín A, ten sa následne objavuje aj v mlieku. U niektorých ľudí pomáhajú tieto druhy mlieka v obmedzení kožných problémov.

Uvidíme ako dopadne ghee. A vôbec, chystám sa aj na domácu výrobu masla. Ale to bude na samostatný článok.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page