Milovanej najmilší džem je vlastne marmeláda. A keď sme prednedávnom dostali do mojej mamy práve takú, z jej vlastných mandaríniek, bolo rozhodnuté, že to budem skúšať aj ja.
Zohnal som vaničku nestriekaných mandaríniek a ledva ju uchránil pred zjedením. Výhodou však je, že ich nepotrebujete veľa, pretože ide hlavne o šupu a tej veľa netreba. Ak to s ňou prepísknete, bude buď príliš aromatická alebo naopak horká.
Suroviny
– 5 nestriekaných mandaríniek (koža aj dužina)
– 5 obyčajných mandaríniek (iba dužina)
– 2 citróny (iba dužina)
– 150g cukru
– alternatívne koňak alebo zázvor
Takže som skombinoval šupky z piatich mandaríniek, ich srdiečka, potom šťavu z ďalších vyždímaných mandarínok a ešte dvoch pomarančov. Podstatný je však technologický postup, šupy a srdiečka sa varia zvlášť.
Nestriekané mandarínky som krátko opláchol vo vode, utrel a ošúpal. Našťastie mali veľmi tenkú šupku. Ak by bola hrubšia, resp. by mala pod kôrou príliš veľa bielej vaty, tá by spôsobilia vo finále nepríjemnú horkosť. Tieto mali vlastne len kožu. Pokrájal som ju na malé kocky, menšie ako keď sa krája cibuľa. Dal som ich do malej rajnice s trochou vody a začal pomaly zohrievať na miernom plameni. Do druhej rajničky som dal nahrubo pokrájané srdiečka z prvých piatich nestriekaných mandaríniek. Potom som pridal vyždímanú šťavu z dvoch citrónov, vrátane toho, čo zostalo na ždímadle. Nakoniec som pridal aj šťavu z ďalších piatich mandaríniek, tiež s dužinou. Miernym plameňom a miešaním sa z toho všetkého stala šťava. Do nej som pridal 50g trstinového a 100g bieleho cukru. Prečo len tak málo trstinového? Aby výsledná marmeláda nemala úplne tmavú chuť a bola aspoň trochu oranžová. Aj oči musia predsa jesť.
Priebežne som ochutnal variacu sa kôru a jej šťava bola príliš horká. Celú som ju zlial, nahradil novou a varil ďalej. Zhruba po pol hodinke som obe masy spojil dokopy, postavil na najslabší plameň a pomaly varil ďalej. Sem tam som na to hodil očko a premiešal v rámci motania sa po večernej kuchyni (a vyjedaní zázvorníkov). Po dvoch hodinách varenia sa treba pristaviť častejšie a nakoniec to stále miešať. Netreba to však preháňať. Marmeládu treba odstaviť, keď prebehnete vareškou po dne a ona sa postupne za ňou zatvára. Mne to vyšlo hustejšie.
Hotovú marmeládu som už len naložil do pohárov, do niektorých navrch nalial malú lyžicu koňaku, dobre zavrel a zavákuoval. Potom nasledovalo zabalenie a hotovo.
Kto chce, može ten koňak pridať už počas varenia. Niekto dáva aj kúsok zázvoru. Len to netreba prehnať, inak preberie celú muziku a mandarínky zatlačí do kúta. Neurobil som ani jedno z nich, len nechal vyniknúť vôňu citrusov. A aj ich sviežu kyslosť.
Podstatné je pri celej činnosti neustále ochutnávať a korigovať podľa svojej chute. Môžete pridať cukor, alebo naopak ešte jeden citrón. Ak ju chcete mať pekne oranžovú, tak dajte len biely cukor. Ale pripravte sa na malé vzorky. Z vyššie uvedenej dávky mi vyšli 4 také minipoháriky, aké vidíte na fotke vyššie. Ale čo človek neurobí pre milovaného, navyše pred Vianocami…
Prajem Vám pekné a samozrejme voňavé sviatky!
