Na pár dní som sa ocitol bez internetu. Plynulo som teda prešiel na analógové fungovanie, teda knihy. Našiel som jednu starú kuchársku knihu, podedenú s polovicou knižnice po svokrovcoch. Listoval som v múčnikoch, keď som narazil na dukátové buchtičky.
Myslím, že toto jedlo je v kategórii čierno-biele. Ľudia ho buď milujú alebo sa zhnusia, nič medzi tým. Ako krpec som bol v tábore duplákov, z buchtičiek som si vždy šiel pýtať prídavok. Nehovorím, že je to delikatesa. Ale ak si ich pripravíte doma, možno prejdete na opačnú stranu barikády. Dobré dukátové buchtičky sú skrátka dobré dukátové buchtičky.
Suroviny
400g hrubej múky
15g droždia
1,8dcl + 2,5dcl mlieka
40g mäkkého masla
1 žĺtok
1 vajíčko
štipka soli
Na pečenie
¼l mlieka
70g masla
4PL cukru
maslo na vymastenie
Začnite kváskom. V 1,8dcl teplého mlieka rozrobte droždie a lyžicu cukru, nechajte rozbehnúť. Medzitým zmiešajte maslo, vajíčko a žĺtok do peny. Keď máte všetko hotové, vo väčšej miske zmiešajte múku, kvások, zvyšných 2,5dcl mlieka a vajíčkovú penu do hladkého cesta. Prikryte handrou a nechajte na teplom mieste kysnúť asi hodinu, alebo kým nezdvojnásobí objem.
Vymastite si plech a zohrejte ¼l mlieka s maslom, aby sa pekne spojili. Teraz môžete začať precovať s cestom. Pomúčenými rukami ho premieste. Lyžicou z neho „ukrajujte“ malé guličky, tie pokladajte vedľa seba na vymastený plech, nie príliš natlačené. Celý plech opäť prikryte handrou a nechajte ešte 20 minút dokysnúť.
Potom buchtičky rovnomerne prelejte maslovým mliekom, posypte kryštáľovým cukrom a nechajte zapiecť dozlatista pri 200°C. Hotové buchtičky majú fajnovú chrumkavú kôrku.
…buchtičky som na seba príliš natlačil, takže kôrky veľa nemali. A spravil som ich aj obludne veľké.
Použil som na pečenie Remosku a buchtičky som príliš na seba natlačil, takže kôrky veľa nemali. Spravil som ich aj obludne veľké. Nabudúce použijem radšej rúru a plech. Inak bol výsledok fajn. Samotné servírovanie je tá časť, ktorá sa ľuďom hnusí asi najviac. Krém. My sme si spravili klasický vanilkový puding. Stačí ho málo, netreba to oblievať murárskou fanglou… Verte mi, tento malý detail dokáže zmeniť názor na jedlo.
Navyše, nie ste predsa odkázaní na vanilkový puding. Čo vám bráni roztopiť si čokoládu s trochou mlieka alebo šľahačky a urobiť si vlastký čokoládový krém? Alebo keď buchtičky vychladnú, skúste ich narýchlo opiecť na panvičke a podávať v poobedňajšej kávičke. No čo, skúsite ich doma? ;-)
P.S.
Recept som našiel v knihe Varíme s pôžitkom z roku 1993. Navonok odstrašujúca kniha, ale uvádza poctivé suroviny a klasické jedlá. A ak by pri fotkách používali denné svetlo, niektorý foodstyling by vyzeral šmrncovne, skoro ako z dneška.
Ktore deti nemaju radi dukatove buchticky? Osobne som take nepoznal.
Inak palec hore za pouzitie slova handry na prikrytie misy, dost som sa na tom zasmial, lebo v mojich predstavach je handra mokra spinava handra na umyvanie podlahy :-)
To bude tym, ze kazda kuchynska utierka nakoniec vacsinou skonci ako handra. Teda nie na dlazku, ale na utretie linky alebo drezu. Stala rotacia, po case je u nas kazda utierka degradovana na handru, aby sa znovuzrodila v prace na utierku ;-)
Presne ako píšeš Viktor. Ako decko som ja bola na strane tých, ktorí dukátové buchtičky nemali radi. Ale, niekedy pred rokom som ich prvý raz urobila doma. Odporúčam ale pripraviť z hladkej múky. Cesto bolo excelentne nadýchané, totálne mäkučké, páperkové – nikdy som také skvelé dukaťáky nejedla. Horda masla pred ukladaním na plech a malilinké šulce sú kľúčové. Ale, jediné, čo mi na domácej príprave vadí je omáčka. Robila som tiež z vanilkového zlatého klasu a mlieka, pridala pravý vanilkový cukor, aj trochu rumu, ale nebolo to ono. Neznášam kukuričný škrob vo všetkých pudingoch a recept na vynikajúcu vanilkovú omáčku som nenašla. Do vanilkového šodó z vína sa mi nechcelo, nijako sa mi receptúry nepozdávali. Takže, kým nenájdem poriadny recept na vanilkovú omáčku, ďalšiu várku dukaťákov nerobím. Ale za mňa, skvelé jedlo, aj keď užiť si ho viem až po rokoch :-)
Viktor, dobra praca, popri nasom zaneprazdneni sme na takuto dobrotu aj zabudli.
Takze v najblizsej dobe budu na stole.
Dik.
Katka, k tomu pudingu-kremu.
Vies ako sa robi vtacie mlieko? ;-)
Urobis ho hustejsie, nenahadzes do neho ked vrie tie „halusky“ z bielkov a mas cisty puding podla vlastnej chute.
Samozrejme vanilka, kusok masla, cukor podla vlastnej chuti….
Bez skrobu.
Dufam ze som pomohol.
Ako pouzijes zvysne bielka necham na tebe…. ;-)
Vďaka všetkým za tipy, na nepudingový vanilkový krém.
Milan, Vtáčie mlieko u mňa v detstve vôbec nebodovalo (odvtedy som ho nejedla). Robila ho z času na čas babička, nevedela som ho jesť / piť, najmä bielkové obláčiky v ňom mi vadili. Pohútam ešte, posnorím, ako docieliť najlepšiu vanilkovú omáčku.
no tak ja napríklad dukátové buchtičky zo srdca neznášam :) vždy to bolo utrpenie v družine, buď som vyjedla len puding, alebo som oškrabávala buchtičky, alebo som si pýtala rovno suché buchtičky. :P
Ked sme pri nepristojnych jedlach, u mna vedu falosne palacinky. Rozky sa prepolia, vydlabu ako na hotdog, naplnia tvarohom s hrozienkami a oprazia na masle alebo oleji. Starka nam to chcela robievat, ale zatrhli sme jej to ;-)
tu duplak. dobra praca. spravna pripomienka nado mnou , povodne tam siel sodo krem. pravdepodobne objekt na samostatny clanok. v CR sa to aj tak vola,buchticky se sodo.
ale asi by som sa nehanbil sa ten dobry instantny vanilkovy puding v prasku, zabudol som ako sa vola. musim uspavat….
Ak sa Vám nezdá vanilkový puding čo takto skúsiť Créme anglaise alias custard /tak ho poznajú Briti/
Našiel som recept v slovenčine http://www.kankan.sk/clanok/recepty/creme-anglaise-custard-creme-brulee/1452/creme-anglaise/14965
Ja som mal dukátové buchtičky rád, asi ich urobím deťom. vďaka za článok a fanglu, aj keď som tušil, že to bude asi kelňa, klikol som si
Karol, ten krem z tvojho linku je vtacie mlieko ;-)
Teda okrem tych bielkovych halusiek navrchu.
Uvidel som custard a bol odhaleny.
Inak ta fangla je naozaj fangla.
Kelna je toto http://www.madalbal.sk/library/images/katalog/306380.jpg
heh, vidim, ze nie som sam, kto si pod kelnou predstavuje lyzicu (fanglu) a nie tu placatu vec… ;-) (tiez som si to musel overit, ked som do clanku pri pisani najprv spontanne napisal kelna)
to co je na obrazku je murarska lyzica. to co ma rovnaku rucku ale je to hlboke a urcenie na naberanie je murarska naberacka.
ludove nazvy z inych casti Slovenska nepoznam, ale nezda sa mi, ze by cesta mapovania jedneho nespisovneho nazvu na druhy niekam viedla.
domnievam sa, že custard alias polovtáčie mlieko bez snehových halušiek by mohlo svojou hustotou vyhovovať, navyše keď sa to spraví z poctivých surovín vrátane vanilkového lusku a smotany. Puding alebo Zlat klas je podľa mňa na toto príliš hustý. Inak zrejme originál vtáčieho mlieka sa volá “ l´ile flottant“.
kelňa / fangla už mi je to jasné konzultoval som Jana Kelňu. vďaka
U nás v obidvoch škôlkach deti dukátové buchtičky s vanilkovým krémom milujú. Dávnejšie sme ho robili aj š čokoládovým, ale vanilkový vyhráva :)