Na nedeľu nám padol klasický recept, sviečková s knedľou. Len miesto mäsa sme si k nej urobili niečo iné.
Zeler vyslovene zbožňujem, v každom stave. Surový, pečený v alobale, grilovaný aj rozvarený v pyré. Dnes som z neho spravil takpovediac rezeň naprírodno. Iba trochu mi ušla hrúbka, tak sa nedajte zmiasť fotkou a nakrájajte ho na pol centimetra. Hrubšie len ak máte panvicu s dostatočne hrubým dnom a nevadí vám dlhšie restovanie.
Keď máte dobrý šťavnatý zeler, nakrájajte z neho pláty a dlhým nožom na nich môžete urobiť kosoštvorcovú vzorku. Potom stačí len nakoreniť, posoliť a pokvapkať trochou olivového oleja. Naozaj len trochou, pretože nechceme vysmážať, ale karamelizovať samotný zeler.
Na dobre rozohriatej panvici začnite najprv restovať narezanú stranu, až kým nechytí peknú zlatistú farbu.
Potom pretočte na druhú stranu a nechajte dobehnúť do polomäkka na strednom plameni pod pokrievkou. Treba to ale strážiť, aby vám to neprihorelo.
Výsledok je mimoriadne chutný aj sýty. Napadlo mi, že by príprava mohla fungovať aj bez tuku, len na konci nechať navrchu rozpustiť maslo. Nezvávisle od prípravy ide hlavne o to, aby bol výsledok prepečený a zároveň primerane chrumkavý.
P.S.
Tí pozorní z vás si možno všimli novú panvicu na našom sporáku. Je to nemecký Woll s odnímateľnou rúčkou. Mám ho na niekoľkomesačné testovanie a zatiaľ len dobre. V marci k nej napíšem podrobnejší článok o tom, ako ma naučila rozlišovať riady nie podľa materiálov, ale podľa použitia a rôznych techník varenia.
Vynikajúci nápad, určite ho vyskúšam. Ďakujem za tip