Sirup z bazy čiernej. Bobúľ, nie kvetov

Sezónne ovocie si nevyberá. Tak som na dozretú bazu natrafil na letnej dovolenke v Štiavnických vrchoch. S krpcom sme sa vybrali obrať bobule, aby som z nich neskôr na chate uvaril sirup. Pár lyžíc skončilo aj na hruškovom koláči.

S kvetmi bazy čiernej veľa starostí nie je, limonáda z nich je ľudová klasika. Dajú sa aj obaliť v palacikovom cestíčku a vysmážať. Ak ale dozrejú do čiernych bobulí, stanú sa jedovatými. Obsahujú sambunigrín, ktorý ovoľňuje kyanid. Otrava je napriek tomu väčšinou miernejšia, hnačky a bolehlav. Jednoduchá pomoc, varom sa sambunigrín odbúra a bobule sa dajú jesť.

Všade sa píše, že obsahujú aj veľa vitamínu C. Ten nám je na dve veci, pretože sa varom zničí. Na druhej strane, tým istým varom sa znásobí obsah vitamínu A. Ďalšia dobrá správa (ako pri všetkých jedlých čiernych bobuliach), tmavé farbivo je vlastne antioxidant.

Kedy je baza čierna zrelá? Keď sa aj stonky plodov zafarbia na červeno. Vtedy ich stačí pozbierať, opláchnuť studenou vodou a krátko povariť. Následne máte niekoľko možností, čo ďalej. Ako prvé som sa pustil do koláča.

Hruškovo-bazový koláč a partizánska šľahačka

Zarobil som keksíkové cesto. Teda niečo na tento spôsob, len som namiesto smotany dal biely jogurt a namiesto masla olej. Vajíčko som dal celé, nielen žĺtok. Presné množstvá vám neprezradím, na chate bola jediná váha môj pocit v ruke. Jednoducho, vypracujte také cesto, aby sa odlepovalo od misky.

Hotové cesto som roztiahol do vymastenej a pomúčenej remosky. Navrch som doslova zastrúhal nožom ako ceruzku starší rožok. Ešte nebol tak tvrdý, aby sa dal postrúhať, preto som sa uchýlil k takémuto triku. Prečo rožok? Lebo navrch cesta išli hrušky, ktoré by pečením pustili šťavu a rozmočili korpus. Hrušky som kúpil deň predtým od pána dole v dedine. Bol od Levíc a predával ich spolu s medom len tak z auta.

Keď bol koláč hotový, dal som navrch povarenú bazu a všetko ešte pokvapkal červenou šťavou. Pozor na ňu, farbí neskutočne a nevypratelne. Koláč som dal piecť, dokým som nemal pocit, že by už mohol byť hotový. Čiže asi 40 minút.

Vydaril sa parádne. Bol drolivý, baza jemne chrumkala a hrušky dodali patričnú sladkosť, lebo do cesta som dal len dve polievkové lyžice cukru. Napriek všetkému mi tam stále niečo chýbalo. Šľahačka! Uprostred lesa vyznieva nutkanie po šľahačke možno smiešne. No a čo, zobral som hrdzavý bicykel, čo stál opretý o chatu, zbehol dolu do dedinského obchodu. O 15 minút som dofunel na chatu.

Fasa, nemám šľahač. Nieže elektrický, ale ani mechanický. Vytnúť nejaký ihličnan len kvôli habarke by bol hriech. Tak som našiel náletovú liesku, odrezal si z nej tenký konárik a stiahol z neho kôru. Najprv som myslel, že spojením dvoch vidličiek dostanem metličku. Potom som sa na to vykašlal, vzal medzi dlane jednu z nich a hral sa na indiána. Trvalo to asi 5 minút a mal som tuhú šľahačku. Kurnik, ono to fakt funguje!

Uznávam, nebolo to najčistejšie riešenie, smotana mi odstrekovala zo zaváraninového pohára kade-tade, ale ovce ani mravce mi za to nevynadali. Zato milovaná mi neverila, že sa to dá. Musel som jej to názorne predviesť, lebo pri prvom pokuse nebola. Takto to celé dopadlo.

Sirup

Späť k povarenej baze. Keď ste ju nechali 15 minút povariť, odstavte ju z plameňa. Bobule dajte do sitka a prepasírujte. Na liter šťavy dajte 800g cukru, šťavu z jedného citróna, ešte krátko povarte a môžete zavariť do fliaš. Videl som aj recept, kde sa zavarí len čistá šťava. Tá sa potom pije denne po frťanoch. Na zdravie, ako inak. Z povarených bobúľ môžete urobiť aj kompót, presne na spôsob čučoriedkového. Bazové bobule nie sú také sladké ako čučoriedky a majú aj jemne trpkešiu chuť. Práve preto sa hodili k sladkému ovociu, teda spomínaným hruškám.