Údený tvaroh je šťavnatá a voňavá fajnovosť

Minule som v niekde čítal, ako voľakedy skladovali tvaroh – buď ho nasolili alebo vyúdili. Neboli by to delikatesy, keby som to neskúsil doma.

Na solenie by som potreboval drevenú nádobku a dobré skladovacie miesto, tak som si vybral údenie. Pri ňom som si spomenul na starý článok o kvetináčoch od Cuketku. On tam vtedy do nich narval elektrickú platničku, ja som si vybral analógový oheň. Ale ešte predtým sa ma milovaná decentne opýtala, či je tie kvetináče začmudím. Tak som ju musel ubezpečiť, že nie, že ich vysteliem alobalom.

Postup je, ako hovorí jedna naša kamoška, nesmierne jednoduchý. Začal som teda pilinami. Keď sme zrezali našu starú marhuľu, polienka som dobre odložil a z jedného som narobil piliny. Za pár týždňov mi preschli. Potom už len stačilo vziať dva kvetináče s otvormi a malý dierkovaný rošt, ktorý do nich pasuje. Spodný kvetináč som vystlal alobalom a urobil doň dierku. Na rošte som pripravil pahrebu.

Tvaroh pred údením

Do druhého kvetináča bolo treba nachystať tvaroh. Neberte hocijaký, ten nitriansky balený ako maslo je naj, mám to overené. Nájdite si čistú handričku a do nej zabaľte kocku tvarohu. Previažte to drôtikom, na konci mu spravte slučku a pretiahnite cez otvor horného kvetináča. Tam cez slučku strčte dlhšiu skrutku alebo klinec. Kto chce, môže si pripraviť aj drôtený hák, ktorým bude horúci kvetináč dvíhať kvôli kontrole a dosypávaniu pilín.

Príprava pahreby

Keď som mal pahrebu, nasypal som na ňu jemne navlhčené marhuľové piliny, zakryl horným kvetináčom so zaveseným tvarohom a začal údiť.

Vlhké marhuľové piliny

Údenie v plnom prúde

Ako poistku som hore prestrčil ešte potravinársky teplomer, aby som vedel udržiavať teplotu okolo 100°C.

Chcem sa dostať na cca 100 stupňov

Po pol hodine som vybral voňavý balíček a vymotal ho zo zaúdenej handričky. Tvaroh bol na povrchu hnedastý, ale bez pripálenín. Držal pokope, tak som čakal, že bude tuhý. Opak bol pravdou. Belasé vnútro bolo šťavnaté hádam viac ako pred  údením. Chuťovo bol ako oštiepok, ale o kus jemnejší. Len ho bolo treba nechať trochu vyvetrať a odstáť, aj keď väčšinu najhustejšieho dymu schytala tá handrička.

Údený tvaroh

Čo s ním? Najprv som ho zajedal len tak, neskôr som si ho dal na omastené halušky. Nič viac im nebolo treba. Myslím, že som ho nevydymil posledný krát a škoda, že sa táto fajnovosť nedá zohnať v našich obchodoch. Počul som, že v Poľsku známejší ako u nás.

Ak máte tip, kde sa dá u nás kúpiť, dajte mi vedieť dolu do komentárov.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (2)

  1. Ja som to jedol z ceskeho Lidla. Neviem, ci to stale maju. Bolo to dobre, ale nepoznam, ci to len nepoliali tekutym dymom, doma lepsie poznas z coho dostanes raka…

    1. No ved to si vravim aj ja, ze ten kupovany moze byt len vymacany. A salase sa s tym asi ondiet nebudu, lebo maju ostiepky a hrudku, naco by pridavali dalsi produkt.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *