Ako mi kríza zrušila knihu

Knihu som nosil v hlave dlhé roky. Najprv som rozmýšľal nad tým, čo ňou chcem povedať. Vedel som ale, že nechcem napísať ďalšiu receptovú knihu, akých sú na pultoch mraky. 

Toto tušenie sa mi potvrdilo aj neskôr, keď som sa pýtal vo vydavateľstvách. Povedali mi, že trh je presýtený a ani len neprijímajú rukopisy s touto tematikou.

Nakoniec prísť na to, o čom by kniha mala byť, nebolo až také ťažké. Predsa o tom všetkom, čo som v gastronómií za celý svoj život zažil. O tom istom, o čom bývali roky moje delikatesy. Zakončiť som to chcel tak, ako jeden z mojich posledných článkov tu. Pointa mala byť, že celý ten svet je nereálny, neudržateľný, preceňovaný. Aj že nie som ochotný za takúto gastronómiu platiť. Teda niečo, čo som naznačoval vo svojich článkoch už dávnejšie.

Napísať knihu o dva roky skôr, bol som za predpovedača budúcnosti. Takto prišla jedna mediálna pandémia a vybavené. Myslím, že dnes by som tou knihou povedal len to, čo si už uvedomilo mnoho ľudí. Čo je podstatné, čo je dôležité a kde je skutočné miesto gastronómie. Hlavnú myšlienku mojej knihy celkom dobre zhrnul Ivo Hoffman. To ostatné by bolo možno len rajtovanie na tom, akú omáčku varia PR agentúry, možno zopár šokujúcejších informácií, ale načo?

Knihu mi zrušila aj fyzicky, pretože nemám čas ju dokončiť. Učenie online mi zaberá viac času, ako keď som fyzicky chodil do školy. Mám desať tried a každému žiakovi sa musím venovať osobitne. V triede by sa jeden opýtal, ostatní by počuli. Má to samozrejme aj svoje výhody, ale to je na iný typ blogu a ten začínať nechcem.

Čo s delikatesami? Stále ich nechávam žiť a tu a tam do nich niečo pridám, ak to bude niečo podstatné. Život ma aj cez túto krízu naučil, že aj niektoré už zatvorené dvere sa môžu v živote znovu otvoriť. Mnoho rokov som pracoval z domu a nebol v tom veľmi šťastný. Keď som sa ocitol v pekárni a neskôr v škole, našiel som to, čo mi roky chýbalo. A tešil som sa, že sa za obrazovku počítača už nevrátim. Kríza mi pekne ukázala, ako veľmi som sa mýlil. Som tu znova do noci.

Čo vám vzala a zároveň dala kríza? Napíšte mi do komentárov, rád si to prečítam!