Delikatesy po desiatich rokoch. A ďalej?

Asi vám neuniklo, že tu posledný rok akosi nepribúdajú články. A keď, tak len sporadicky. Nie, neprestal som jesť, stále mám blízko ku gastronómii, ale zmenilo sa v podstate všetko ostatné.

Pred niekoľkými rokmi som dospel k záveru, že nechcem svoj život ďalej viazať ani na gastronómiu, ani na počítače, ktoré ma dovtedy živili. Nechcel som prerábať delikatesy.sk na startup, nechcel som ho vyfičať ani byť influencer. Prečo chápe hádam každý môj dlhoročný čitateľ. Jednoducho nechcem robiť živý billboard komukoľvek. Blogerská scéna sa za tie roky výrazne zmenila. Kým voľakedy si napríklad firemné blogy písali samotné firmy a ich marketingoví zamestnanci, dnes si už najímajú PR agentúry, aby so spravili za nich. Paradoxne, ešte stále to vydávajú za autentické výstupy. Len tomu dali krajšie mená, natívna reklama a pod.

Ďalší dôvod je, že som prestal dávať takú váhu gastronómii vo svojom živote. Pár rokov som vážne uvažoval, že si otvorím pekáreň, u nás v dome. Venoval som tomu pomerne dosť času a nakoniec som sa rozhodol pre nie. Dodatočná prax pekára v Sýpke u Ludvíka, kde ešte stále pečiem, ma v správnosti môjho rozhodnutia len utvrdila. Nie, že by ma ta práca prestala baviť. Naopak, chodím tam rád, aj keď je to makačka. Síce to už nie je tá romantika ako na samom začiatku, ale pecne ešte stále zatáčam do ošatiek s čistou hlavou a pozitívnymi myšlienkami. Aj keď v týchto horúčavách trochu unavený.

Prečo som sa prestal venovať gastru? Možno som sa prejedol a možno som prišiel na to, aké prázdne dokáže byť jedlo. Nemyslím prázdne kalórie cukru… Myslím napríklad tú prázdnotu všadeprítomného foodstylingu. Škaredo sa to zvrhlo.

Život v záhrade

Raz som náhodou natrafil na diskusiu o delikatesy.sk na nejakom internetovom fóre. Riešili tam, že stránka fajn, recepty ok, ale vraj mám trochu extrémne názory. Priznávam, s prúdom som plával naozaj málokedy. Ale nevidím nič extrémne na tom, jesť obyčajné jedlá a byť s nimi perfektne spokojný. Stále síce čítam v potravinách tie malé písmenká na zložení, ale nežijem kvôli nim v strachu. Na druhej strane, šošovica alebo bežná zelenina nemajú žiaden fineprint. Ak varíte z prvopotravín, neriešite tucet dôvodov, ktoré dobre poslúžia len na ďalšie budovanie strachu.

Nie, neprešli sme do opačného extrému, nepestujeme totálnu askézu. Občas si vypražíme karfiol, občas decku kúpime ofarbenú žbrndu, občas sa potešíme z absolútne chutnej rajčiny, čerstvo odtrhnutej v záhrade. Gastozážitok nie je vyhradený len pre 5 chodové menu v 3-michelinskej reštike.

Svoje spravil aj čas, ktorý trávim viac s rodinou a záhradou. To znamená viac povinností a menej času na hodinové stajlovania jedla, aby ho mohli moji najbližší zjesť. A to boli ku mne za tie roky mimoriadne zhovievaví!
Znamená to prísť domov zo šichty v pekárni a ísť polievať, okopávať alebo kosiť, pretože vtedy je správny čas a inokedy nebude buď počasie alebo mi to pôda vráti ťažšou prácou. Znamená to prísť domov po šichte a zamiesiť na chlieb aj doma.

Toto všetko spôsobilo, že som si paradoxne začal jedlo viac užívať. Nemusel som bežať na každú gastroakciu a nemusel mať bobky, že som niečo niekde mediálne „nepokryl“. Ani tú záhradu ma nikto nenúti udržiavať, ale je tam jeden podstatný rozdiel – dostávam úplne konkrétnu spätnú väzbu. Jednoducho je rozdiel o sezónnosti a lokálnych potravinách písať a úplne iné je ich sledovať, žiť a tvoriť. Nemáme záhradu zo škatuľky, skôr permakultúru. Veľa pozorujeme a hľadáme, kde sa čomu bude najlepšie dariť. Aby sad vyzeral, že rastie sám a záhradníka nieto.

Ďalší dôvod, prečo som sa odklonil od gastra je vek. Mám po 40-tke a viem, že gastru sa viac venovať nechcem. A už vôbec nie počítačom. Rozhodol som sa pokračovať v tom, čo mi ide v živote asi najlepšie – jazyku. Milovanej vďačím za to, že ma nakopla k tomu, aby som si dorobil štátnicu z angličtiny. Viem ju perfektne, akurát bez papiera. Pred pár týždňami sme obaja spravili štátne skúšky na stupeň C1, obaja na jednotky. Prečo potrebujem papier? Pretože na nemčinu už dva mám, C1 aj diplom z univerzity a hľadal som druhý predmet do aprobácie. Od septembra nastupujem ako učiteľ jazykov na gymnázium.

Papierová bodka za gastrom

Súbežne so všetkými týmito udalosťami som začal dávať dokopy knihu. Všetko svojho času, o knihe to u mňa platí dvojnásobne. Sledoval som, ako pomaly každý foodbloger okolo mňa už niečo vydal. Aj som si k tomu pár krát sadol, ale čo ja viem, nepreskočila iskra. Chýbala mi motivácia a hlavne, lajtmotív. Čo by som chcel tou knihou povedať. Recepty určite nie.

Ten čas teda dozrel práve teraz, na konci gastronomickej časti môjho života a kniha bude jej najlogickejším záverom. Bude rovnaká ako samotný blog, jednoducho zmapuje celú moju cestu od prvej práce v reštaurácii, cez zážitky v Sydney, foodblog až po pekárstvo v Sýpke. Občas rozprávanie pretkám nejakým receptom, ale najviac to bude o tom, čo mi dalo jedlo a kam som sa s ním dostal.
Momentálne sa už rodí základná osnova a na stole sa mi hromadia krátke poznámky na lístočkoch, tak ako mi počas dňa skrsnú v hlave. Takže, ak ma uvidíte niekde na ulici si niečo zapisovať do bločku, neznamená to, že som vyšetrovateľ alebo udavač.

Takže ako ďalej delikatesy? Počas leta postupne pridám pár článkov aj jednu súťaž a stránku ponechám online ako archív. Na osvieženie pamäte, ako to bolo vtedy…

Prajem vám pekné prázdniny, užite si ich a buďte zdraví!

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (13)

  1. Super! Držím palce, nech sa ti v ďalšom štádiu tvojho života darí. Hlavne si ho užívaj.

  2. Viktor, krásne, ale hlavne presne a úprimne si to zhrnul a musím povedať, že som sa v tomto súhrne sčasti našla aj ja. Tiež už asi dva roky v sebe “formulujem”, čo ďalej s blogom. Úplne zabaliť by som to ešte nechcela, ale vonkajšie aj vnútorné okolnosti ma už dlhšie brzdia, resp. málo motivujú. Veľa dôvodov si vystihol vo svojom texte a plne s nimi súhlasím. V každom prípade sa teším na knihu, držím palce pri jej tvorbe a samozrejme veľa úspechov, odhodlania a nadšenia do nového pracovného smerovania. Nech sa ti darí, vybral si si neľahké, ale o to šľachetnejšie poslanie. Všetko dobré, Viktor!

    1. Adusha, ked niecomu venujes tolko vela energie, nestrati sa, niekde sa musi prejavit. Vidim to napriklad aj na tom pekarstve. Venoval som tomu tolko myslienok, ze sa museli aspon nacas zhmotnit v tom remesle. Co som nabil, musel som aj vybit, nech moze prist nieco dalsie.
      Aj Tebe vsetko dobre!

  3. Ahoj Viktor.

    Ci uveris, alebo nie, posledne obdobie (rok, mozno nieco viac) to vo mne vyvolavalo dojem takehoto konca.
    Vzdy som sem chodil rad a vzdy som nieco nove objavil, alebo to aspon ozivil v pamati.
    Extremne nazory som tu nepostrehol, zato vela zanietenia, az posadnutosti (ale v dobrom).
    Staci spomenut hladanie „dokonalej“ kavy ;-)

    Paci sa mi tvoja terajsia zivotna filozofia, ku ktorej si sa na postupne dopracoval.
    Velka cast ludi to nezvladne za cely zivot.
    Ty si to dal uz po 40-tke.
    Klobuk dole za taky uspech.
    Nasiel si rovnovahu a zacal si vidiet dolezite veci.
    Nedoleziteho sa postupne zbavujes, odhadzujes to ako zataz a to ta posuva do tej najkrajsej vysky, tej ludskej.
    Ved preco marnit cas nepodstatnymi vecami?
    Na to je cas prilis vzacny.

    Zelam ti vsetko dobre v novej praci, aj v osobnom zivote.
    Som si isty, ze v praci budes pracovat rovnako, ako si pracoval tu na blogu.
    Budes hladat nieco nove, skusat nove veci, postupy, moznosti, cesty, ako robit svoju pracu co najlepsie.
    Podari sa ti to.

    Dakujem za krasne clanky, recepty, postrehy, zamyslenia.
    Velmi si ma tym obohatil.

    S uctou, Milan.

    1. Dakujem Milan, rovnako Tebe vsetko dobre, vsetky vase reakcie mi dali vela. A bez nich by som nebol tam, kde som dnes.

  4. Viktor, držte sa. Budete chýbať!

    1. Ešte som nikam neodišiel ;-)

  5. Perfektne!
    Myslim, ze je velmi malo ludi, ktori dokazu v spravnom case povedat „a dost“ a ist za tym, alebo skusat (?) co ich bavi viac.

    Tiez som tesne po 40tke (par dni :-D) a mam pocit, ze toto je peak zivota a je (nas) len velmi malo tych, ktori naozaj robime, to co nas bavi.
    Na jednej strane je to smutne /lebo je velmi vela nahnevanych a frustrovanych ludi/, ale zase kazdy si ten zivot riadime sami a rozhodujeme sa ako to citime a ci chceme ostat v komfortnej zone alebo z nej vystupit.
    Nech sa dari!

    1. Ano, peak zivota, aspon to tiez tak vnimam. Mas uz nieco odzite a vies presne hlavne to, co v zivote nechces. A samozrejme aj to, co chces. Len som zvedavy, co budeme hovorit po 50-tke alebo 60-tke. Ci si povieme, ze teprv to bol peak zivota ;-)

      Ďakujem, aj Tebe nech sa darí!

  6. Dakujem za mnohe inspiracie, nie som ziadny velky kuchar, ale na delikatesy chodim z casu na cas pre uzitocne tipy, ktore som tu uz kdesi videl. Preto som rad, ze blog bude dostupny ako archiv, ale velmi ma potesi vzdy ked uvidim aspon z casu na cas novy prispevok. Dik

  7. Váš blog je super, opakovanie sa vraciam k článkom, ktoré som už čítala veľmi rada navštevujem Vaše delikatesy. ak by ste vydali knihu bolo by to super, ak nie prosím zachovajte aspoň túto stránku, ktorá slúži ako súhrnné dielo vášho snaženia a pre nás čitateľov je zdrojom inšpirácie a zaujímavých informácií.

    Prajem Vám všetko dobré.

    1. Ďakujem, stránku udržím, koľko sa bude dať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *