Kde končí gastronómia a začína niečo iné

Verím, že ste sviatky aj všetky kuchynské záležitosti s tým spojené, strávili v pokoji a radosti.

Neviem, čím to je, ale tieto Vianoce sa mi zdali nejak viac vianočné ako inokedy. Zrejme preto, že sa začali v predstihu a nie úderom zvončeka pri štedrovečernom stole. Všetko plynulo kľudne, pečenie aj nakupovanie. A sviatky samotné boli potom naozaj len o tom svätom kľude. Dokonca ani o labúžnictve nie. Pár dni pred Vianocami som mal vyslovenú nechuť k jedlu a sladkostiam som sa vyslovene vyhýbal.

Čo sme dostali pridané v kľude, to ubudlo na darčekoch. Pár gastronomických sa napriek tomu stále ešte našlo. Tato napiekol famózne košíčky a v podstate nimi predbehol aj svoju mamu, ktorá zvykla vypekať tento náš rodinný dezert. Žĺtkový krém, tenučké cesto a zamatová poleva, neskutočné. Podarili sa mu aj bratislavské rožky.

Milovaná dostala veselú knihu Camembert Sauvignon od vinára Fedora Malíka, ja zasa knihu o bylinkách. A k nej zaujímavý otvárač na víno. Je skladací a má dokonca dobovú „reklamnú potlač“. Vyrazený nápis Château Palugyay, kedysi chýrne prešporské vinárstvo.

Čo bolo a čo príde

Minulý rok som nepredpovedal nič, iba zaželal všetko dobré. Teraz sa mi zdá, že to bolo asi najrozumnejšie riešenie. Bol to rok plný zmien a zvratov. Prevádzky sa otvárali, sťahovali aj zatvárali. K tomu ešte jedna vec. Mám pocit, že vývoj nevynechal ani dobre zabehnuté prevádzky, niektoré z nich sa počas roka zatriasli.

Postupne sa začínam znovu orientovať v chaose a špekulujem, kam sa bude gastro uberať. Všetko som vlastne pomenoval už nadpisom. Gastronómia ako taká pre mňa končí, a nastupuje niečo nové. Prečo končí? Pretože sa postupne redukuje na viac alebo menej prázdne „koncepty“. Najviditeľnejšie asi pri bratislavských bistrách, dnes nezakladáte povedzme rodinný podnik, dnes robíte nový koncept.

Končí aj preto, pretože bola posledné roky príliš prízvukovaná. Každý, kto mal marketingové oddelenie, sa pustil do niečoho, čo aspoň okrajovo súviselo s varením a kulináriou. Varenie bolo tento rok úplne všade. Už počas roka som si všimol, že vývoj sa uberá príliš jednostranne. A vzrúšo nepramenilo z nových a zaujímavých vecí, ale skôr z celkovej neistoty.

Dotretice, končí sa presne tam, kde začína skutočný život a ekonomika. Koncepty predstavujú trvalo neudržateľný vývoj z jednoduchého dôvodu. Sú len dôsledok toho, že dorastajúca generácia sa vykašle na zlú robotu, vykašle sa na hypo aj splátku auta a možno aj deti. A to málo, čo zarobí, minie samozrejme na jednoduché radosti života, rozumej jedlo a pitie. Trvalo neudržateľné je to pre spoločnosť ako takú, pretože týmto spôsobom schudobnie a tí istí ľudia o 20 rokov už možno nebudú mať ani na tie jednoduché radosti. Duplom nie ich deti. Mediálne sa to samozrejme vždy zvezie na iný zástupný problém. Napríklad sa po celý rok robila sranda z hipsterov. Omyl, tí zato nemôžu, oni sú len produktom spoločnosti, ich logický dôsledok. Je to ako posmievať sa vlastnej chorobe.

Priznávam, v porovnaní s peknou fotkou dobre nastajlovaného jedla je to asi príliš desivá vyhliadka. Pre mňa tá vyhliadka až tak desivá nie je. Po roku neistoty sa konečne viem podľa toho zariadiť. Je mi napríklad definitívne jasné, že sa v dlhodobom horizonte nebudem púšťať do žiadneho konceptu. Tento rok som už mal niečo rozbehnuté, ale postupne som to zastavil, resp. pozmenil smerovanie. Začalo sa mi aj pár nových vecí, ktoré sa zatiaľ presunuli do ďalšieho roka. Nebudem tlačiť na žiadnu z nich, vývoj a čas mi samé ukážu cestu. Najviac verím v spoluprácu. A rovnako za ňu aj ďakujem.

Čo čakám od gastronómie v Novom roku? Definitívne prečistenie. Mojich myšlienok aj scény ako takej. Kaviarenskej, kávovej, foodbloggovej, akejkoľvek. Som síce zvedavý, ako veci dopadnú, ale omnoho radšej budem znovu len priať všetkým veľa síl aj optimizmu, úsmevu a radosti. Všetko dobré!

Ako to vidíte vy?

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page