Bratislava Food Fest 2009 – foto

ratislava Food Fest je za nami, mnohí z vás nám popísali svoje pocity z neho v predošlom článku a Zuzana Žabčíková poslala sadu fotografii z festu. Pridala aj svoj pohľad na festival. Nech sa páči…

Food Fest sa konal prvý júnový víkend na Tyršovom nábreží, pri divadle Aréna. Bol zastrešený mestom Bratislava, čo vysvetľuje aj vačšinová účasť bratislavských reštaurácii (až na pár výnimiek). Vstup na festival bol zadarmo, pričom degustácia jedál bola podmienená výmenou za gurmány, ktoré bolo možné si kúpiť v pokladniach pri vstupe na festival. Tak isto si bolo možné „prenajať“ vidličku na degustovanie pokrmov. Food Fest nadväzuje na ostatné festivaly, ktoré sa konajú v Čechách (Prague Food Festival), Taliansku (Dolce Vita), ale aj vo Veľkej Britanii (Taste of London).

Z reštaurácii tu prezentovali svoje umenie Lancia cafe, Camouflage, Aucafe, ale aj novootvorený päť-hviezdičkový hotel Kempinski, ktorý sa predviedol najmä výborným múčnikom. Podrobnejšie sme ochutnali mušle dusené na bielom vine so šalotkou a cesnakom, ktoré síce boli pripravené chutne, ale vo viacerych lastúrach mušličky chýbali. Mušle sme kúpili za 4 gurmány.

Z mušlí sme presedlali na sushi, ktoré som si odniesla domov. Sushimen boli milí, pripravené ich mali na počkanie, ani sme zbytočne nemuseli čakať. Tak isto im patri moja pochvala, pretože sushi bolo naozaj čerstvé a ako bonus som dostala malú prenosnú sójovú omáčku a paličky.

Zo sushi sme si odskočili na Štrbské pleso ku Kempinsky, kde ponúkali komplet menu, zložené z rýb, stejkov a múčnika. Dalo sa zakúpiť celé ale aj po častiach. Menohla som vynechať Aucafé, kde aktuálne pôsobí Marcel Ihnačák. Ako úlovok, sme si domov odniesli morského vlka so šafránom a salsou verde. Menu bolo písané po taliansky, no na požiadanie a po menšom zaváhaní nám ho servírka preložila. Na skok sme sa zastavili v Tulip House a Rhabsody, kde som nemohla vynechať pečenú čokoládu, pripravenú priamo pred našimi očami. Tu sme navyše o nás postaral manažér, ktorý nám odprezentoval menu.

Najviac ma dostal bonbón s gaštanovým pyré. Bol jemný, obsah krásne tekutý a bez hrčiek.

Naša gurmánska trasa pokračovala na druhú stranu k divadlu Aréna, kde sme si vypili kapučíno. Mrkli sme aj na druhý stánok so sushi, ale odradila nás už samotná prezentácia jedla od nepríjemnej hostesky, tak sme radšej rýchlo utekali preč.

Urobili sme dobre, zaparkovali sme v stánku hotela Albrecht, čo sa ukázalo ako veľmi dobrý krok. Príjemní kuchári, a najmä ich šéf, ktorý mi prezradil nakoniec prípravu šafránového rizota. Zakúpili sme si u nich celé menu, ktoré vyšlo na 4 gurmány. Obsahovalo uhorkovo-zemiakovú polievku na studeno, grilovaný Red snapper so šafránovým rizotom a špenátovou penou. Ako múčnik sme dostali karamelovú labuť. Všetko bolo naozaj čerstvé, chutné, voňavé, a hlavne sme si vážili pridanú hodnotu jedla, teda jeho prezentáciu, milé slovo od variacich a reštaurácie.

Celý food fest sme ukončili v čokoládovni, ktorá sa nachádzala v divadle Aréna, čo bola aj pre mňa sladká bodka festivalu. Predajcovia prijemní, ochotní vysvetliť každý bonbón a jeho obsah (a to ich tam nebolo málo). Za cenu jedného gurmána bolo možné kúpiť tri bonbóny. Najviac ma dostal bonbón s gaštanovým pyré. Bol jemný, obsah krásne tekutý a bez hrčiek. Presne taký, aký má byť.

Ak by som mala zhodnotiť food fest, čo sa týka kuchárov, určite zostavovali menu s veľkou snahou priblížiť sa naozaj každému a ukázať, že špičkové jedlo sa nemusí podávať iba za nehorázne sumy vo vyleštených priestoroch luxusných reštarácii. Tento efekt sa ale nepodaril udrzať usporiadateľom, ktorých disponibilné riešenie celého festu vypálilo nešťastne. Stánky boli od seba príliš vzdialené, hudba až prílis zle zvolená na takýto typ podujatia a moderátor si očividne nevšimol, na akej akcii sa nachádza. Nepríjemne sme boli prekvapení aj z hostesiek, ktoré nám o 11:50 nechceli predať gurmány a výrok SBS: „…no kamoš, dobre že si si tú polievku nedal, nestojí za nič.“

Čakala by som, že sa na takomto festivale zúčastnia ia aj manažéri alebo prevádzkari prezentovaných podnikov a budú sa snaziť prilákať k sebe návštevníkov. Získať si nových a možno aj stálych klientov, prezentovať im svoju kuchyňu a kolegov. Takisto mi tam chýbal aj stánok vydavateľov rôznych časopisov o varení, gastronómii, reštauráciách a hoteloch. Možno si niekto povie, že by to hraničilo s Gastrom z Incheby, ale myslím si, že príležitostí na stretnutie pri dobrom jedle nie je nikdy dosť. Tak prečo neurobiť oslavu z každej takejto akcie.