Keď vystúpite na vlakovej alebo železničnej stanici v Rige, neponáhľajte sa do centra hneď v prvých minútach. Odložte si niekam batožinu a prederte sa cez masy ľudí opačným smerom. V obrovskom dopravnom uzle sa okrem vlakov, medzinárodných a mestských autobusov, električiek, trolejbusov a dvoch nákupných centier za mestským vodným kanálom nachádza Centrāltirgus. Hlavná tržnica, ktorá patrí medzi najväčšie v Európe.
Symbolom trhoviska je päť vedľa seba postavených budov, ktorých strechy pochádzajú ešte z prvej svetovej vojny. Ide o technické pamiatky s prvkami secesie, ktoré slúžili ako strechy hangárov vzducholodí počas prvej svetovej vojny.
Dnes slúžia na sympatickejšie účely. Každý z hangárov je priestorom pre iný typ potravín – mäso, ovocie a zelenina, pečivo a čerstvé potraviny, ryby a doplnkový mix. Iba jeden hangár pre ovocie a zeleninu sa môže zdať málo. Až do momentu, keď zistíte, že vonku je ešte raz toľko nekrytých stánkov. Tam sa masy denne premieľajú cez obrovské množstvo zeleniny a ovocia, ktoré dopĺňa mix kuchynských potrieb, drogérie či oblečenia veľmi podobným štýlom, ako na bratislavskej Miletičke.
Vidno tu najmä bary s hotovými jedlami – mleté mäsá, cviklu, plno kôpru, ako príloha napríklad pohánka.
Hangár s jedlom a pečivom je od rána plný ľudí. Na raňajky či obed sa tu nezastavujú len dôchodcovia, ale živý mix celej populácie. Vidno tu najmä bary s hotovými jedlami – mleté mäsá, cviklu, plno kôpru, ako príloha napríklad pohánka. Tradične sa tu vyskytuje napríklad studený šalát s nakladaným zelerom a na tenké slížiky nasekanou pečeňou či údené kura. Jedlo na trhu je veľmi lacné, porcia a prílohou často vyjde len okolo eura. Rozhodne sa necítili oklamaní ani kvalitou.
Hlavná tržnica v Rige netrpí statusom prestarlosti, ani odlivom návštevníkov. Napriek tomu, že Riga je len o tretinu väčšia ako naša Bratislava, tu je trh odhadom aj desať krát väčší a aj v pracovné dni preplnený ľuďmi. Či už predávajú, alebo kupujú.
Nádherné fotky a úžasná tržnica. My im môžeme iba tíško závidieť.
jeej,boli sme tam na jesen 2003, ked bola Riga jednou zo zastavok na nasej svadobnej ceste.
Mozem potvrdit, trznica bola aj vtedy velmi zaujimave miesto s bohatym vyberom kadecoho.
Toto je nieco, co ma skutocne trapi – preco taketo trhy s jedlom, ovocim a zeleninou u nas nemame? Co treba kvoli tomu urobit, co nam chyba, aby sme take trhy mali? Snad vsade navokol maju pestrejsie a vacsie trhy ako my. Na trhu vzdy priam ozivam.
Podla mna aj tak trochu historicka vec. Miesto v mestach je zabrane, neni moc kde. Chvilu to vyzeralo, ze nevyuzite priestory by sa mohli prerobit na trznice, ale slavny bratislavsky Farmers Market v starej Ikea zatial potichucky dochne. Neviem, ci z neho uz odisiel, alebo sa len chysta odist Fresh Fruit.
Vidim za tym okrem toho, co si napisal, aj ine. Uz sme sa vlastne toho dotkli aj v teme o predaji z dvora, o domacich vajciach. Je to pristup k jedlu a pristup k jeho nakupu. A tym aj o dostupnosti. Farmarska trznica v Bratislave je dobra myslienka, neviem, preco tam ludia nepredavaju, mozno kvoli vysokym prenajmom. Ani Stara trznica v centre Bratislavy svojho casu nevydrzala, dovod bol podla mna jednoduchy – nenasytnost prenajimatelov a ktovie koho este, inak by ta trznica predsa fungovala.
Vratme si do miest a obci trhoviska, ked aj male, ked aj na viacerych miestach, ale dostupne a s cerstvym, domacim, sezonnym tovarom a prislusnou atmosferou. Preco by to nemalo fungovat?
Krása…máme sa čo učiť, u nas ideme proti logike…
Marek, prosim ta, ako to myslis, ze ideme proti logike?