Český Krumlov a okolie

Historické mesto zapísané v Unesco je tak trochu turistická klasika. Vybrali sme sa tam s rodinkou na krátku letnú dovolenku a pobehali aj okolie.

Základná orientácia

Do Krumlova sa môžete dostať z Brna po okreskách, ale ideálnejšia cesta vedie cez Rakúsko. Presnejšie Viedeň, okolo Linzu, a potom hore do Čiech. My sme išli najskôr do Prahy s medzizastávkou, odtiaľ cez Budějovice do Krumlova. Akokoľvek pôjdete, cesta je väčšinou príjemná a je sa na čo pozerať. Kto si chce veci naplánovať podrobnejšie, zahrnie do toho aj podstatne lacnejšie tankovanie v Rakúsku.

Príjazd je dobre značený a vyznať sa tu dá ľahko. Chodievame zásadne bez navigácie, kazí čaro zlého odbočenia a objavenia netušených zákutí. Navyše, človek sa spoľahne na navigáciu a neskôr si nepamätá cestu. Skrátka, stará dobrá mapa a rozhovor s miestnymi nám na dovolenkách robia omnoho lepšiu službu ako krabica, ktorá na vás čudným prízvukom šteká povely.

Ubytovanie

V Krumlove je množstvo ubytovacích možností, ale je dobré vedieť jedno. Veľa penziónov, hotelíkov a voľných izieb je v historickom centre. Ubytovanie je to síce romantické, ale v praxi znamená, že izby sú väčšinou malé, nedostanete sa tam autom a zariadenie väčšinou nebude mať zázemie. Krumlov je maličké mesto, takže si môžete vybrať pohodlný penzión v kľudnej štvrti na 5 minút chôdze od centra. Môže to byť trochu dokopca, ale stále nič tragické.

Zakotvili sme v penzióne Sluneční dům. V podstate rodinný dom prerobený na ubytovanie. Je umiestnený v malom parku, má vlastné parkovanie a príjemnú terasu. Izby sú akurát, naša mala vlastný balkón so sedením, výhľad na malý park a kúpeľňu. Balkón sa ukázal po uspaní krpca na nezaplatenie a pri syre, víne alebo pive sme tu strávili pár príjemných večerov.

V cene sú bohaté raňajky, s pani domácou si môžete dohodnúť, čo vám ráno najviac chutí. Pri prvých raňajkách sme na stole našli čerstvé pečivo, syr, zeleninu, ovocie, džem aj domácu bábovku. V jedálni je aj malá kuchynka s kávovarom, varičom a dokonca tu bol, neverím vlastným očiam, elektrický moka kávovar! Na dovolenky si síce nosíme vlastný, ale ako notorického kávičkára ma to potešilo. Ak náhodou nebudete raňajky vládať dojesť, môžete si ich odložiť na neskôr.

Každé raňajky znamenali radosť. Pani domáca obmieňala sezónne ovocie, syry aj vlastné koláče. Od ríbezlového s mrveničkou, cez čučoriedkový až po jeden záhadný citrónový. Nakoniec vysvitlo, že bol cukinový! Recept som samozrejme vyškemral a doma hneď odskúšal, ale to je na samostatný článok.

Na ostatné stravovanie veľmi dobre poslúži hojnosť podnikov v meste aj okolí, aj k nim sa postupne dostanem.

Čo v Krumlove

Tisíc vecí. Doslova. Ako prvé samozrejme najviac trčí nad mestom Státní hrad a zámek. Rovné steny má pomaľované krásnymi freskami, ktoré majú pripomínať štukatérsku prácu. Je obkolesený záhradami a parkami. Vedie k nemu stará kamenná cesta, takže je dobré mať pohodlné obutie, v našom prípade aj terénny kočík. Pri vchode prejdete okolo priekopy, kde chovajú medvede. Ďalej môžete pokračovať cez hradné nádvorie k zámku. Na výber je niekoľko muzeálnych okruhov, takže si môžete presne vybrať čo chcete vidieť a za čo chcete zaplatiť. Postupne sa dostanete až k Plášťovému mostu, z ktorého je pekný výhľad na časť starého mesta.

Keď som spomenul staré mesto, aj tu nájdete pár zaujímavých vecí. Napríklad strmé a úzke uličky, až nechutne fotogenické. Je tu aj malé námestie s morovým stĺpom, na konci júna sa tu konajú Slavnosti pětilisté růže. Majú bohatý program a mesto je počas týchto slávností narvané. Hneď nato pokračuje Barokní noc na Zámku, kde znie klasická hudba aj opera. Mesto má aj Otáčivé hlediště, čo je vlastne divadlo pod holým nebom. Hľadisko sa otáča, takže scéna je vlastne všade, kolom dokola. Vidieť tu operu musí byť naozaj zážitok.

Pívó! V Krumlove má tradíciu už od 14-teho storočia, v meste sú dokonca dva pivovary. Jeden dnes slúži ako umelecké centrum a galéria Egon Schiele Art Centrum. Ten druhý sa volá Eggenberg a pivo v ňom varia od roku 1560. Ich tmavé mi zvlášť chutilo, pivovarskú reštauráciu rozoberiem v ďalšom článku.

Mimo piva je v kraji dobre známa aj Madeta, tým myslím syry. Špeciálne v Krumlove sa už dobrých 70 rokov vyrába Jihočeská Niva. Tento syr má dokonca známku originality miesta pôvodu. Madeta má v podnikovú predajňu v Budějoviciach (tam sa vyrábajú hlavne mliečne produkty a jogurty), ďalšia je v historickom jadre Krumlova, kúsok od námestia. Našiel som tu napríklad Tylžský sýr. Prečo ho spomínam? Pretože pred pár mesiacmi sme tu mali článok o našom syre Volovec, ktorý je tiež tylžského typu. Bol som teda zvedavý, či bude chutiť podobne. Ani náhodou. Bol výborný, ale skrátka iný. 20 deka ma stálo okolo 47 Kč.

Pri prechádzke mestom si určite všimnete, že okolo mesta sa krásne krúti Vltava. A všimnete si to ani nie kvôli množstvu mostov a podnikov na jej brehoch, ale skôr vďaka veselým pokrikom vodákov, ktorí sa snažia túto rieku splaviť. Máte na výber, buď to vezmete s nafukovacím kanoe alebo so širokým raftovým člnom. Je tu aj pár perejí, niektoré z podnikov na oboch brehoch vodákov vítajú, iné zasa zakazujú vstup v mokrom oblečení. Napriek tomu sa tu nebudete cítiť obmedzovaní, možností občerstviť sa počas cesty je neúrekom a na pár vodákoch (aj vodáčkach) to už bolo patrične vidno.

V sobotu ráno sme pred vchodom do starého mesta natrafili na Farmársky trh. Bol to skôr minitrh, ale na druhej strane v ňom bolo všetko podstatné. Ovocie, zelenina, syry, čerstvé ryby, zaváraniny, domáce koláče, med a remeselné výrobky. Zvyšok boli skôr obchodníci. Jeden stôl patril napríklad bio-obchodu, ktorý ponúkal špaldové keksy, iný stôl mal zasa kávu Puro a ďalšie fairtrade potraviny. Nálada družná, milý doplnok k celkovej atmosfére mesta. Mimochodom, ovocie si kúpite lacnejšie cestou do Krumlova. My sme vystihli sezónu marhulí a čerešní. Boli vydarené.

Gastronómia a kaviarne sú na ďalší samostatný článok, tak len spomeniem dve raritky. Cestou pešo z mesta na železničnú stanicu sme natrafili na mäsiarstvo. Vonku na tabuli mali vypísané, že ponúkajú koninu, králiká aj hovädzie líčka. Malý obchodík v ošarpanej vilke z prvej republiky. O pár sto metrov ďalej zasa v rodinnom dome zelovoc. V ňom jedna skromná cimra a tam taký sortiment, až mi oči prechádzali.

Na okraji mesta je grafitová baňa, do ktorej sa dá ísť pozrieť. Keď si spomeniete, že v neďalekých Budějoviciach sídli najstaršia ceruzkárska firma na svete, Koh-i-noor, potom si domyslíte načo tá baňa asi slúžila.

Mesto to s turistami vie a štatút kultúrneho dedičtva Unesco využíva naplno. Dajú sa tu napríklad požičať dobové kostými, hojne sa v nich fotili turistky z Japonska. Sú tu informačné kancelárie, kde sa dozviete všetko potrebné, žiadna neochota. Program si môžete vyskladať podľa počasia, takže ani občasná búrka vám nemusí pokaziť dovolenku.

…a okolie?

No veď turistika. Celkom vtipný výlet sme mali na vrch Kleť. Je na ňom stará kamenná rozhľadňa, pri dobrej viditelnosti je vraj vidno aj rakúske Alpy. Najprv sme išli vlakom z Krumlova do obce Holubov. Odtiaľ je to asi pol hodina až hodina šlapania k lanovke. Ak pôjdete po zelenej, navedie vás skratkou cez polia.

Lanovka premáva len každú hodinu, jedna cesta stojí 80 Kč. Je to stará jednosedačka s laminátovou strieškou. Možno si ju budete pamätať z nitrianskeho Zobora. Personál lanovky bol ochotní, krpca som si v turistickom nosiči zapol dopredu, kočík nám postrážili dole. Keby sme chceli, zadarmo by nám ho poslali hore.

Hore sme prišli nato, že spomínaný Holubov je od vrcholu vzdialený 6,2 km. Ale presne toľko aj Český Krumlov. Takže vlakom sme si to vlastne len obišli a mohli sme na túru vyraziť priamo z centra mesta.

Z rozhľadne je pekný výhľad na Šumavu, je tu aj menšia reštaurácia. Ponuka je obmedzená, väčšinou vysmážané čokoľvek. Musím však povedať, že podnik nesmrdel. Dokonca tu mali slušný kávovar a chalanisko za barom napeňoval mlieko bez kvílenia a pálenia.

Počas bicyklovania narazíte na tucty miest, kde sa dá okúpať. Pod borovicami, na piesku, na kamienkoch.

Keď sme vyrážali do Krumlova, bolo zlé počasie. Na cestu príjemné, ale plánovali sme, že na mieste sa budeme musieť chodiť kúpať do plavárne. Počasie sa časom vylepšilo, tak sme vyrazili k priehrade Lipno. Od mesta je vzdialená asi 25 km a okolo vedie nielen cesta, ale aj nový cyklochodník. Keď poviem cyklochodník, tak poriadny. Zvládnu ho aj dýchaviční, väčšinou vedie tesne pri vode, je dokonca osvetlený a má vybudované aj zázemie v podobe spŕch a požičovní bicyklov. Rovnako dobre sú na tom korčuliari. Najlepšie miesto na nástup trasy je v městyse Frymburk. Městys je po našom mestečko. Odtiaľ smeruje cyklochodník do Lipna nad Vltavou, ďalej okolo priehrady až skončíte pri kompe, ktorá vás prevezie naspäť do Frymburku. Požičovne bicyklov sú v oboch spomínaných mestách a sú dve. Jedna ponúka trekový bicykel za 360 Kč na celý deň, druhá za 168 Kč. Požičiavajú aj destké vozíky, sedačky a korčule.

Počas bicyklovania narazíte na tucty miest, kde sa dá okúpať. Pod borovicami, na piesku, na kamienkoch. Koncom júna, pred začiatkom sezóny, sa už dalo okúpať. Nie som síce žiaden ľadový medveď, ale s teplotou vody 21°C som nemal zásadný problém. Keď sa počasie vylepšilo a vonku bolo cez 30 stupňov, aj voda bola hneď príjemnejšia.

Ak vystihnete počasie, tak je naozaj lepšie ísť do Južných Čiech pred začiatkom prázdnin, potom sa tam nahrnie doslova polovica Prahy. Nájdete tam kľud, čisto aj relatívne lacné ceny. Lipno je krásne aj preto, lebo ho lemujú šumavské lesy. Ich veľká časť je v pohraničnom pásme, kde bol dlhé roky zakázaný vstup. To znamená, že sú nezhumplované. Všimol som si tiež veľa pasienkov v okolí, pásol sa na nich voľne dobytok aj ovce.

Kúsok od Českého Krumlova je aj ďalšia dedinka zapísaná v Unesco, Holašovice. Predstavte si tie klasické dedinské domčeky južných Čiech, so zatočenými ornamentami na priečeliach. Takzvané dedinské baroko. V pondelok je tu mŕtvo a jediné čo funguje je Selský dvůr. Majiteľ nazvlákal do starej maštale všetko možné ale mal tu pár zaujímavostí. Napríklad megaveľký hoblík alebo žentour. Len škoda, že počas celej prehliadky mal trápne poznámky smerom k Slovensku. Nezabúdal ich prekladať vetami, ako má Slovákov rád, takže sme sa uprostred jeho výkladu radšej pobrali preč. Toto bola jediná zlá skúsenosť, zrejme len ako referenčná vzorka, aby sme si uvedomili, s akou ochotou sme sa za celý čas stretávali. Bola to naša prvá dovolenka s ročným krpcom, takže sme mali občas možno neštandardné želania, ale všade nám ochotne pomohli. Ako extra bonus pre rodičov, takmer všade sme natrafili na udržiavané a moderné detské ihriská. Či pri krumlovských hradbách, v Holašoviciach, alebo aj vedľa nášho penziónu.

Za 7 dní, ktoré sme tu strávili, sme polovicu strávili v Krumlove a okolí, zvyšné 3 dni zasa polihovaním pri Lipne. Nebyť toho, že malý je ešte malý, tak sa vyberieme aj na splav Vltavy. Skrátka a dobre, veľmi vydarená dovolenka, aj vďaka ochote miestnych a podoťahovaným detailom. Toto mesto si skrátka užijete. Pri odchode sa s nami domáca rozlúčila jej vlastným ríbezľovým džemom. Neviem, či to bola náhoda, ale pani nevedela, že som od delikates. Každopádne príjemný moment, ktorý zvyšuje chuť sa vrátiť.

P.S.

Takže vám ešte dlžím jeden článok o gastronómii a druhý o cukinovom koláči. Všetko postupne príde.