Pôvodne sme si naplánovali, že o deviatej ráno budeme v Pešti, metrom pobeháme zo päť kaviarní a poobede sme doma. Ale viete ako to chodí. Za hranicami kúpiť diaľničnú známku, na pumpe mapu, toto vôbec nevyzeralo, že dnes budeme pánmi dňa a udalostí v ňom.
Mal to byť výjazd čisto len za kávou a zákuskami, preto som radšej svoje obligátne ranné espresso vynechal. Vďaka diaľnici ubehla cesta pomerne rýchlo, ako sme sa blížili k Budapešti, začali sme plánovať, kde odstavíme auto, aby sme sa dostali k hromadnej doprave. Nechtiac sme sa ocitli na vnútornom peštianskom okruhu, ktorý nás však nejakým zázrakom vyhodil za Námestím hrdinov (Hösök tére) pri parku, kde sa dalo pohodlne a zadarmo zaparkovať. Neďaleko, pri zoologickej záhrade mal byť Gundel. Chvíľu sme sa motali po obrovskom námesti, kým sme natrafili na odbočku poza Múzeum krásneho umenia.
Gundel
Gundel je v Pešti skrátka pojem. Nielen pre svoju históriu, ale aj pre rôzne jedlá, ktoré tu boli fakticky vymyslené. Mnohé magazíny a turistický sprievodcovia v priebehu posledných rokov pasovali túto priam ustanovizeň za jednu z desiatich najlepších reštaurácii v strednej Európe. Aj keď by sa mohlo zdať, že táto zastávka je tak trochu povinnou jazdou a turistickou atrakciou zároveň, pri vchode som cítil akúsi bázeň a úctu pred týmto miestom. Zakladateľ tohoto podniku, Károly Gundel, nebol len skúsený reštauratér, ale venoval sa tiež osvete. Vydal niekoľko kníh o gastronómii a umení viesť podnik, pravidelne prispieval tiež do novín a časopisov. Dnes má Gundel dokonca vlastnú hotelovú školu.
Vošli sme teda dnu a po krátkej konverzácii, či hľadáme fajčiarske alebo nefajčiarske miesto, sme si našli v kaviarenskej časti prijemný stolík vonku na terase. Po krátkom nahliadnutí do ponukového lístka bola voľba jednoznačná – espresso a jedna zo slávnych kreácii domu, Gundel Torta. Netrvalo dlho a objednané sa ocitlo na stole s patričnou pompou. Káva bola servírovaná spolu s elegantne zabalenou pralinkou, nechýbal strieborný príbor a ak by ste hľadali bežný cukor na osladenie, potom ste uprostred stola mali k dispozícii veľké kryštály cukru, biele aj karamelovo hnedasté. Boli tu čokoládové hobliny, v prípade, že ste si objednali cappuccino. Gundel podáva kávu značky I.O, o ktorej som nenašiel viac, ako že firma sídli v Nemecku. Musím však povedať, že takto lahodnú kávu som nepil aspoň dva roky a vonkoncom to nebolo preto, že stála 1 100 forintov (v prepočte okolo 140 korún). Tejto káve sa nedalo vytknúť absolútne nič. Crema bola hustá, chuť arabiky v zvláštne tvarovanej vysokej šialke príjemná, s ľahkým korenistým záverom. Na prvé ochutnanie fajn káva, ale bol to práve ten záver, ktorý ma veľmi prekvapil a príjemne sa rozlial v ústach. Tento typ kávy, ktorá sa neprezradí hneď v úvode, mám veľmi rád a nestretávam sa s ním často.
Boli tu aj čokoládové hobliny, v prípade, že ste si objednali cappuccino.
Na rad prišla torta. Skladá sa z dvoch čokoládových plátov, medzi ktorými je vrstva marcipánu a to celé je poliate hrubou vrstvou kvalitnej tmavej čokolády. Samozrejme, nechýba vkusne naaranžované ovocie – plátok manga, slivky a jahody, s trochou šľahačky, tanier je ozdobený dvojfarebným krémom. Niekomu by sa možno núkalo porovnanie so sacherkou, ale nie, táto chutí inak. Tmavohnedé cesto Gundel Torty je viac nadýchané a ľahšie a ani marcipánová plnka nepôsobí ťažkopádne.
Celkovo zhodnotené – rokmi preverené receptúry sú nakoniec vždy tie najlepšie… Gundelu sa rozhodne nevyhnite, nesklame vás. V inej kaviarni rovnakej cenovej kategórie sa nám to na našej ďalšej zastávke totiž stalo… ale o tom už v pokračovaní reportáže zajtra.
// Info
web: www.gundel.hu
ceny: dve espresso (každé s pralinkou v malej krabičke) a jedna Gundel Torta: spolu 3 500 forintov
mňaaaaaaaaam, aj ja chcem!!!!
a co take? ;-)
no asi tú kávičku a tortičku, logisch :) A keď si predstavím, že sobášený si práve dáva v Pešti niečo fajnové, tak ma ide šľak trafiť!
myslel som co konkretne, mas nejakeho favorita? Rigo Janczi? Dobos? Gundel Palacinta? Strudli? Gesztenye pyre?
keď mám obžerný deň, tak si nevyberám:) A tam chutí asi všetko skvele, teda čo som doteraz stihla ochutnať.
Počuj, to čo bolo včera za jedlo, že skladané zemiaky? Však všetky sú skladané (z kamióna). Nejedol si nejaké prekladané?
ale hadam mas jedneho favorita? ktory to je?
po nasom to boli francuzaky, akurat miesto klobasy tam bolo tofufu… ;-)
skladane je vyraz, aky sa pouziva v zeninej familii a kedze toto jedlo pripravila ten vecer moja zenuska, tak sa volalo skladane. Ak by som varil ja, potom by som sem napisal, ze francuzaaaaky…
Mám – klasickú Esterházy tortu.
Inakšie milé pomenovanie francuzákov:)
[…] « Do Pešti na kávičku a dobošku – 1. časť Apr 22 2008 Viktor Klimo […]
[…] « Do Pešti na kávičku a dobošku – 2. časť Dobos Torta – pôvodný recept z roku 1884 » Apr 23 2008 Viktor Klimo […]
[…] odkaz na 1. časť článku […]
[…] odkaz na 1. časť článku odkaz na 2. časť článku […]