Dobro došli u Levrnaki

Nádych-more-výdych. Keď ma v šiestich starí rodičia prvýkrát vzali k Jadranu, bol som vo vytržení. Vtedy som pod lokálnym jedlom rozumel hlavne eurokrém, juhošskú nutelu, poháre z ktorej teraz u babky plnia dve celé police. Všetko ostatné sme si tak ako každý iný Čechoslovák nosili alebo varili priamo na mieste z prinesených surovín. Lanšmít. Koložvárska kapusta. Fašírky. Ráno ma na trh brávala babka so sebou, a bielych sladučkých broskýň som sa prežral tak, že ma bolelo brucho. Keď sme išli večer na zmrzlinu do Omišu a kúpiť čerstvý biely kruh, tušil som, že tie rybacie vône v uličkách na mňa ešte len čakajú.

O mólo je vo vode uviazaná nenápadná klietka. Tam si dáva posledný otčenáš váš obed, ešte živý homár.

K ‚Äûnášmu“ moru v Chorvátsku mám stále posvätnú úctu. Po Karibikoch, Pacifikoch a Atlantikoch si pri ňom viem stále nájsť zákutie, z ktorého sa mi zatnú zuby a nechcem ísť domov ani zaboha. Naposledy to bola zátoka pri ostrove Levrnaka, v nacijonalnom parku Kornati. Budete potrebovať loď. Alebo aspoň čln.
Levrnaka je asi dve hodiny plavby z mariny na Murteri (na motore). Tam už nie je nič, len nejaká osamelá talianska jachtička, cez víkend možno štyri. Na Levrnake stojí konoba s jednoduchými krčmovými drevenými stolmi a lavicami, majiteľovým synom a jeho frajerkou a mólom. Ku Konobe Levrnaka buď preplávaš, alebo sa preplavíš na gumáku. O mólo je vo vode uviazaná nenápadná klietka. Tam si dáva posledný otčenáš váš obed, ešte živý homár.

V Levrnake je menu sporé. Majú 5 vecí, všetky sú dokonalé a menia sa v závislosti od denného úlovku. Prvý obed: salata od hobotnice. Tú chobotnicu som ešte ráno videl pri šnorchlovaní pri brehu. Na kyslo, so zamatovým olivovým ulje, citrónom na sviežosť, octom, cibuľkou a paradajkami. K tomu veliko točeno (čapujú tuším Karlovačko). Po obede desať minút kraula naspäť k lodi, kúpanie sa v priezračnej zátoke na druhej strane ostrova, keď tam práve nie je lodný zájazd s turistami a na večeru hajde naspäť do konoby. Prvá večera: čerstvý kovaƒá alias šan pjer (po anglicky John Dorry). Ešte na obed sme sa dohodli, že ho pripravia u peƒái, čiže v peci, čiže al forno. Kovaƒá je ryba prvej kategorije, a taká aj zostala po zapečení so zemiakmi, cibuľou, paradajkami a olivovým olejom. Al forno napríklad v reštaurácii Rebac na Murteri robia trochu sofistikovanjšie – s kaparami, olivami a cukinou, ale ja v Levrnake oceňujem práve jednoduchosť. Jedlo je posvätne dobré, to robí tá aktuálnosť. Chute sú výrazné, lebo sú ozajstné. Nič nie je mrazené, nič neprišlo zo supermarketu. Každé steblo petržlenu vyrástlo vo voňavom kopci za konobou. V okolitej tme počujete len ostrovné cvrčky divo vyhrávať, pije sa kvalitetne alebo vrhunsko (ešte vyššia trieda) crno vino, niekde z Korčule či odkiaľ. V Levranke majú len dve, obidve sú dobré.

Druhý deň sme nevydržali. Mali sme síce na pláne ľahký obed s mušľami, ale keď sme videli ako z kliekty nesú jastoga trepotajúceho nožičkami, nevydržali sme. Jastog je homár bez klepiet, ten s klepetami sa v Dalmácii volá hlap (chlap). Podávajú ho na mastných paradajkových špagetách, ktoré dojete vidličkou do poslednej nitky z veľkého hrnca aj keď už je dávno po jastogovi. Jastog v Levrnake bol dobrý, ale nie taký dobrý ako v Rebaci. Penetratným korením bolo totiž čierne, a to sa mi zdalo byť trochu ako lopatou po hlave, najmä v kombinácii s delikátnym mäskom. Samozrejme zožral som ho tak, že sa len zaprášilo.

Večerou si opäť vylepšili renomé. Dohovorený bol romb, biela ryba, ďalší profesorko medzi miestnymi plážovými inžiniermi. Romba sme mali na žaru, čiže na grile. Veľmi jednoducho a veľmi efektívne s olivovým olejom a tymiánom. Je zaujímavé, ako dokážu ryby pri pečení nevysušiť. Trik je vraj ten, že sa zalievajú olivovým olejom až po vrch. K rybe sa jedáva krompir lahodne zmiešaný s blitvou. Je to trochu ako zemiaky s duseným špenátom s cesnakom, ale blitva je v skutočnosti mangold. Druhá možnosť prílohy boli nečakane zemiaky s mladým kelom, skoro som odpadol aké boli dobré.
Večer sa k lodi nepláva, ktovie, čo by sa o vás mohlo v tej tmavej vode obtrieť. Ale keď večer zaspávate uondaný vlnami z bory, čo fúka na Jadranom, môžete si už vymýšľať, čo si dáte na obed zajtra. Alebo si tak ako ja predstavovať, ako si kovaƒáa urobíte doma v trúbe. Stačí si doniesť z Dalmácie fľašu domáceho olivového oleja a tymián z trhu.

Konoba Levrnaka
Levrnaka
Nacijonalni park Kornati
Dalmácia
1kg ryby = cca 380 kuna