Na Valašsku nájdete bežne bryndzáky, ale aj veľmi slušnú gastronómiu

Na Moravu sme sa pôvodne vybrali na jednu väčšiu rodinnú oslavu. Keď sme tam už boli, odbehli sme si na deň aj hore, do Beskýd.

Na Valašsko sa zo Slovenska dostanete najrýchlejšie od Žiliny cez Makov. Pripravte sa ale na serpentíny a kamióny. Lepšie je začať putovanie povedzme v Zlíne a odtiaľ sa pustiť smerom na Vsetín a ďalej na Karolinku a Velké Karlovice. Išli sme presne touto cestou. Na Zlín sme nemali čas, ale už z prejazdu autom bolo pekne vidno napríklad kolóniu baťovských domčekov aj ďalšie budovy z tých časov. Niektoré spustnuté, ale iné veľmi pekne zrekonštruované.

Valašský Balaton

Vsetín sme obišli a ďalej pokračovali do kopcov. Cestu nám čoraz viac a viac začali križovať lokálna železnica aj cyklotrasy. Na súbežnej rieke Vsetínská Bečva bolo kopec vodákov. Medzi Novým Hrozenkovom a Karolinkou je pri ceste väčšie jazero, ktoré zostalo po ťažbe štrku. Prezývajú ho Valašský Balaton. Ironické úsmevy bokom, domáci na jeho brehy nechali naviezť kopu piesku, vedľa vybudovali skokanský mostík pre vodné lyže aj ihriská, bufety a toalety. Nič mimoriadne veľké, ale zato na slušnej úrovni.

Boli sme sa tam okúpať a voda bola na začiatku leta akurát a piesočná pláž naozaj príjemná. Pozeráte sa z nej na protiľahlé kopce, kde sa pasú ovce a občas sa po panoráme prejde vláčik. Uprostred kopcov sme takéto dobré kúpanie naozaj nečakali. V nedeľu tam bola hlava na hlave, dokonca sme tu videli fúru áut so slovenskými značkami, ale nasledujúce pondelkové doobedie sme mali pláž takmer pre seba. Mimochodom, vedľa je omnoho väčšia vodná plocha, nádrž Karolinka, ktorá je zároveň vodnou elektrárňou aj zdrojom pitnej vody v kraji. Kúpať by sa tam nemalo.

Cestou ďalej sme prešli cez obec Karolinka. Má menšie námestie, Penny market, bankomat a cez víkend aj malý trh. Prečo túto obec vôbec spomínam? Pretože sú v nej známe sklárne, ktoré vyrábajú krištál zdobený zlatom a platinou.

Velké Karlovice

Nakoniec sme zastali práve v tejto dedinke. Pôvodne sme chceli stihnúť súťaž O nejlepší valašský sýr v hoteli Lanterna, ale práve kvôli rodinnej oslave sa to nepodarilo. Akcia sa konala už tretí rok a prihlasujú sa do nej bežní ľudia, ktorí si doma robia vlastné syry. Vedľa seba tu súťažia kravské, ovčie aj kozie syry. Čerstvé, údené, zrejúce aj ochutené. V súťaži hodnotí jednak porota, ale aj návštevníci. Tento rok vyhral prírodný kravský syr s pažítkou od pána z dediny Hošťálková. Ľuďom zasa najviac chutili kozie syry. Ak ste na syry, skúste stihnúť túto akciu na budúci rok. Tento rok ale stihnete ešte Kralovský gastrofestival, bude 4. októbra.

V spomínanom hoteli Lanterna sme zostali cez noc. Je to v podstate veľká zrekonštruovaná horská chata. Hotel má 4 hviezdičky, vlastné wellness aj zážitkovú reštauráciu. Rekonštrukcia sa podľa mňa celkom podarila, pôvodné podmienky sa podpísali len na veľkosti izieb. Aj tie priestrannejšie sú pomerne malé. Mali sme Suite (1.990 Kč) na konci chodby s ďalšom samostatnou izbou, kde spal malý. Prvý krát sám, takže to bol zážitok sám o sebe… Hotel sľubuje výhliadku a naša izba ju aj mala. Z jednej strany na hustý les, z druhej na lúku, kde sa v diaľke pásli kone a kravy. Do spomínaného lesa sme sa šli na chvíľu prejsť, ako predjedlo sme našli kopu zrelých lesných jahôd.

Ešte pred večerou sme sa skočili okúpať. Wellness je na prízemí a všetko potrebné pre vstup doň nájdete na izbe. Majú tu masáže, vírivku aj menší bazén, kde sa striedajú rôzne trysky, prúdy a bublinkovače. Trochu mi vadilo, že výhľad z lehátok je na parkovisko pred hotelom, len o niečo vyššie ako úroveň chodníka.

Jedlo je samostatná kapitola a zrejme aj dôvod výberu ubytovania. Na Valašsku nevaria zle, ale skôr alebo neskôr vám tá jahňacina, klobásy a ťažké mäsové jedlá začnú liezť ušami. Vtedy nájdete odľahčenú stravu práve v takýchto hoteloch. V hoteli Lanterna zaberá reštaurácia celé jedno poschodie. Od kraja začína so všednejším café. Na jeho konci je celkom slušne vybavený detský kútik, aj knižnica s kreslami na čítanie. Priestor potom pokračuje barom a priestorom na švédske stoly. Servírujú na nich raňajky aj večere.

Kto chce lepšie jedlo, nájde ho v strednej časti podniku, ktorý má výhľad na les a formálnejšie prostredie. Nakoniec sa úzkou uličkou dostanete okolo presklenej kuchyne až do časti Vyhlídka, kde sa podáva iba štvorchodové degustačné menu. V čase, keď sme tam boli, mali v ponuke dve, jedno tematické – To najlepšie zo severného Talianska a druhé lokálne, menia ho každý deň. Menu stojí 650 Kč, pre ubytovaných 300Kč. Našťastie hotel počíta s tým, že s dieťaťom sa dá ísť do à la carte reštaurácie len ťažko, aj keď tam stále majú pripravené aj detské stoličky. Menu sme si radšej nechali priniesť do café, k detskému kútiku.

Milovaná si dala spomínané talianske degustačné menu. Studené predjedlo boli kačacie prsia s nakladanou zeleninou, baby mozzarellou a focacciou. Teplé predjedlo bolo risotto s hríbami, parmezánom a hľuzovkovým olejom. Ako hlavný chod podávali pomaly pečený jelení chrbát s polentou a rukolou. Zakončil to dezert, jahodový sorbet s čerstvými jahodami, rebarborou, snehovými pusinkami a medovkovými piškótami. Ja som si dal kozí syr s tymiánom, púpavovým medom, cherry rajčinami a opečenou bagetou (150 Kč). Ako hlavné jedlo už spomínané rizotto s hríbami (140 Kč). K jedlu si dala moja drahšia Frankovku Rosé (0,2l za 44 Kč), ja som dal prednosť rulandskému šedému (0,1l za 44 Kč).

Predjedlá boli chutné a nemali sme im čo vytknúť. Risotto sme mali obaja rovnaké, líšila sa len veľkosť porcii. Bolo ako má byť, čiže krémové a pritom nie rozvarené. Hlavné jedlo sa kuchárovi podľa mňa podarilo asi najviac. Jelenie mäso bolo krásne ružové, mimoriadne jemné aj chutné. Po tomto vyvrcholení bol dezert trochu rozpačitý. Síce chutný, ale podľa mňa zbytočne prekombinovaný. Možno by stačil len sorbet, rebarbora a piškóty, tie pusinky mi do toho nesedeli. Na druhej strane, jesť ich nemusíte. Rebarbora akurát kyslastá a našťastie nie drevnatá. Dezerty viac kyslé ako sladké mám rád, takže základ tohoto dezertu mi celkom sedel.

Čašníčka, ktorá nás obsluhovala, bola pozorná a víno nám priniesol miestny someliér. Nemali sme ale priestor na rozsiahlejšie dialógy o párovaní jednotlivých jedál.

Na druhý deň nás čakali bohaté raňajky. Personál nezabudol upozorniť, že vedia urobiť aj niekoľko jedál mimo ponuky švédskych stolov. Vo výbere som zahliadol napríklad typický valašský frgál. Tento nízky koláč s mrveničkou navrchu má tradične vrstvu buď zo sušených hrušiek, tvarohu, maku alebo slivkového lekváru.

Samozrejme som ochutnal aj kávu. Podávajú značku Varesina. Dal som si espresso, vizuálne aj technicky bolo v poriadku, inak o ňom neviem povedať nič mimoriadnejšie. Talianske praženie sa mi už dlhšiu dobu zlieva do jediného chuťového vnemu, čiže pre mňa je to nuda na doplnenie kofeínu. Ale to je na iný článok.

V kraji tento hotel vyčnieva z radu, ak nepočítam Horal s termálnymi bazénmi. Ten ale patrí do rovnakého rezortu. Páčilo sa mi, koľko miesta venovali v Lanterne gastronómii. Bufetové stoly pre večeru sú podľa mňa síce do počtu, ale vyvažuje to slušná ponuka à la carte reštaurácie. Pekné, že sa podnik nebojí priznať miestnu tradíciu. V menu som našiel napríklad pirohy plnené jahňacím s mladou žihľavou na bryndzovej omáčke. Aj zopár poznámok, z akej farmy pochádzajú niektoré suroviny v jedlách. Keď k tomu prirátam spomínanú súťaž syrov a malý gastrofestival, potom to vydá na miesto, ktoré sa oplatí navštíviť.

Hotel Lanterna
Velké Karlovice
www.lanterna.cz

Kyselica

Cestou domov sme sa ešte trochu motali po kraji, a keď nám vyhladlo, zabrúsili sme na Kyčerku. Podnik nám vopred doporučili miestni, vraj tam robia klasickú valašskú kuchyňu aj dobré jahňacie. Príjazd ku chate je do kopca, a keď zbadáte tabuľu Hospoda Kyčerka a schody pre peších, treba ešte pokračovať vyššie. Kľukatá cesta vás zavedie až na malé parkovisko pred podnikom.

Väčšia drevenica má vnútri keramickú pec, vonku zasa drevené sedenie. Menu sa zmestilo na malú tabuľku položenú na stole. Dali sme si kyselicu (39 Kč). Jeden by povedal, že je to ako naša kapustnica. Nie je to ďaleko od pravdy. Typická valašská kyselica sa robí celoročne, pridáva sa do nej voda z kyslej kapusty (preto to meno) aj sladká smotana. Plus klobása. V kyselici, ktorú nám tu priniesli jej bolo požehnane. Možno preto, že tento podnik má vlastnú údiareň, kde si robia vlastné klobásy aj údené mäsá.

Hospoda Kyčerka
Velké Karlovice
www.hospodakycerka.cz

Čo sme nestihli

1. Napríklad sa vyštverať na rozhladňu Miloňová. Je len pár kilometrov od hotela Lanterna.
2. Koziu farmu Zerlina. Ich syr vyhral cenu verejnosti na súťaži syrov. Farmu sme síce našli v Rožnove, časti Hážovice, ale v čase, kedy sme nevedeli nikoho zastihnúť. Ak sa tam náhodou vyberiete, tak len ráno alebo podvečer. Treba ísť na Vigantice smerom na Rožnov pod Radhoštěm a v Hážovicích sledovať malú nenápadnú tabuľku Kozí sýr, ktorá bude ukazovať na malú odbočku vľavo. Je to hneď prvá budova vpravo.
3. Ešte jednu rozhladňu, tentoraz omnoho slávnejšiu. Drevenú a krásne zdobenú od slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Tiež je v Rožnove.
4. Pivné kúpele, opäť v Rožnove.