Núdzové zásoby a jednoduché jedlá

Aktuálna mimoriadna situácia sa určite prejaví aj v nakupovaní či varení. Skúsim popísať, ako to riešime u nás doma. Bez paniky, s chladnou hlavou a logistikou.

Kríza okolo pandémie naplno preverí všetko to, o čom roky básnili nielen foodbloggeri. Presne teraz zistíme, čo znamená lokálnosť v pravom slova zmysle. Nie hipsterská móda. A možno zistíme aj to, prečo naši predkovia jedli tak ako jedli. Takáto kríza vie celkom pekne zrušiť aj foodstyling či molekulárnu gastronómiu.

Zásoby

Táto kríza nás nepristihla nepripravených. Už pred niekoľkými rokmi som v pivnici zaviedol potravinovú skriňu. Je v dobre vetraných priestoroch a máme tam pár balíkov vody, zásobu múky, suchých potravín, octu, konzerv, zaváranín či pracieho mydla.
Odkedy som tú potravinovú skriňu zaviedol, osvedčila sa nám už mnoho krát. Napríklad keď zatvorili obchody cez sviatky. Nemusím riešiť, či sú alebo nie sú otvorené, pretože máme základnú zásobu. Tá zásoba totiž nie je zamknutá na kľúč. Aktívne ju používame, aby v nej rotovali suroviny a nepustili sa do nich škodcovia. Čiže priebežne odtiaľ spotrebúvame potraviny a rovnako priebežne ich aj dokupujeme. Zároveň nechodíme na nákupy príliš často a plánujeme viac vopred.

Ak hovorím o konkrétnych zásobách, držíme hlavne múku. Pre istotu ju máme v kontajneroch s bobkovým listom a snažíme sa ju rotovať. Po múke sú to hlavne strukoviny, ktoré vydržia dlho a sú mimoriadne výživné. Konzervy sú na poslednom mieste, tých máme minimum.

Kto má možnosť, tomu sa oplatí hodiť pár vriec zemiakov do vodovodnej šachty. Ešte nie je tak teplo, aby sa začali kaziť a vydržia tam dlhšie, než v domácnosti. Ostatná zelenina je náchylná na skazu, a preto sa oplatí skladovať len kapustu. Vydrží dlho a vie dodať potrebnú výživu.

V mrazničke držíme suroviny na mäsový vývar, očistené ryby, čerstvú zásobu medvedieho cesnaku, bylinky, zelené vňate, zeleninu a ovocie z minulej sezóny.

Nevýhodou je akurát načasovanie, pretože v záhradách uprostred februára ešte nie je čerstvá zelenina, ale s menším pareniskom by sa dalo aj to dobehnúť.

Výhodou je dostatok času na založenie kvásku aj na učenie piecť domáci chlieb. Návodov nájdete množstvo, niektoré aj tu na stránke, môžete začať napríklad tu.

section divider

Jedlo

Ani s týmto nebudeme mať veľký problém, ak by malo prísť uťahovanie opaskov. Už dlhšie varíme z prvopotravín a pomerne jednoduché jedlá. Napríklad strukovinové či obilné kaše. Logistika si síce vyžaduje dlhšie namáčanie, ale je to len sila zvyku. Ak by sme sa mali uskromniť na mesiac-dva, čo je podľa mňa celkom reálny scenár, tak som si istý, že prežijeme práve na strukovinách. Na drobnej šošovici, polenom hrachu a cíceri. Niekedy s varenými zemiakmi, inokedy s cestovinami alebo len s krajcom čerstvého chleba.

V prípade uskromnenia nie je nutné cestovať či inak vynakladať námahu, takže ani konzumácie nemusí byť toľko. Chvíľu to trvá, kým sa človek prepne do tohoto režimu, ale ako vravím vyššie, v živote sme si ho už pár krát vyskúšali, takže to ide ľahšie.

section divider

Ďalšie dopady

Pristavím sa ešte v záhrade. Dlhšie si okolo seba všímam, že ľudia prestávajú sadiť ovocné stromy. Kraľujú tuje a vykosené trávniky. Lebo zo stromov je špina, popadané ovocie a nutnosť strihať či ošetrovať. Pre mňa je to symbolom rezignácie na prírodu a vlastné deti. Tie tuje a trávniky totiž pestuje generácia, ktorá bola ešte bohato zásobovaná od rodiny z vidieka. Dnes nikto z nich neposadí jabloň, aby si mali kde deti alebo vnúčatá odtrhnúť. Prípadne mali kam vyliezť v rámci hry.

Záhradu má u nás na starosti milovaná, mne prislúcha dom a auto. V poslednom čase ale nemá toľko času ako zvykla, preto som sa do strihania stromkov pustil po prvý krát ja. Netreba sa toho báť a niekde sa to treba naučiť. Aj nám najprv chodili strihať stromky iní, ale celý ten čas sme pozorne nazízali cez ich plecia, aby sme to neskôr vedeli spraviť aj sami. Lebo aj tak si človek sám najlepšie pozná svoju záhradu. Samozrejme, ak v nej aktívne žije, nielen griluje na terase.

Táto kríza nám teda krásne ukáže, na čo všetko sme posledné desaťročia kašľali, čo sme nechali zničiť a čo sme nechali v nevedomosti vyťať.

Držím Vám všetkým palce v zvládnutí výnimočnej situácie a prajem všetko to, čo sa zvykne priať pred Vianocami – pokoj a kľud v kruhu rodiny.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page