Posh jedlá, hindu oslava, alebo detox na Maurícijský spôsob

Maurícijčania sú fanúšikmi zdravej stravy. Výbornou správou je že na ostrove existujú len dva McDonaldy, ktoré sú však obľúbené prevažne u detí. Dospelí ich úspešne ignorujú a radšej si vychutnajú kvalitnú domácu kuchyňu. Obezitu takmer nevidieť, všetci majú krásnu štíhlu postavu a zdravú pleť. Za to môže nielen tropická klíma, ale najmä zdravá strava. Základ jedálnička tvorí seafood a ryža, rezance, koreniny a čerstvé džúsy.

Raňajky na Mauríciu sú rozličné. Nakoľko obyvateľstvo je premixované ako drink v šejkri, vyberie si každý. Francúz si vychutná čerstvý croissant s maslom zo svojej domoviny a jedným z kvalitných miestnych džemov. Osobne odporúčam mix vanilky a papáje, ale nepohrdla by som ani mangom, ktorého stromy sú roztrúsené po celej krajine. Číňan si rád vychutná rezance a kvalitný čaj. Maurícijský Ind sa zas poteší výborným plackám čapátí. Ja som si osobne najviac vychutnala raňajky v rozprávkovom hoteli Royal Palm, kde cítiť dotyky prestížnej Michelinovskej kuchyne (samozrejme najmä pri večeri, pri raňajkách veľa kreativity neuvidíte. Najmä ak ste fanúšikmi croissantov). Najviac ma potešilo espresso, ktorého crema nepadla počas cesty na moju izbu a dokonca ani po mojich raňajkách.

Obedy sú zväčša ľahké, tvorí ich ovocie, zelenina a seafood. Veľmi obľúbená je mahi-mahi a modrý mečúň, ktoré sú mimoriadne ľahké a príjemné. Zvyknú sa podávať najmä so zeleninou a ryžou. Výborné sú aj rôzne šaláty a rezance.

Skutočným pôžitkom je však až večera. V špičkových hoteloch ju tvorí niekoľko chodov, ktoré uvádza čerstvé pečivo s francúzskym maslom. Niekoľkochodové večere sprevádza víno a zakončuje dezert. Väčšinou je to delikatesa francúzskej kuchyne, alebo niečo s príchuťou vanilky, ktorá je tam veľmi obľúbená. K dezertu sa zvykne piť sladký vanilkový rum, alebo čierny čaj s príchuťou vanilky, ktorý má pozitívne účinky na žalúdok. Pánom zas po dlhej večeri výborne padne pivo Phoenix, ktoré sa varí už od 60. rokov minulého storočia. Tento pilsner je mimoriadne chutný, a keď má správnu teplotu, dobre padne každému.

Ten, kto nie je vyznávačom posh cestovania, nech sa na ostrov vyberie v období nejakého hinduistického sviatku. My sme mali to šťastie a zažili sme oslavy boha Ganesha (slov. Ganeš). Je synom Šivu, ktorý mu odťal hlavu a neskôr, uvedomiac si svoj omyl, mu nasadil sloniu. Ganeš je bohom múdrosti. Hinduisti sú mimoriadne priateľskí a vždy sa radi podelia so svojim jedlom. Po dlhej ceste v aute, som už mala dosť uzavretého priestoru a lákalo ma to von, kde sa oslavovalo. Poprosiac šoféra som aj s priateľkou vyskočila a rozbehli sme sa do farebného davu. Tam nás privítali skutočne vrelo – už o minútu sme každá držali hinduistické jedlo – ryžu s mrkvou a dvoma druhmi karí a vyfasovali sme aj nápoj. Vysvetliac, že sme plné, sme si nechali len jednu tácku a zo slušnosti sme začali jesť. Samozrejme rukami.

Prekvapila ma neskutočná ohnivosť jedla – prvú sekundu som si myslela, že asi umrem. Tú druhú som pocítila príval tepla a pestrosť všetkých aróm, ktoré ukrýva zelené a červené čili v kombinácii s karí. Milý hinduistický „ocino“, ktorý viedol miestny „catering“ nás na cestu vybavil aj dezertom. V sáčiku sa ukrývalo greo, výborná krupica, ukrývajúca kardamón, škoricu, ale aj citrón. V tejto trojkombinácií pre cestovateľa znamená skutočný pôžitok a je dostatočne sýte – môžete teda oslavovať až do večera. Ak vás už hindu párty nebude baviť, odskočte si do nejakej z miestnych reštaurácií- v jednej z nich sa určite bude tancovať obľúbený tanec Sega. Ten z vás vytrasie všetky kalórie – aj tie, na ktoré ste sa len pozreli ;).

P.S.

Ak vás zaujala historka o Ganešovi, mrknite si wikipédiu . Pre recept na greo prídávam znovu link na moju obľúbenú maurícianku Sega tanečky si môžete mrknúť zas tu.