Prosím, nadpis tohto môjho príspevku berte zľahka. Len dva týždne pred našim odchodom do Škandinávie prehrmel Slovenskom škandál s koninami, ktoré dookola všetci riešili. Tak sme si povedali, že tie koniny ideme preskúmať.
Pri písaní škandinávskych foodreportov si spomínam na priam rozprávkovú cestu vlakom z Malmö do Štokholmu. Krásne červené domčeky, štedré pozemky pred nimi nuž a kone. Veľmi veľa koníkov. Nuž ale verím, že tie krásne milé bytosti neskončili na tanieri, ale žijú tam šťastne aj so svojimi majiteľmi až do smrti. Fuj, som teraz až nechutne povrchná, najmä keď si predstavím koľko kottbullarov som v živote zjedla.
Ale späť k delikatesám, ktoré sme si vo Švédsku dopriali. Síce sme začali absolútne katastrofálne (burgrom a fish and chips) v latinskoamerickom bare v centre hlavného mesta Švédska (môže byť absurdnejšia kombinácia?), ale potom sme už naše činy zachránili.
Švédi milujú sendviče a chleby na všetky spôsoby. S rybami, vegetariánske, alebo s mäsovými guličkami. Ja som si vyberala ako v obchode s pekným oblečením ten, ktorý sa mi páčil najviac. Rozmarná kombinácia farieb, odvážnej zelenej, sladkej ružovej a tradičnej hnedej ma jednoducho dostala a môj favorit bol s listovým a cviklovým šalátom, ozdobený mäsovými guličkami. Jeden chlebík mi postačil ako ľahký obed.
Ako „ľahký“ by sa však určite nedal nazvať jeden z našich večerných výmyslov. Na odporúčanie čašníčky v našom milom hotelíku Mornington, sme si dali špecialitu kuchyne. Len na okraj, v jedálnom lístku bolo napísané, že šéfkuchár nás na vyžiadanie rád informuje o pôvode mäsa, ktoré konzumujeme. Na mape nám rád ukáže aj pastviny, kde sa dané zvieratko páslo. Túto možnosť sme nevyužili, ale zato sme ochutnali tzv. Raggmunk, teda švédske zemiakové palacinky, so slaninkou a brusnicami. Jedlo bolo báječné, ale zaradila by som ho do kategórie „pre bagristov“. Síce dokonalé spojenie chutí, ale taká kalorická bomba, že ani dve hodiny vo fitku by to nespasili.
Nuž a čo by sme to boli za foodturistov, ak by sme neochutnali ten slávny a škandalózny kottbullar! Stihli sme to až na letisku. Za úžasných 15 eur(!) na osobu, sme vyfasovali tradičnú ikeácku pochúťku. Nuž a poviem vám, ťažko sa mi definuje, z akého mäsa to naozaj bolo. Môj milý síce vravel, že koninu cítil aj na druhý deň. Ja si myslím, že tam bolo skôr teľacie mäso, ktoré doma bežne nejeme, teda ho nevieme rozpoznať. Teľacina má tiež svoju špecifickú chuť a vôňu. Každopádne – dala som pomyslenú bodku za našim pobytom v tejto severskej krajine. Ale už teraz sa teším, ako sa tam zas vrátim…
P.S.
Odhliadnúc od tohto mäsového foodreportu, úvaha na záver. Kvalita potravín, výber pre alergikov, možnosti pre celiatikov sú úplne inde, kde tie naše. Malá prechádzka v obyčajných potravinách vám vyrazí dych jednak cenami, ale najmä neskutočnou kvalitou jedla. Švédi veru vedia, čo jedia. Aj keď si za to mastne zaplatia… Ale to im za zdravie stojí, alebo?
Priznam sa, na foodblog mi to prode trochu malo. Cakal by som o vela viac informacii. Toto mi pride ako zahranicna cesta kde sa trochu jedlo.
Ahoj Peťo, vďaka za feedback, máš pravdu. Najprv som plánovala viacej jesť a písať, nakoniec sme predsa len viac chodili, než jedli. A predsa len, Švédsko je trocha drahšie, než krajiny v ktorých som doteraz bola a z ktorých som písala :) Ďakujem však za koment, cením si to a aspoň viem, čo mám zlepšovať. :)
Vysvetli mi niekto, aky hrozny je ten rozdiel medzi zjedenim kona a kravy? Preco je okolo toho take strasne halo? Nepotrebujem vysvetlenia okolo toho, ake ma kon krasne oci a aka je krava sprosta. Masove gulky oci nemaju.
Haló z dvoch hlavných dôvodov:
1. nemalo tam byť konské, ale hovädzie mäso. to nemá nič s tým, či je konské mäso nebezpečné alebo nie, je to jednoducho podvod. rovnaké hálo by bolo (myslím si), ak by povedzme v údajne 100% hovädzích guľkách našli viac bravčového a sóje ako hovädziny
2. konské mäso je v princípe hovädziemu veľmi podobné, no toto mäso (resp, tieto kone) neboli určené na konzumáciu a mohli byť zaočkované látkami, ktoré nie sú vhodné na ľudskú konzumáciu. teda to zrejme bolo z nejakých pochybných bitúnkov a opäť: podvod.
Matus, dik za objasnenie. Podla mna tam ale aj tak melu len prvotriednych cistokrvnych zrebcov z vybranych biochovov, takze sa nemusime bat. A len boh vie, co dnes vlastne pichaju do tych krav.
Ja úplne súhlasím, že ak by to bolo kvalitné mäso (a vedel by som, že tam je), tak by som nemal žiaden problém ho zjesť.
A hej, do kráv pichajú asi tiež kadečo, no tuto išlo o explicitne zakázanú látku, ktorou kone, určené na konzumáciu, nemôžu byť očkované.