Minulý piatok sme sa na moment dostali na Levanduľový týždeň do mestečka Tihany pri Balatone.
Na výlet som sa dostal vďaka Nitrianskej organizácii cestovného ruchu, ktorej pomáham organizovať gastronomickú časť akcie Festival chutí. Z Nitry sme vyrazili ráno o 6:00 a prvé lány levandule sme zbadali okolo 10:30. Nebolo ich veľa a boli obsypané ľudmi na samozbere.
Mali sme zhruba 3-4 hodiny na rozkukanie sa. Už doma sme si povedali, že základ bude kúpanie a zvyšok v takomto malom mestečku stihneme aj za hodinu. Samozber vynechávame z dvoch jednoduchých dôvodov – milovaná doma pestuje kopu levandule a tento prvý zber nie je taký aromatický ako ten augustový. Navyše, viac nás zaujímali živé sadenice, ako postrihané kvety, pretože plánujeme sad doplniť práve touto rastlinou. Áno, aj kvôli našim včelám.
Mestečko je útulné a rozprestiera sa na kopčekoch. Popri prechádzkach si teda celkom slušne zašportujete. Samotné levanduľové trhy boli umiestnené v hornej časti, na výhliadke pri opátstve. Neboli sústredené na jedno miesto, ale skôr roztrúsené aj po okolitých uličkách. Výhľad od opátstva nám ukázal novinku – že aj Balaton môže mať tyrkysovú farbu.
Na privítanie sme zakotvili v cukrárni Szamos. Milovaná ochutnala minisacherku (450Ft) a ja som ochutnal čokoládovo-levanduľovú zmrzlinu (250Ft). Sacherka bola obstojná a zmrzlina tiež, ale výnimočné nie. Potom sme sa rozkukávali po káve, lebo skoro ráno sme ju doma nestihli. Väčšinou som videl záplavu Hausbrandt z Trieste a kombináciu automatov aj pákových strojov. Nakoniec sme zakotvili v Legendás Ház na illy. Ide skôr o piváreň ako kaviareň, je tam aj obchod s rôznymi tradičnými maďarskými produktami (Unicum a pod.) a veľmi príjemné sedenie pod obrovskou lipou a gaštanom. Čapujú Kapucinus zo Székhely a k dostaniu je samozrejme aj ich levanduľový pšeničný špeciál. Káva neurazila a nenechajte sa zmiasť, že majú uvedené len 4 druhy pričom káva s mliekom tam napríklad chýba. Ochotne vám ju prinesú aj s kanvičkou nenapeneného mlieka. Espresso stálo 450 forintov. Inak toto je tu zrejme magická cenovka, videl som ju takmer všade.
Po osviežení sme sa vybrali rovno kúpať. Treba sa vydať po kľukatých cestičkách smerom k mólu. Na mapke to vyzerá ako prerušená trasa, ale je to úplne priechodné. Prechádzka je občas strmšia, ale zato obdarí pohľadom na pekné vilky. Dolu je parkovisko a vjazd na mólo. Tam sa nachádza aj rovnomenný bufet, kde robia výborné lángoše. Základ stojí opäť obligátnych 450 forintov. Bol akurát prepečený aj chrumkavý a po dojedení nepokazil výlet žiadnou hnusnou ťažobou. K dostaniu je tu napríklad aj Staropramen.
Miestna pláž je pekná a čistá, má vodné bicykle aj ihrisko pre deti. Vstupné je 500 foritnov na osobu. Rozhodli sme sa vyhnúť davom a zájsť o kúsok severnejšie popri cykloceste. Po krátkej prechádzke sme našli minipláž s bielym pieskom! Nie, toto nie je Karibik a biely piesok bol v skutočnosti jemné úlomky drobných mušlí. Vstup do vody bezproblémový, len trochu ďalej je pás vodných rastlín. Väčšinou len šteklia pri plávaní, ale tí vystrašenejší si môžu myslieť, že ich chce za nohu chytiť chobotnica. Pás čochvíľa skončí a môžete si užiť pokojnú hladinu, azúrovú vodu a takmer morskú atmosféru s veľkými plachetnicami v diaľke. Čo vám poviem, skysli sme tu dobré dve hodiny a vyhnali nás len pribúdajúce mraky.
Cestou späť sme ešte raz poriadne obehli levanduľové trhy. Väčšina stánkov ponúkala remeselnícke výrobky. Boli tu samozrejme aj levanduľové mydlá, sušienky, med, sirupy a všetko, čo znesie túto fialovú rastlinu. Od pocestného predavača v dobových šatoch sme si kúpili syrový praclík, ale márna sláva, bol starý a tvrdý. Na Batthányho ulici sme si v jednom zo stánkov kúpili sadeničku levandule (390Ft). V porovnaní s inými nebola vôbec vykvitnutá, zato mala silné listy a mimoriadnu vôňu. Uvidíme, ako sa jej bude dariť, keď ju doma zasadíme.
Na konci výletu nám neostalo viac času, len dať si jednu rýchlu limonádu v poslednom obchodíku s levanduľou na dolnom konci Batthányho ulice. Limonádu mali z neďalekej reštaurácie Echo a bola balená. Chuťovo naozaj vydarená, nebola príliš sladká, zato príjemne horká. Zaujímavé bolo zloženie, našiel som v ňom želatínu. Prikúpili sme si tiež levanduľovú ľadovú drť, tá bola naopak samý cukor. Spojením s limonádou alebo doliatím vodou to už bolo pitné.
Čo sme nestihli
Keď sa tam vyberieme nabudúce, určite zájdeme do zmrzlinárne Levendula Fagylaltozo na hlavnej ulici. Podľa toho, čo som čítal tu, tam vraj majú popri obligátnej levanduľovej aj také príchute ako vínovú či camembertovú.
Keby sme sa mali ísť serióznejšie najesť, tak podľa recenzii aj tipu od kamaráta Mareka by sme navštívili Echo s parádnym výhľadom na celý Balaton.
Nabudúce si určite zoberieme bicykle. Horné mesto je síce lepšie napešo, ale inak má Balaton výbornú sieť cyklotrás. Bicykel vám pomôže aj v hľadaní útulnejších zákutí a menších pláží.
Trochu cestovného plánovania
Naozaj sa oplatí vyraziť o šiestej. Cesta z Nitry ide v hojnej miere cez dediny a za hranicami to tiež nie je o nič lepšie. Stačí, že nízku kvalitu úzkych ciest doplní traktor prípadne cestárske auto a minúty sa strácajú ako horúci vzduch nad rozpáleným asfaltom. Rátam, že cesta môže trvať 2-3 hodiny.
Na cestu si treba kúpiť diaľničnú známku (matricu). Ak nechcete stáť na prvej OMV v Komárome, dá sa to vybaviť cez internet. Naplánoval som to tak, že si začiatkom augusta kúpime mesačnú známku (15€), skočíme ešte raz pozrieť Tihany a koncom augusta nám známka poslúži aj na dovolenku v Chorvátsku, kde by nám 10-dňová matrica nestačila. V prípade, že Chorvátsko nie je váš cieľ, aj tak sa je mesačná známka lepšou voľbou a v danom termíne môžete stihnúť viac kúpaní, prípadne kombináciu s gastronomickým výletom do Budapešti.
Dlhá cesta vás môže odrádzať, ale naozaj stojí zato. Voda je príjemná, na vysokých boroviciach hučia cikády a atmosféra je vyložene morská. Ak sa vyhnete víkendovým davom, viete tu stráviť celé popoludnie vrátane obeda a vrátiť sa domov neskôr večer, keď sú aj prázdnejšie cesty (a žiadni cestári).
P.S. Levanduľový týždeň ešte stále trvá
