V Olomouci vám k syrečkom pribalia aj hašlerky

Nedávno sme si priateľkou počas predĺženého víkendu urobili dlho plánovaný výlet do Hanej. Konkrétne išlo o metropolu Hanej, ktorou je  Olomouc a druhou destináciou boli tzv. hanácke Athény a súčasne i partnerské mesto Nitry, Kroměříž. Počasie nám prialo a obe mestá ponúkajú nádherné kultúrno-historické atrakcie, ktoré vám vystačia kľudne i na týždňový výlet. Aby som vás neuspal, report je rozdelený na dve časti a začnem Olomoucom.

Počas prvého dňa sme ihneď po príchode vyrazili do mesta, trochu sa zorientovať a nasať atmosféru. Nachádza sa tu množstvo nádherných historických budov, fontán a na Hornom námestí je radnica s unikátnym orlojom s výzdobou v duchu socialistického realizmu. Z radničnej veže je krásny výhľad na celé mesto a ochotná sprievodkyňa z informačného centra nám dala tip na našu prvú kulinársku návštevu. Mali sme síce svoje vlastné info no domáci sú zbehlí a nemusí byť na škodu nechať si poradiť. Tak teda Hanácká hospoda.

Hanácká hospoda

Taký je názov tejto reštiky a je dobré sa ho aj držať, jedná sa skôr o hospodu v ktorej varia, netreba očakávať nijakú vysokú gastronómiu. Ak tento fakt akceptujete, myslím, že vás nesklame. Nachádza sa na Dolnom námestí, je nefajčiarska a pomerne veľká. Na servírku sme čakali pár minút a po objednaní nápojov nasledovali jedlá z dosť rozsiahleho jedálneho lístka písaného v hanáckom nárečí. Krajšia polovička si vybrala Zemskou placku s játry a čerstvou zeleninou (99 CZK) a ja som zvolil Loštickou kapsu s vařenými brambory (109 CZK + 20 CZK). Zemiaková placka bola určite domáca, chutná a nebola zbytočne mastná. Pečeň bola pripravená akurát a omáčka s čerstvou zeleninou toto pomerne hutné jedlo príjemne oživila. Loštická kapsa (foto nižšie) pozostávala z bravčového mäsa plneného šunkou a olomouckým syrečkom (vyrába sa v neďalekých Lošticiach, odtiaľ názov jedla), to vysvetľuje hašlerky na fotke ;-). Taktiež dobrá voľba i keď v kombinácii so zemiakmi troška suché jedlo. Pomohlo mu pivo a všetko bolo v poriadku. Obsluha bola pozorná, bez problémov na požiadanie doliala jahodový džús čistou vodou, vystavený účet bol takisto v poriadku. Ako som už naznačil, interiér sa skôr ponáša na hospodu a na nič sa nehrá, napriek tomu je tu čisto a za tie peniaze sme sa veľmi dobre najedli.

V snahe využiť náš čas naplno bol plán (btw. veľmi funkčný, za čo drahej veľmi ďakujem) na druhý deň výletu nabitý, stihli sme navštíviť Katedrálu sv. Václava, Arcidiecezní muzeum, Muzeum moderního umění, Kostel Panny Marie Sněžné a po krátkej medzizastávke v Café 87 sme ešte navštívili zvieratká v miestnej ZOO. Záver druhého dňa bol korunovaný návštevou Moravské restaurace, o tej však neskôr. Najprv v skratke spomínané Café 87, ktoré sa mimochodom nachádza v jednej budove s múzeom moderného umenia, takže môžete spojiť príjemné s príjemným.

Café 87

Café 87 je sympatická kaviareň ktorá je úzko spojená i s kultúrnym dianím v meste. Podávajú tu rôzne sendviče, vlastné zákusky, či palacinky a široký sortiment nápojov. Objednali sme si priamo pri pulte, pričom slečna si vybrala Tuňákový sendvič (42 CZK) a ja Foccaciu s mozzarelou a rajčatem (49 CZK). Oba sendviče boli evidentne čerstvé, naplnené kvalitnými surovinami, nijaký sprofanovaný fast food. Ivona si navrch dopriala ešte Čokoládový muffin (29 CZK) ktorý bol od čokolády takmer čierny a výborný. Na pitie sme zvolili mlieko (20 CZK) a domáci čaj s mätou, citrónom a limetou (49 CZK), ktorého mi obsluha priniesla pol litra a v horúcom popoludní mi padol veľmi vhod. Café 87 vsádza na vlastnú výrobu a kvalitné suroviny. Príjemné miesto na posedenie. Keďže však ani jeden z nás nepije kávu, nemôžem zhodnotiť ich kvality v tomto smere. Ak viete, dajte info.

Moravská restaurace

Polievka bola chutná, poriadne cesnaková, doplnená nadrobno nasekaným údeným, prepeličími vajíčkami,  petržlenom a krutónmi. Skvelý základ.

Na koniec druhého dňa, po návšteve ZOO a našom opätovnom skultúrnení v hotelovej izbe sme zamierili na večeru do Moravské restaurace, nachádzajúcej sa na Hornom námestí v bezprostrednej blízkosti radnice. Najmä kvôli svojej polohe je večera v tomto podniku pomerne nákladnou udalosťou, no kvalita jedla a prostredie vám utratenú sumu vyvážia. Interiér plne korešponduje s názvom reštaurácie, je bohato zdobený, neprechádza však do gýču a pôsobí útulne. Po usadení ku stolu je jediným rušivým elementom syrové pečivo voľne položené na tanieriku a mandle zabalené v celofáne. Druhé spomínané sme nanešťastie ochutnali. Nechcem ani hádať, ako dlho tam boli tieto chuťovky vystavené. Obsluha prišla takmer okamžite a po nápojoch sme si vybrali jedlá, ja hneď dve. Hanáckou česnečku s křepelčími vejci (55 CZK) a Medailónky z kančí svíčkové se šípkovou omáčkou a domácími pečenými brambory (330 CZK + 45 CZK). Moja polovička nezaostávala a objednala si Panský talíř (389 CZK). Začnem polievkou, bola chutná, poriadne cesnaková, doplnená nadrobno nasekaným údeným, prepeličími vajíčkami,  petržlenom a krutónmi. Skvelý základ. Druhý chod bol taktiež veľmi dobrý, mäso upečené na grile do ružova, omáčka skvele sekundovala. Aby ste získali predstavu, o čom bol Panský talíř, popis obsahuje pečenú kačku, prasiatko z údiarne, domáci králik, biela a červená kapusta, žemľové a zemiakové knedlíky s cibuľkou. Keďže to bola výdatná dávka, ušlo sa i mne a musím opäť chváliť. Mäská krehké a chutné, kapusta dobre dochutená, knedlíky krehké no zároveň pevné. Na dezert nezvýšilo miesto a po zaplatení sme v príjemnom opojení odkráčali do daždivej noci.

I keď na prvý pohľad môže táto reštika pôsobiť ako pasca na turistov (pivo za 55 CZK je predsa len ein bisschen teuer), nie je to tak. Je schopná poskytnúť vám plnohodnotný zážitok, najmä pokiaľ vám vyhovuje moravská kuchyňa a znesiete vyššie ceny. To je z metropoly Hanej všetko, nabudúce popíšem Kroměříž. A tentokrát to nebude iba chvála.