Stalo sa ako som napísal minule, obliekol som si pekársku zásteru a začal chodiť piecť 42 pecňov denne.
V Sýpke u Ludvíka začínam ráno o deviatej a rovno pečením chlebov, ktoré boli zamiesené deň vopred a celú noc kysli v chladničke. Hneď potom začínam zarábať na prvú várku cesta, ktoré trocha odpočíva, trochu sa naťahuje, znova odpočíva, až je nakoniec naporcované na jednotlivé bochníky. Medzi tým všetkým treba vykefovať ošatky, znova ich pomúčiť, po každej várke pečenia vymiesť pec a kopu iných drobností k tomu.
Postupne prichádzame na to, ako lepšie motať do ošatiek, ako narezávať. A keď zvýši čas, skúšame nové receptúry a testujeme rôzne pečivá. Na konci stačí už len vyutierať, pozametať a naprogramovať pec, aby sa vyhriala, kým prídeme do práce a mohli sme rovno sádzať.
Inak je pekárstvo síce ťažká práca, ale človek aspoň nestojí na jednom mieste a veľa sa hýbe. Ak by som mal pokračovať v kancelárskej robote, akú som robil doteraz, myslím, že by to nedopadlo dobre. Tu váľam, drhnem, hádžem do pece, čistím, naťahujem sa s cestom, plazím sa pri upratovaní, skrátka rozmanitosť pohybu mi nechýba. Keď k tomu pripočítam dobrú (aj vtipnú) partiu v kuchyni, tak sa nemám na čo sťažovať. Dlhý/krátky týždeň síce trochu rozbíja víkendy, ale napriek tomu to milovaná komentuje s nadšením – vraj prídem domov sýty a vysmiaty. Toto o kanclovej robote povedať nemohla. V kancli totiž nezvyknem veľmi jedávať, nech ma zbytočne nebrzdí trávenie v rozmýšľaní.
Jednotlivé kroky točíme s GoPro kamerou, takže na konci budete mať kompletný prehľad, ako vyzerá celá príprava. Mrknite zatiaľ sádzanie prvých pecňov do pece:
A pre nedočkavých, takto to vyzerá pri vyberaní:
Pečieme zatiaľ len jeden druh chleba, pšenično-ražný Ludvík. Váži 780 gramov a je v ňom len hladká múka, pšeničný kvas, ražná múka, voda, soľ a rasca. Kým ho upečieme, zreje takmer 24 hodín. Chlieb je zatiaľ pre vlastnú potrebu podniku a ak niečo málo zvýši, predá sa.
Viac a podrobnejšie sa rozpíšem, keď budem zabehnutý.
Krásny chlieb.
Obdivujem odvahu na takúto radikálnu zmenu v živote, veľmi málo ľudí ju má.
Dakujem, nastastie som v gastre uz pracoval, takze velmi radikalna zmena to nebola. Tym chcem povedat, ze zas az tak odvazny nie som, bolo to rozhodnutie rozumu, nie odvahy.