Víkendové Slovensko: Banská Bystrica

vôli pracovným povinnostiam sa ocitám každý víkend v niektorom zo slovenských miest. Popri tom sa musím samozrejme niekde vyspať, najesť a pokávičkovať. To je príležitosť využiť spolu šesť víkendov na miniseriál o miestach, ktoré takto navštívim. Miesta na prenocovanie si nevyberám, ostatné zastávky sú podľa mojej voľby. Samotná pracovná cesta sa netýka gastronómie, takže tieto reporty sú moje vlastné spestrenie. Prvá na zozname bola Banská Bystrica a jej obrovský hotel Lux, označený troma hviezdičkami.

V hoteli uprostred Bystrice sme sa ubytovali niekedy okolo štvrtej ráno. Príjemný personál na recepcii nám rozdal kľúče k jednotlivým izbám, výťahom sme k nim trafili pohodlne. Hotel Lux je obrovská výšková stavba, ktorá má už zrejme svoje najlepšie roky za sebou, ale bolo tu vidno snahu, prispôsobiť interiér aspoň trochu novej dobe. Moja štandardná izba bola čistá, kúpeľňa vyzerala z celého priestoru „najmladšia“. Zvyšné zariadenie mi bolo vekovo možno rovestníkom, posteľ však bola pohodlná a nové okná dobre izolovali hluk neďalekého centra. Izba síce nepôsobila zatuchnutým vzduchom, no napriek tomu som si chcel pred spánkom automaticky vyvetrať. Zrada – zvonka sa dnu hrnul smrad neidentifikovateľných údenín. Okno teda muselo zostať zavreté. Ranné vetranie dopadlo lepšie, smrad sa stratil a dnu doliehal vzdialený zvuk rozbiehajúcich sa trolejbusov.

Napriek klasickému zameraniu raňajok nemôže nikto povedať, že by si nevedel vybrať.

Ráno som smeroval na prízemie do jedálne, kde sa podávali raňajky. Hotelová klasika – švédske stoly – boli prekvapivo rozmanité. Nakrájaná zelenina nebola až taká tragická, ale samozrejme rajčiny v chladiacom boxe stratili chuť. Zato strúhaná mrkva mala v sebe ešte šťavnatosť. Aj ostatné potraviny vyzerali byť krájané čerstvo a nejavili známky obschnutosti. Bolo tu rôzne pečivo, od klasického chleba s chrumkavou kôrkou, cez pečivo až po toastové „papierové“ chleby. Cereálie zastupovali vločky, videl som tu med aj mandle. Nechýbalo čerstvé ovocie, ale boli tu aj párky, praženica a džúsy z automatu. Káva bola tiež automatová, značky Douwe Egberts. Námatkovo som skúsil malé preso, do šálky sa mi navalila béžová pena. Ako keby do kávy niekto pridal kvapku saponátu, toto nebola crema, toto bola pivná čapica… Napriek klasickému zameraniu raňajok nemôže nikto povedať, že by si nevedel vybrať.

Nevydarené cappucino

Za lepšou kávou bolo treba ísť do lobby baru. Tam podávajú kávu značky Piazza d’Oro. Objednal som si talianske espresso, stojí tu 1,30 € Potešilo ma, že som počul čašníka zapnúť kávomlynček, výsledné espresso prišlo na stôl viac-menej v poriadku. Na môj vkus tieklo možno o pár sekúnd dlhšie ako by malo (na creme bol náznak svetlých bodiek), ale okrem tohoto detailu to bola chutná káva. Zo zvedavosti som si objednal druhú testovaciu kávu – cappuccino. To už v poriadku nebolo. Čašník mi ho priniesol so zhorenou penou a posypané škoricou. Mliečna pena mala obrovské bubliny a bola vrelá. Medzičasom si ku mne prisadli kolegovia a tiež si objednali kávu. Espresso a cappuccino. Prvé menované prišlo na stôl opäť v poriadku a na počudovanie, aj cappuccino bolo zrazu akoby z inej kaviarne. Bez škorice a s jemným náznakom „latte art“. Nebolo to ešte perfektné cappuccino, ale aspoň sa mu snažilo priblížiť. Neviem, či túto náhlu kvalitatívnu zmenu spôsobil môj foták, ktorým som sa snažil kávy nenápadne odfotiť alebo len ruka iného baristu. V každom prípade základ bol dobrý, akurát popracovať na tom, aby bol výsledok vždy rovnaký a kvalitný.

Napriek silnému nádychu doby minulej a počiatočnej skepse bol hotel Lux skôr príjemným prekvapením ako sklamaním. Ubytovanie som síce neplatil, ale podľa cenníka na stránke hotela stála izba s raňajkami 40 €. Plus príjemný a ochotný personál.

Hotel Lux
Námestie Slobody 2
Banská Bystrica
www.hotellux.sk

P.S. Boli ste v danom hoteli? Máte osobnú skúsenosť? Napíšte do komentára pod článkom.

V budúcej reportáži prespíme v Žiline a odtiaľ sa presunieme do Trnavy. Info zasa v pondelok.