Bača Juraj z Očovej robí syr + video

Nedávno nás kamarát Dušan zobral na salaš za obcou Hrochoť. Veľké hospodárstvo, rozložené na 300 hektároch vlastných pasienkov a na ňom Juraj, bača z Očovej. Práve robil syr, tak sme mu nakúkali spoza pleca a chlípali pritom studenú žinčicu. Od smädu aj od hladu.

Hrochoť a Očová sa ľúbia naťahovať. Jedni nadávajú druhým do pilinďošov, druhí zasa do blatniavcov. Sprostý sa pýtam, že prečo. Či v Očovej je veľa píl, že sú tam ľudia od pilín. Kamarát, Hrochotčan, vraví že aj to. Mať v obci pílu bola voľakedy veľká vec. Z pilín ale vznikla aj prekáračka, že vraj v Očovej sadia fazuľu rovno s pilinami, aby im s rastlinou aj palice vyrástli. Očovčania oplácajú zasa tým, že Hrochotčanom nadávajú do blatniavcov. V chudobnej vrchárskej obci nebolo ciest, tak keď zapršalo, bolo všetko od blata.

Prešli sme obe dediny a spomalili na rozbitej poľnej ceste. Pokračovali ďalej poza pasienky, až sa pred nami otvorila dolina a v nej salaš s hospodárstvom. Bolo horúce letné popoludnie a bača akurát dorábal syr. A hundral si, že boha nášho, že sme dnes už tretí, kerí prišli fotiť. Neveľká stavba salaša mala dve časti. Jednu čiernu ako úhoľ, od sadzí. Tam je medená kotlina aj hore na hambálku sa údia oštiepky. Vedľa zasa čistučká vykachličkovaná miestnosť, kde sa robí a skladuje syr. Čistejší salaš som prisám v živote nevidel. Klobúk dolu.

Bača nám načapoval žinčicu. A popri občasných írečitých výpadoch komentoval svoju prácu. Vytrepal si do stredu miestnosti veľkú nerezovú nádobu, medzi jednotlivými úkonmi si vždy poriadne poumýval ruky a načrel do tekutiny. V nej začal žilnatými rukami postupne formovať veľký bochník syra. Takto vyformovaný ho prerezal napoli. Vravel, že výsledný syr by bol inak príliš ťažký a ženy v predajni by s ním nevládali narábať. Prepolil hrudu a vzal si plienku. Na jednom konci už mala uzol. Opatrne ňou podobral jednu z hrúd, vyviazal aj druhý koniec a víťazoslávne vytiahol guľu z tekutiny. Vyždímal z nej posledné zvyšky budúcej žinčice a odniesol do chladiacej miestosti, aby poriadne odtiekla všetka tekutina.

To isté spravil aj s druhou hrudou. Tekutinu, ktorá mu ostala, začal postupne prelievať cez sitko. Tu nám ukazuje, že keď chceme vidieť šikovnosť baču, máme sa mu pozerať práve do sitka. Čo v ňom ostane, volajú rak. Ak je bača šikovný, má ho málo, lebo všetko vyzbieral, keď formoval hrudu syra. Ak mu zostane veľa, pri následnom odváraní žinčice mu môžu kúsky prihárať, čo nerobí dobrotu. (Video spolu s fotogalériou je nižšie v článku.)

Na priedomí salaša, v strešnom tráme, má bača schované malé hniezdo. Priebežne kontroluje, či už sa vyliahli malé žltochvosty.

Bača je svojský a priamy človek, ale ak ho človek neotravuje v čase najväčšej práce, tak je zhovorčivý a rád vysvetlí všetko, na čo sa človek opýta. Aj koľko litrov má obrovská naleštená medená kotlina, ktorá sa umytá suší vonku. 67 litrov. Na salaši je už štvrtý rok. Robota je ťažká. Prvé dojenie a robenie syra je ráno, od 4:00 do 7:00, druhé poobede, medzi 14:00 a 17:00. Na hospodárstve bačovi počas sezóny pomáhajú aj 4 valasi. V ovčíne sa dáme do reči s jedným z nich. Bavíme sa aj o mäse. Vraví nám, že on by žiadne zviera nedokázal zabiť, ani v živote nezabil. Aj sa mu smejú, ale on nedbá. Keď sa pozrem na malé kozľa, ktoré stojí na tenučkých nožičkách vedľa svojej matky, tak ho celkom chápem. Z týchto chlapov cítiť tvrdú prácu, ale aj úctu k prírode.

Zvečerieva sa a bača si ide s nami oddýchnuť a porozprávať historky. Ešte stále chlípeme žinčicu a zajedáme posoleným čerstvým syrom. Na priedomí salaša, v strešnom tráme, má bača schované malé hniezdo. Asi meter od hlavy, ked sedí na lavičke pred salašom. Priebežne kontroluje, či už sa v ňom vyliahli malé žltochvosty. Tesne popri nás preletujú lastovičky. Až mám pocit, že mi krídlom pošteklia nos. Vôbec sa neboja a Juraj ich familiárne oslovuje ako svoje kamarátky. Vychytávajú muchy. Vraví bača, že im je tu sveta žiť. Otvoria zobák, preletia ovčínom a vyletia opačným koncom s hrdlom plným múch. Ďalší zver, ktorý sa dostal príliš blízko ľudí, je líška. Je ich tu vraj hodne a neustále otravujú stádo aj psov. Medveď sa tento rok ešte neobjavil, ale vraj sa tam potuluje nejaká medvedica s malým, tak sa bača chystá, kedy príde na stretnutie.

Valasi zaniesli hore za stádom jedlo pre psov a Juraj nás volá do svojej cimry, aby nám ukázal, ako žije taký bača. Malá unimobunka, vnútri obložená drevom. Vyupratovaná, na poličkách obrázky s čipkovanými dečkami. Všetko na svojom poriadku. V rohu malé kachle a zásoba dreva. Pred búdkou zasa minizáhradka so zeleninou, nalinajkovaná ako z výkresu. Bača hreší, že mu tie veľké jarné dažde posrali úrodu. Redkvičky už mal, ale ostatnému sa až tak nedarilo. Ešte sa posťažuje na kopec papierovačiek okolo zvierat, ale vraj poriadok a hygiena musia byť. Tak to bere, ako to je. A chodí na povinné školenia pre bačov, kde sa mimo iného učia aj o welfare oviec. Po našom, o blahobyte ovečiek, teda dobrých podmienkach pre žitie.

Spolu s chalanmi si kúpime ešte od baču žinčicu, čersvého syra aj oštiepky a lúčime sa so salašom.

Video

Upozornenie: Ako to už na salaši býva, sem tam chlapi utrúsia nejaké to slovíčko, pri ktorom sa niekto uškrnie, niekto začervená a niekto zapchá deckám uši. To len aby ste vedeli… ;-)

Fotogaléria

Kto chce vedieť o dedinke Hrochoť viac, nech sa mrkne na túto stránku http://projekty.infovek.sk/dedinky/dedinky/hrochot2