Namiesto müsli tyčinky gruzínska churkchela

K tomuto čudnému útvaru som sa dostal cez foodstylistu a fotografa Mira Kubečku. Raz mi priniesol nepravideľnú hrudu, ktorá vyzerala doslova ako sopel. Za polopriesvitným obalom sa ale črtali vlašské orechy, takže prekonať začiatočnú nedôveru bolo o niečo ľahšie. Bola to gruzínska čurčela. Orechy namočené v hroznovom mušte usušené na slnku.

Až taká neznáma špecialita to zasa nie je, poznajú ju od Grécka, cez Turecko až po Kaukaz. V Gruzínsku sa volá churkchela, v Grécku soutzouki a v Turecku zasa pestil cevizli sucuk. Sucuk znamená klobása, a tak sa občas táto sladkosť ľudovo volá – hroznová klobáska. Hrozno a orechy jednoducho patria k sebe.

Čurčela sa väčšinou robieva so svetlého hrozna, ale rovnako dobrá je z červených odrôd.

Výroba je jednoduchá, aj preto, že je práve sezóna na všetky základné suroviny. Tie môžete navyše obmieňať. Základom je hroznový mušt. U starkej som obral tmavé voňavé hrozno, odroda tuším Konkordia. Čurčela sa väčšinou robieva so svetlého hrozna, ale rovnako dobrá je z červených odrôd.

Nie je odšťavovač ako odšťavovač

Na trhu je fúra odšťavovačov, ale bohužial, veľká väčšina sú odstredivé. Môžu mať otáčok koľko chcú, na konci vyhodíte obrovské množstvo dobrého, čo v ovocí je. Keď odšťavovať, tak len klasickým tuti-fruti. Je to v podstate mlynček, ktorý ovocie podrví a zároveň vylisuje, to všetko pri minimálnych otáčkach. Na konci práce vám zostane minimum odpadu a všetko dobré zostane v šťave. Zvyšok je suchý odpad, stonky a kúsky šupiek.

Máte mušt, potrebujete orechy

Spolu s hroznom práve začali padať orechy. Pozbierajte ich, rozlúskajte a navlečte ihlou na bielu nitku. Ak bola úroda orechov zlá, dá sa tomu pomôcť. Do čurčeli sa zvyknú používať napríklad aj hrozienka , lieskovce alebo mandle. Keď máte orechy navlečené, urobte na konci uzlík, aby ste mohli celú vec zavesiť.

Hroznový mušt treba zahustiť múkou. Urobte to na sporáku. Na miernom ohni pomaly zahrievajte mušt, tesne pod bod varu. Potom postupne metličkou zatrepte hladkú múku. Koľko presne vám nepoviem. Skúste v malých dávkach a uvidíte ako vám bude masa hustnúť. Nezabudnite stále miešať. Na konci by mala mať masa polotuhú konzistenciu. Asi ako hustejší med. Dosť tekutá nato, by sa ňou dali oblievať orechy, ale zároveň dosť hustá, by na nich držala a neodkvapkala dole.

Keď máte masu hotovú, odstavte ju z plameňa a ponorte do nej za šnúrku orechy. Urobil som to tak, že som ich zavesil nad nádobu, v ktorej som ich namáčal. Vďaka tomu nebol žiaden odpad, všetko prebytočné kvapkalo naspäť k hroznovej mase. Takto vyzerali orechy po prvom namočení.

Čurčelu nechajte visieť a schnúť asi 40 minút. Potom celý proces zopakujte. Prihrejte si hroznovú masu a opäť do nej namočte orechy. Prípadne ich držte vo vzduchu za šnúrku a lyžičkou ich poriadne pooblievajte, aby sa šťava dostala do každého záhybu orechov. Znova nechajte aspoň 40 minúť schnúť. Zopakujte to ešte 2-3 krát, kým sa vám nevytvorí súvislejšia masa, ako na titulnom obrázku.

Nakoniec popracuje príroda. Čurčelu zaveste na priame slnko a nechajte poriadne preschnúť. Najprv som sa bál hmyzu, ale zázračne sa jej vyhýbal. Muchy žiadne a jediná osa, ktorá priletela, s nezáujmom odletele preč. Hotová čurčila má konzistenciu podobnú ako guma alebo žuvačka.

Čo s čurčelou?

Presne to isté, čo s klobáskou! Opatrne vytiahnite šnúrku a môžete ju nakrájať na kolieska. Prípadne ju vezmite len tak do ruky a môžete si z nej odhryzávať… S tou klobáskou som nežartoval. Na jednom ruskom foodblogu som videl čurčelu, ktorá vyzerala úplne ako saláma.

Napriek odstrašujúcemu výzoru je to veľmi chutná sladkosť. Nie príliš sladká, primerane výživná a zaujímavá. Oplatí sa vyskúšať. Napíšte mi, ak to doma skúsite!