ôvodne to mala byť lyžovačka s priateľmi na Turci, ale dážď mal na to iný názor. Napriek tomu sme sa vybrali na krátku prechádzku lesom, od Turčianskych Teplíc smerom k dedine Háj. Krásny ihličnatý les postupne vystriedali pasienky a v diaľke cinkot ovčích zvoncov.
Korbáčiky boli hrubšie a jednoducho fantastické. Dali sa trhať na fúzy ako parenica. Takmer sme ich celé zjedli cestou domov.
Zišli sme dolu k salašu a zaklopali bačovi na búdku. Prehodil si cez tričko károvanú košeľu a naboso v šľapkách s nami vybehol do neďalekej údiarne. Bryndzu samozrejme nemal, aj keď sa jeho ovce ešte stále pásli na zelenom, ale zato na hambálku viseli kocky syra, ktorý sa tam v sieťkach údil. Mal aj korbáčiky. Ponúkol nám nôž, aby sme si na koštovku odrezali zo syra. Syr mal silnú, trochu ostrú chuť, bol však veľmi chutný. Korbáčiky boli hrubšie a jednoducho fantastické. Dali sa trhať na fúzy ako parenica. Takmer sme ich celé zjedli cestou domov. Omnoho lepšie, ako sme nedávno kúpili na Orave, v drevenej búdke Argodružstva v Krivej. Nápis na nej hlásal veľkými písmenami Ovčí syr, ale vnútri mali len produkty z kravského mlieka. A extrémne slané korbáčiky.
Od baču sme teda vzali po kile zo syra a ½ kile z korbáčikov, zaplatili spolu 14€ a rozlúčili sa. Autom sa dá k salašu prísť po hlavnej ceste, od Teplíc, cez Háj do hory.
View Salaše Slovenska in a larger map
Na tento salas chodievame pravidelne, da sa tam kupit aj fantasticka zincica, ktoru nacapuju do crpaka. Cez leto sa da posediet v drevenej posiedke,kde je pripravena solnicka a zjest si zakupene dobroty. Raz sme si tam dokonca kupili aj domace vajicka:)
vyborne, je dobre vediet, ze viac ludi ma podobne dobre skusenosti.
Jedla som tam najlepší syr (aj údený aj neúdený) a pila vynikajúcu žinčicu. Nie každý salaš sa môže pochváliť takou príjemnou atmosférou a naozaj fajnými výrobkami. Už sa neviem dočkať na jar.