Holandsku je vraj problém vyraziť zamestnanca. Detaily nepoznám (nelynčujte), ale dôsledky sú jasné: ak vás tu čašník bohorovne dvadsať minút ignoruje, nie je to preto, že je extrémne zabrzdený, ale preto, že má na saláme. Obe možnosti sa samozrejme vzájomne nevylučujú. Ak nechcete, nemusíte dať tringelt, miestni ho s prehľadom vynechávajú.
Ďalším následkom podivnej pracovnoprávnej politiky je výrazná nekonzistentnosť: kvality obsluhy, veľkosti porcií, dokonca v zložení jednotlivých jedál. Ak si objednám ten istý šalát čo včera, dnes bude trebárs len dvojtretinovej veľkosti, zato v ňom zrazu bude pol kila krutónov (neuvedených v menu, mnou zhnusene vypitvaných z taniera), včerajšieho dresingu niet. Načo si však kaziť deň? V krčmách tu jem rada. Majú čarovné interiéry a neuveriteľne dobrý tmavý chleba. Ten dostanete mimochodom naozaj v každej diere; často zohriaty, krehký a žuvací zároveň.
Suroviny sú v Holandsku lahôdka: štíhle kusy rýb, pikantná stará gouda, pečivo, z ktorého sa krúti hlava.
Suroviny sú v Holandsku lahôdka: štíhle kusy rýb, pikantná stará gouda, pečivo, z ktorého sa krúti hlava. Listy šalátu, ktoré v skutočnosti majú chuť! A do všetkého rozšafný f≈ïkanec píniových orieškov. Čo sa neušlo tvorivosti jedálnych lístkov, je bohato vynahradené kvalitou ingrediencií. Žeby majitelia naozaj chceli, aby sme sa dobre najedli?! Všetko je také, ako má byť a ako to Ten Hore zamýšľal. Rovno z poľa, kríčku, mora a vemena.
Stálicou miestnych menu je šalát s opečeným kozím syrom. Niekedy s tymiánom, často s orechmi, vždy s chlebom. A syra žiadny mizerný ždibček, za ktorý vám načárdžujú nehoráznu sumu: kozí syr tu nepatrí medzi vzácnosti. To však neznamená, že nie je delikatesa. Miestne kozy evidentne vedia, čo robia. Keď vidím celé haldy bieleho zlata voľne pohodené na pultoch, musím sa krotiť, aby som si neurobila zásobu ako pred odchodom do atómového krytu. Fanaticky kupujem hrudy mäkkého a veľké trojuholníky odležaného tvrdého. Treba skúsiť s pestom a špenátovými listami. S medom je to tichá, šťastná smrť.
Ako jesť
V Amsterdame je (podobne ako v iných mestách Stárbaks) na každom rohu Mekdonald. Holanďania tiež moc nie sú na panské huncútstva typu tofu a fazuľová nátierka, takže supermarkety sa hemžia šunčičkami, salámikmi, tonami kurčiat v majonéze, kurčiat v šaláte, kurčiat v pomazánke, kuracích sendvičov. Inak sa jesť hotové jedlá v kelímkoch neoplatí: sú len o niečo lacnejšie ako rovnaká záležitosť v podniku, len neporovnateľne mdlejšie, papierovejšie. Reštaurácie sú výborné, ak viete kam ísť. Jedna z mojich naj je bizarné miesto s názvom Sissy Boy Homeland. Vyhýbala som sa mu sprvu oblúkom, pretože názov evokuje mladistvých wannabe hiphoperov. Zúrivo predražené šiltovky pre sprostých faganov, čo si myslia, že sú underground. V skutočnosti sa však veci majú celkom inak.
Sissy Boy (stále nechápem to meno) je pomerne zaujímavý odevný brand, v niektorých jeho pobočkách však kúpite aj funky poháre a porcelán, domáce dekorácie, voňavé vecičky na telo i do bytu (luxusné) a malú, ale utešenú selekciu bio potravín. Olej, víno, lekváry, všakovaké šťavy. A ešte dostanete raňajky, obed a skorú večeru (zatvára sa o šiestej). Jedlo vám pripravia rovno pod nosom a v príjemnej atmosfére klebetiacich Mladých √öspešných si pod siedmimi typmi lustra pozriete obrázky v novinách. Obmieňa sa polievka dňa a mäsové teplé jedlo, inak je lístok plný brutálne dobrých sendvičov, niekoľkých šalátov (tuniakovo-cestovinový, samozrejme kozí s orechmi a medom, ruccola + sušené rajčiny). Zastavila som sa na testovaní sendvičov: čokoládovohnedý, teplý, ľahký chlieb s penou z matesa, hruška a syr, makrela a limetová šťava, humus, gouda… Strašne v nich idem. Lokality Sissy Boy Homeland: http://www.sissyboy.nl/en/shopoverview.html.
Prvá pomoc
Po anglicky hovoria v Nizozemsku aj kojenci a zvieratá, no nie vždy je anglické aj menu. Malé tipy: kip je kura. Tonijn tuniak. Pindakaas arašidové maslo. Jonge kaas mladý syr, oude starý (tvrdší, zrelý, s tuhým okrajom). Takýto výber je úplne všade a očakáva sa od vás, že máte preferenciu; asi miestna obdoba bieleho a červeného. Kozí syr je geitenkaas. Zalm je losos. A pijnboompitten sú píniové oriešky. Prineste si vrecko domov. Sú svetové.
Jo a karne melk nie je ľahké mlieko, ani chutné mlieko, dokonca ani polotučné mlieko, ako som dúfala. Je to kefír.
S rannými vločkami chutí dosť odporne.
Pre ďalšie reštauračné tipy v meste bicyklov pozrite:¬†http://dobreveci.blogspot.com/, filtrujte ‚ÄûAmsterdam“.
foto: Lenka Jíleková
Nechápem načo sa kade tade mocete keď všade žerete len šalát. Stránka by sa nemala volať delikatesy ale šalátožrúti.
nechapem naco vypisujete na stranku, ked ste si nevsimli, ze tu nie su len salaty. ;-)
Lebo Vám chcem pomôcť zbaviť sa vašej tvrdej závislosti na šaláte.
Chutná reportáž en smakelijk :o)
žereme šaláty, aby sme sa dožili dvěstě let. vy ostatní sa zadrhnite kalbásou.
Marian: detail – clanok bol o Holandsku, nie o presviedcani, ze mate vsetci jest len salaty.
Oki,inak dobrá stránka, len som chcel vtipne upozorniť, že mi v recenziách reštaurácií akosi chýbajú mäsové výrobky.
ja to chapem, ale ak som si dobre vsimol, tak sa Lenka snazi zamontovat do textov aj vyjadrenia masozrutov, ked uz sama maso neje. Ale jasne, kazdy z nas je na nieco vyslovene vysadeny…
Nabuduce, pre teba, zahrnieme extra porciu masa, ok? Pekny vikend.
mäso je prežitok.
zvieratká sú božie tvory, ja to nežerem.
karmu si spľuhavím…:-)
Ďakujem, teším sa.
ze maso je prezitok, uz samice simpanza sa prostituuju za flakotu masa, maso je hybna sila evolucie a nic s tym neurobi nejaky pomyleny vegos co sa chce dozit dvesto rokov pricom uz v stovke neudrzi lyzicu, moč ani myslienku, heh, sorta brnenskych budhistov.
bol by som velmi nerad, aby debata sklzla do tejto roviny. Opice mi sem netahaj, ani Darvina, este raz opakujem, clanok je o Holandsku.
ja som s tym nezacal, len tu padlo privela vznosnych myslienok.
koncim.
je uplne jedno kto zacal, hadam sa tu nebudeme dotahovat. Kazdy ma na to svoj nazor, staci to len akceptovat…
Ja k veci: Keď sme boli v Holandsku, najedli sme sa dobre až v čínskej reštaurácii, ktorá bola skutočne čínska! Reštaurácie holandského typu – nic moc. Ale aspoň sme deckám na dlho znechutili stravovanie typu McDonald :)
Lenka velmi pekne zachytila specifika holandskeho stravovacieho horeca odvetvia. Holandania su rozcestovani po celom svete a cely svet je zaroven v Holandsku, takze je tu velka rozmanitost moznosti sa najest. Ja mam v Utrechte cestou z prace azda 20 moznosti sa zastavit a dat si vietnamske, surinamske, cinske, turecke, ukrajinske, egyptske jedlo, da sa najest aj u rybieho stanku s haringami, alebo stanku s miestnymi sladkymi pampuchmi (oliebollen), celkom dobre su aj velke hranolky pataty s pindasausom. Zamerne nespominam dalsie moznosti stravovania, ktore spomenula Lenka (ako napr. HEMA alebo AH to Go).
Okrem Holandska sa stravujem casto este v Litve, Polsku, Madarsku, na Slovensku a v Rumunsku a musim povedat, ze na holandskych restauraciach a bufetoch ocenujem ich cistotu. To je fakt rozdiel.
O tom, ze Holandania radi a dobre varia svedci aj zaujimavy program na tunajsej televizii Net5. Kazdy tyzden je v televizii skupina 5 ludi, z ktorych kazdy vecer jeden vari a hosti ostatnych. Ti ju/ho potom hodnotia, na konci tyzdna sa vyhlasi vitaz a cele je to velmi prijemne (http://www.net5.nl/web/show/id=175277/langid=43/dbid=184/typeofpage=78934).
A este jedna vec je tu zaujimava na restauraciach. Da sa zorganizovat firemna party, na ktorej si ludia pod vedenim sefkuchara sami varia v restauracnej kuchyni. Netvrdim, ze je to superchutne, ked si vari spolu 10 kolegov, ale je to zabava. A ta je v tejto krajine dolezita:-)
v Holansku u pribuznych som jedol super sunku (taku slanu udenu tenku) s zltym melonom a takym dakym pecivom a bolo tu vynikajuce
Dano: mas pravdu s tymi etnickymi restauraciami, je ich hromada.. aj s tou cistotou, to je nieco co ma neprestava udivovat. to sa tyka aj tych surovin – ani to neviem slovne vyjadrit.. ako to robia?!? je to vsetko take… skutocne, plnokrvne, CISTE..:-) ci je to ten chlieb alebo kus ryby alebo cukina alebo syr: nic nie je „druha akost“. (prave som sem zas doletela a uz si uzivam..:-)
Germa: hej, ono podla mna je to tak ze aj nam chutia nase halusky a cudzincom iba zriedka.. a miestnych tu vidis stale tlacit do hlavy tie masove gule a fasirky, je to „ich vlastne“, tak to miluju..
Haha, pobavil ma opis ,nekonzistentnosti kvality obsluhy, porcii, jedla etc“ :)
Mam podobne, vlastne rovnake skusenosti z Bratislavy…nebudem blizsie menovat podnik. Salat – rovnaka skusenost: raz prisiel list a na nom pol kila mozarelly, v iny den pol kila na hranoly nakrajana paradajka a tri kocky syra. Ku kave keksik podla nalady, treba kricat a dozadovat sa! Jedna osoba uctuje pohar vody, ina nie…Viedli sme si pravidelne zapisky ,,co dnes sa udialo v..“. Vyhoda bola, ze sem-tam aj cosi zabudli nauctovat. Normalne platim aj to, co sa zabudne, ale v tomto podniku v zasade nie.
PS: Tiez nechapem, ze tito obsluhujci tam skutocne stale pracuju a restyka ma stale plno! (asi ze zije z pracovnych obedov, na ktore sem aj my sme zvykli..)
toto neznasam aj ja…. ze niekedy sa najem a inokedy si musim nieco priobjednat.. nemaju byt nejake normy?! v Blave je to vselikde, to by sme mohli menovat…:-)
ale super-konziostentne (s uplne minivykyvmi) je podla mojich skusenosti napriklad Don Giovanni za Justicakom. az netradicne dobre jedlo, dobre porcie. tam by malo byt furt plno! len stale o nich nevie dost ludi…