Korzika – ostrov diviny, syrov, myrthy a gaštanov

Ostrov má za sebou pohnutú históriu a v podstate sa oň neustále bojovalo. Gastronomicky to však bolo skôr pre dobro veci, pretože sa tu príjemne zlúčili vplyvy talianskej a francúzskej kuchyne. Na Korzike prakticky neexistuje priemysel a ľudia tu žijú len z turizmu a poľnohospodárstva.

Stravovanie na Korzike má svoje úskalia, ktoré sme okúsili hneď po príjazde. Poobede sme dorazili trajektom do prístavu v Bastii a odtiaľ pokračovali ďalej na juh, naprieč celým ostrovom. Cestou sme sa asi okolo štvrtej zastavili na neskorý obed. Vybrali sme si peknú reštauráciu v malom mestečku a požiadali o jedálny lístok. Pani nám doniesla papier, na ktorom boli z jednej strany crépes (palacinky) a z druhej panini (sendviče). Na čiernej doske však mali vypísané aj bežné hlavné jedlá – tie sme presne po takmer päťhodinovej plavbe chceli. Keď sme toto želanie vyjavili našej servírke, po francúzsky zakliala (niečo v zmysle kurvafix) a zúfalo gestikulovala, že majú len palacinky a sendviče. Napriek našej nezvyčajnej požiadavke nám vyhovela, prestrela nám stôl a priniesla bežné jedálne lístky, najedli sme sa královsky.

Ostrov má skrátka svoj vlastný rytmus a treba sa mu prispôsobiť, inak si toho človek príliš neužije. Ráno sa začína v boulangerie (pekáreň), prípadne v café na petit dejeneur (raňajky). Obvyklé raňajkové menu v kaviarňach zahŕňa kávu s mliekom, pomarančový džús a croissant. To celé za 5€. V malých dedinách, kde nemajú vlastnú boulangerie, musíš počítať s tým, že obchod bude mať čerstvé pečivo len ráno. Bagiet je viac druhov, s tvrdšou kôrkou aj mäkšou, mierne slanšie aj s neutrálnou chuťou. O dvanástej zavrie drvivá väčšina obchodov aj úradov, všetci sa idú pokojne na dve hodinky najesť.

Ostrov má skrátka svoj vlastný rytmus a treba sa mu prispôsobiť, inak si toho človek príliš neužije.

To je aj čas, kedy reštaurácie podávajú obed, dostaneš ho medzi dvanástou a treťou. Po tretej sa už nikde nenaješ, všetky reštaurácie sa pripravujú na pompéznu večeru a sú ochotné podať maximálne kávu a nápoje, nie jedlo. V tomto medzičase fungujú len malé stánky s plnenými palacinkami alebo zapekanými sendvičmi. Okolo šiestej už vidno čašníkov, ako chystajú stoly na večeru, aby sa mohla začať hostina. O ôsmej sú už reštaurácie plné a počuť pukavé otváranie korkov z fliaš vína. Na bežné večerné menu ti ponúknu predjedlo (polievku alebo šalát), nasleduje hlavné jedlo a dezert. V slušnej reštaurácii sa jeden naje zhruba za 20€ . To je kombinácia dvoch chodov a pitia (buď predjedlo a hlavné jedlo, prípadne hlavné jedlo a dezert).

Na obed ponúkajú reštaurácie a kaviarne takzvané plat du jour (ponuku dňa). S ňou som mal len dobré skúsenosti. Moja komunikácia bola mierne obmedzená v zmysle Horníčkovho citátu Jó francouzsky, to já umím ledacos, jenom tá řeč mi dělá problémy. Preto som si plait du jour objednával naslepo a čakal, čo mi prinesú. V malej prímorskej dedinke to bola napríklad fantastická čerstvá ryba na kurkume. Ďalší deň zasa pečená kačica na víne s estragónom. Porcia primeraná, cena okolo 12€.

Čo sa týka ponuky, nečakaj žiadne viaczväzkové romány jedál pripravených takmer výlučne z polotovarov a mrazených surovín. Ak ti ponuku neprinesú vytlačenú na papiery, potom ju budú mať na malých čiernych tabuľkách popísaných kriedou. Zopár polievok, šalátov, 4 až 5 hlavných jedál a niekoľko dezertov. Hotovo. Ponuka sa mení podľa sezóny, čo sa práve ulovilo alebo urodilo.

Na ďalší deň sa prebúdzame do slnečného rána, do chladničky nám už prichystali základné potraviny, čerstvé pečivo si ideme kúpiť do obchodíku pri pláži. Vytrepali sme stôl na terasu, prestreli na raňajky a nalievame mlieko do kávy. Chutí akosi inak…
(pokračovanie vo štvrtok)