Zaujímavé výsledky na majstrovstvách Barista 2011 v Žiline

Môžno si myslíte, že súťaže všeobecne sú samoúčelné alebo neobjektívne. Mohol by som s vami súhlasiť, ale nebudem. Pred pár dňami som sa totiž vrátil z porotcovania v majstrovstvách Slovenska v príprave kávy Barista 2011.

Súťaž sa mala pôvodne konať v Komárne, ale na poslednú chvíľu bola presunutá do Žiliny, do hotela Grand. Do pomerne malého priestoru brasserie sa zmestili dva súťažné stroje a stôl pre porotu. Pre divákov bolo výhodou, že mohli sledovať scénu z vyvýšeného pódia. Porotcovia to mali ako nevýhodu, pretože nám nazízali do hodnotiacich hárkov. Občas som si pripadal ako špión a tajnostkár, s hárkom pevne pritisnutým na hrudi. Našťastie predseda poroty, Grék Tasos Delichristos mal oči všade, videl aj keď chcel niekto z diaľky odfotiť naše hárky a jednoducho tomu zamedzil. Všímal si aj všetko naokolo, rovnako tak prácu ostatných porotcov. No a samozrejme výkon samotného súťažiaceho. Pravidlá som tu neraz popisoval v rámci iných súťaží, tak len na pripomenutie – za 15 minút musí barista pripraviť 4 espressá, 4 cappucina a 4 vlastné signature drinky bez alkoholu s použitím espressa. Nielen to. Musí prejaviť dostatok profesionality, komunikatívnosti a vášne pre kávu, ale aj čistotu pracoviska a správnu techniku prípravy.

V tomto ročníku sme zasa ochutnali niekoľko nápojov, ktoré obsahovali borievky.

Niektorí súťažiaci si dali námahu a prišli s vlastnou zmesou kávy, vedeli o nej aj čo-to povedať. Iní nás zasa chceli ohúriť srdiečkami na pene cappuccina. Celkovo sa však šou posunula smerom ku stolu poroty, kde priamo pred nami pripravovali väčšinu drinkov. Disciplína Signature drink (teda voľný nápoj) bola jednoznačne najzaujímavejšia. Aj tu existujú módne vlny, v minulosti napríklad frčala mäta. V tomto ročníku sme zasa ochutnali niekoľko nápojov, ktoré obsahovali borievky.

Nápoj, ktorý ma zaujal najviac, mal Marián Galuška. Svoje espresso doslova vyúdil dymom z jabloňového dreva a tiež použil spomínané borievky. Ako to chutilo? Hmm, ja som tam cítil údené hovädzie. Asi si poviete brrrŕ, ale mne to chutilo, hodilo sa to k chuti čerstvo upraženej kávy. Nehovorím, že by som si to niekde ešte objednal, ale určite to rozšírilo rozsah mojich chuťových pohárikov. Škoda, že za tento drink nedostal Mayo ani bod, keďže do drinku chcel použiť aj red espresso, teda rooibos robený v espresso stroji. Pripraviť ho síce pripravil, ale do drinku nepoužil. Pravidlá hovoria, že do páky stroja nesmie ísť na majstrovstvách nič okrem kávy. Nové trendy sa holt zavádzajú ťažko, ale na druhej strane mi dávajú zmysel aj pravidlá. Keby baristi dávali všeličo do páky, polovicu majstrovstiev by len čistili stroj.

Takýmto spôsobom sme sa dostali cez 15 súťažiacich a semifinále bolo za nami. Jediné, čo ma zachránilo pred toľkým kofeínom bolo neustále pitie čistej vody a striedma strava. Inak som zaspal jako zarezaný. Na druhý deň nás čakalo finále a v ňom šesť baristov a baristiek – Izabela Kucak, Anna Ribovičová, Monika Pálová, Stanislav Cibuľa, Ondrej Kurek a Tomáš Štofan. Na súťažiacich bola zreteľná tréma a stres, tak mnohí mali horšie vystúpenie ako v semifinále. Výsledky však boli natoľko vyrovnané, že 3. a 4. miesto od seba delilo len pol boda. Zato rozdiel medzi 1. a 2. bol takmer 40 bodov.

Minuloročnému majstrovi, Stanovi Cibuľovi sa nepodarilo obhájiť titul a nakoniec ho vyhrala Monika Pálová, napol Slovenka a napol Írka. Svoje vystúpenie vďaka tomu zvládla celé v angličtine a s absolútnym pokojom. Vo svojom voľnom drinku zmiešala suroviny typické pre jej pôvod. Použila jačmeň, z akého sa robí whisky a borievky, z ktorých sa robí borovička. Výsledná chuť bola osviežujúca a pekne doplnila chuť espressa. Ak sa nemýlim, potom je Monika prvé dievča, ktoré vyhralo slovenské majstrovstvá. Už v júni nás pôjde reprezentovať na svetové majstrovstvá baristov (WBC) do Bogoty v Kolumbii. Držíme palce! (Mimochodom, kompletnú fotogalériu nájdete na konci článku.)

Tomuto ročníku majstrovstiev by sa dalo vytknúť všeličo. Ale nie je to podstatné, pretože to hlavné sedelo – vyhral skutočne ten najlepší. Podobné akcie sú školou nielen pre súťažiacich, ale určite aj pre porotcov. Spomínal som, že mi niektoré voľné drinky rozšírili obzor. Zároveň mi toto porotcovanie ukázalo, koľko toho o káve ešte neviem… ;-)

Zopár faktov zo súťaže

Majstrovstvá organizujú národné časti svetovej asociácie kávy, v našom prípade Speciality Coffee Association of Europe (SCAE). Druhú polovicu sveta zastrešuje Speciality Coffee Association of America (SCAA). Obe spolu organizujú svetový šampionát baristov, čiže World Barista Championship (WBC). Víťaz našich majstrovstiev teda postupuje na svetové finále v Bogote.

Slovenské majstrovstvá sa konali v hoteli Grand v Žiline. Porota bola opäť medzinárodná, čo svojím spôsobom zaručuje nezávislé hodnotenie. Predseda poroty bol Tasos Delichristos, skúsený barista, šampión a zároveň školitel. Ostatní členovia poroty boli väčšinou z okolitých krajín.

Degustačná porota:
Mónika Kerekes (HU) – baristka, porotkyňa na majstrovstvách Maďarska
Petra Veselá (CZ) – dvojnásobná baristka roku ČR, koordinátorka SCAE pre Česko
Charles Fleer (CZ) – La Boheme Cafe, Cup of Excellence Judge, SCAE Barista Judge
Viktor Klimo (SK) – novinár a foodblogger

Technickí komisári:
Andrea Hegedűs (HU) – porotkyňa na majstrovstvách Maďarska
Jirka Richter (CZ) – barista a barman, víťaz Coffee in Good Spirits ČR
János Szongoth (HU) – koordinátor SCAE pre Maďarsko, Semiramis

Výsledky súťaže:
Monika Pálová 580 b
Stanislav Cibuľa 545,5 b
Tomáš Štofan 447,5 b
Ondrej Kurek 447 b
Anna Ribovičová 405 b
Izabela Kucak 378,5 b

Fotogaléria