V pondelok, 25. októbra 2010, sa v Nitre na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity konalo fórum občanov o označovaní potravín. Akciu organizovala informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Jednoducho povedané, otvorená konferencia s účasťou našich europoslancov, zástupcov kontrolných orgánov aj výrobcov potravín o tom, ako sa majú označovať potraviny a čo má byť povinne uvádzané na obaloch.
O čo pri označovaní vlastne ide
Europoslanci, zástupcovia výrobcov a spotrebiteľské organizácie sa vadia o tom, koľko informácii má byť na obaloch, akým veľkým písmom a akým spôsobom. Dohodnúť sa nevedia ani na tom, či uvádzať výživové hodnoty na daný výrobok, alebo na jeho 100 gramov (prípadne mililitrov). Problém je tiež označovanie krajiny pôvodu. Zo začiatku sa v Únii presadzoval návrh tzv. semaforového označovania potravín, kde by jednotlivé potraviny boli označované farebne. Proti návrhu je ale väčšina poslancov Europarlamentu, aj napriek tomu, že z prieskumov verejnej mienky vyplýva opak – spotrebiteľ by ho uvítal.
Kto rozhoduje o tom, čo bude na potravinách
Europoslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik ocenili, že sa konferencie zúčastnilo veľa mladých ľudí. Lenže, akcia sa konala v budove študentského internátu a boli do nej cielene zapojené aj stredné školy z nitrianskeho kraja. Poslanci vo svojich prejavoch vylúčili tlak lobistov, zároveň mi z ich prejavov vyplynulo, že sú proti zbytočne prehnanému označovaniu potravín. Podľa poslankyňe Záborskej je nadmiera informácii podceňovaním spotrebiteľa a ohradila sa aj proti semaforovému označovaniu. Vraj nikto nemá takú kompetenciu, aby mohol ukázať prstom, čo je zdravé a čo nie. Vraj by to bol opäť komunizmus. V ďalšej časti ale jedným dychom povedala, že napríklad parmezán je zdravý a môžu ho aj kojenci. Lebo to vyplynulo z nejakej nezávislej štúdie.
Problém so semaforovým označovaním je možno niekde inde. Možno sa boja, že by väčšina potravín zrazu svietila načerveno. Hádam nebude nikto dávať potravine s 30 a viac prímesami zelenú známku. Ak to mám potiahnuť ešte ďalej, prečo môžu ľudí strašiť smrťou na krabičkách cigariet, keď cukor a zlá strava vás môžu pomaly, ale rovnako účinne zabiť tiež? 
Toto isté, len v menej záživnej forme grafov a tabuliek doložila aj zástupkyňa hlavného hygienika SR Iveta Trusková. Z hľadiska chorobnosti na Slovensku suverénne vedie obezita, zvýšenie tuku v krvi a kardivaskulárne choroby. Prečo? Zvyšuje sa príjem tukov, cukrov a soli, naopak klesá príjem vitamínov, vlákniny a zeleniny. Že nemáte jesť sladkosti a umeliny a máte jesť viac zeleniny vám dnes povie každý od obvoďáka až po bulvárny ženský magazín.
Na jednej strane politici tvrdia, že chcú poskytnúť spotrebiteľovi možnosť rozhodnúť sa, ale na strane druhej chcú schovať pôvod potraviny pod všeobecnú hlášku „Vyrobené v EU„.
Konfliktnou témou je aj označovanie pôvodu. Na jednej strane politici tvrdia, že chcú poskytnúť spotrebiteľovi možnosť rozhodnúť sa, ale na strane druhej chcú schovať pôvod potraviny pod všeobecnú hlášku „Vyrobené v EU„. A výhovorka? Opäť ten istý alibizmus, že nechcú diskriminovať žiadneho výrobcu. Napríklad podľa slov poslanca Mikolášika, by francúzsky spotrebiteľ mohol diskriminovať povedzme rumunského výrobcu, keby poznal presný pôvod. Na úkor Rumuna by sa Francúz mohol rozhodnúť práve pre svoj domáci produkt. V neskoršej debate týmto tvrdeniam zakontrovala pani z kontrolného laboratória. Spomenula, ako práve označenie „Vyrobené v EU“ začína v ľuďoch vyvolávať pochybnosti, pretože základná surovina môže pochádzať odkiaľkoľvek. Teda prakticky nemusela byť vyrobená v EU (príp. dopestovaná), ale len zabalená.
Celkovo sa štátni kontrolóri sťažovali, že najväčším problémom výrobcov je zlé alebo zavádzajúce označovanie potravín. Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR uviedol niekoľko konkrétnych príkladov, kedy výrobca alebo dovozca klamali na svojich obaloch. V otázke adresovanej poslancovi Mikolášikovi sa zasa sťažoval kontrolór z Trenčína, ako si Únia predstavuje svoje nariadenia, keď ich prijíma stále viac a viac, ale v rámci krízy sa v krajinách znižuje počet úradníkov. Teda aj odborníkov a vyškolených kontrolórov, ktorí by mohli všetky nariadenia kontrolovať. Poslanec na to odpovedal, vraj si to Únia skontroluje sama.
Ku slovu sa dostal aj predstaviteľ Potravinárskej komory Slovenska, teda zástupca výrobcov potravín. Pán Zdeněk Vilímek začal svoj príhovor dramaticky a celkovo to bolo rečnícky najlepšie zvládnuté vystúpenie. Tým viac, že bol už čas obeda a on dokázal ľudí udržať sústredených. Lenže. Kým na začiatku decentne nechcel uviesť svojho zamestnávateľa, postupne sa dostal k tomu, že popri funkcii v organizácii má samozrejme aj bežné zamestnanie. A po desiatich minútach z neho konečne vyliezlo, že je zároveň riaditeľom pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu spoločnosti Coca-Cola ČR a SR. (A to ešte zabudol dodať, že je aj viceprezidentom Americkej obchodnej komory v ČR).
Hovoril o tom, že neustále zmeny v označovaní potravín sú pre výrobcov často likvidačné. Teda nie pre Coca-Colu, ale samozrejme pre tých menších a stredných výrobcov. Spomenul tiež, že priemysel samotný sa spojil, aby navrhol vlastný spôsob označovania potravín. Toto označovanie už dnes nájdete napríklad na fľašiach spomínanej Coca-Coly, prípadne na výrobkoch supermarketov. Označovanie uvádza podiel energetickej hodnoty, cukrov, tukov, nenasýtených mastných kyselín a soli. Vilímek uviedol aj varovanie, že podiel potravinárskej výroby na HDP Slovenska je hrozivých 2,1%. Hrozivých kvôli potravinovej bezpečnosti krajiny. Zo stránok Štatistického úradu som vytiahol údaj 4%. Napriek tomu je to stále dosť malé číslo. (Pre porovnanie, susedné krajiny majú toto číslo dvojnásobne vyššie.)
Na poslenom mieste vystúpil zástupca nás, teda spotrebiteľov. Konkrétne pán Jozef Lounek zo Združenia slovenských spotrebiteľov. Povedal zopár zaujímavých vecí. Napríklad chýbajúce zloženia a označenia pri predaji potravín a výživových doplnkov cez internet. Spomenul aj ďalšie zavádzajúce praktiky výrobcov. Zbytočne zväčšené balenie, ktoré vyvoláva dojem, že spotrebiteľ dostane za svoje peniaze viac, alebo neuvádzanie dátumu výroby. Najviac však zdôraznil jeden fakt. Slovenský spotrebiteľ podľa neho absolútne ignoruje základnú a najúčinnejšiu zbraň. Možnosť bojkotu. Jednoducho možnosť nekupovať daný výrobok, ak má pocit, že výrobca mu nechce prezradiť maximum alebo predať kvalitu.
Na čo sa ľudia pýtali
Pýtali sa väčšinou novinári alebo ľudia z branže.
Otázka: Za malovýrobcov sa pýtala pani, či sa plánuje zaviesť označovanie nielen pre potravinárov, ale napríklad aj pre reštaurácie.
Odpoveď: p.Trusková odpovedala, že sa pripravuje len označovanie prípadných alergénov.
Otázka: EÚ nedávno zakázala výrobu klonovaných zvierat, ale zároveň povolila ich dovoz zvonka, navyše bez povinného označovania.
Odpoveď: p. Záborská reagovala len tým, že ona osobne hlasovala proti. Nedozvedeli sme sa, či Slovensko pôjde nad rámec Únie a neuzákoní povinné označovanie klonovaných zvierat.
Otázka: Zo Štátnej vet. a potr. správy z Banskej Bystrice sa pani pýtala, ako to nakoniec dopadne s minimálnou veľkosťou písma pri označovaní výrobkov.
Odpoveď: p. Záborská uviedla protiargument, že zbytočne veľké písmo zaťažuje životné prostredie, pretože zväčšuje obaly potravín. Oponoval jej p. Štulc. Ten namietal, že navrhovali výšku písma 3mm, ale nakoniec sa zrejme zmenší na 1.2mm. Pritom 0.9mm je už písmo nečitateľné.
Otázka: Zaznela otázka ohľadom uvádzania krajiny pôvodu. Uvádzať, neuvádzať?
Odpoveď: p. Lounek povedal, že je za toto označovanie. Už aj preto, lebo výrobcovia zvyknú používať formulky „Vyrobené pre …“ alebo „Vyrobené v XY alebo ZX„. Z týchto nemusí byť okamžite jasné, kto je skutočným výrobcom produktu.
Ako to celé dopadne?
Mám obavu, že kým celá smernica prejde všetkými čítaniami v obrovskom Europarlamente, dospeje do absolútne bezpohlavného a schizofrenického stavu. Rovnako ako tvrdenia politikov, že chcú pre spotrebiteľov viac informácii, ale potom sa budú vyhovárať, že predsa nemôžu diskriminovať výrobcov. V tomto stave sa samozrejme zmobilizujú najväčšie podniky a vytvoria si systém podľa seba. Čo náležite nezabudnú odprezentovať spotrebiteľom. Samozrejme ako snahu o transparentnosť. Ideálne za europeniaze a na akademickej pôde.
Zamrzela ma ešte jedna vec. Prečo sa ako občerstvenie podávala Coca-Cola. Možno vám napadne pán Vilímek a skrytá reklama. Mne napadlo, že akcia sa konala na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Tá by podľa mňa mala byť vzorom pre dobrú výživu. Povedal by som, že táto univerzita má doslova povinnosť byť tým vzorom. Namiesto toho som videl agitku politikov a teplú polievočku lobistov. Ale našťastie som tu videl aj odbornú snahu kontrolórov. Ako prednášajúcich, tak aj tých, ktorí sa zapájali svojimi otázkami a ako jediní kládli nepríjemné otázky.
Mimochodom, čo prítomná mládež? Tá sa zmohla na vystúpenie jedného stredoškoláka, ktorý sa trikrát opýtal prednášajúcich, prečo sa viac nesponzorujú športovci…
Ach jaj Viktor, tak o tejto téme by som ti vedel rozpravat hodiny! s preložením témy na satanský farma priemysel :( svet je naozaj zvlastny, a ludia nechcu vidiet..preco? lebo zodpovednost jednotlivca je daleko narocnejsia ako lahostanost…
Mne by pokojne stacilo, keby na kazdom vyronku bolo povinne zlozenie, v postupnosti podla vahy (to uz asi je, ze?) a kalorie a tie ostatne, ako cukry/tuky/bielkovinysu uz len bonus, ktory by asi nemal byt povinny. Aj ked sa rada na niektorych vyrobkoch pozriem a porovnam obsahy; zda sa mi nerozumne prikazovat to na vsetko. A som za, aby sa aj v restauraciach museli oznacovat alergeny (tie, ktore su definovane). nasledne, nech sa kazdy rozhodne sam, ci nieco kupi alebo nie.
Katka: tie ostatne udaje su rovnako dolezite. Uvediem priklad s kavou. Ziaden vyrobca neuvadza obsah kofeinu na obycajnej kave. Ak by ho totiz uvadzal, asi by sme sa cudovali, kolko kav by sa zrazu prestalo oznacovat ako fajnova Arabica ;-) Chapes kam smerujem? Neuvadzanie niektorych udajov otvara dosiroka dvere tomu, aby sme boli zavadzani. To iste plati pre neuvadzanie datumu vyroby. Stale tychto udajov nie je tolko, aby nakoniec vyrobca nemal dost miesta na svoje logo, ilustracny obrazok, alebo dokonca na spotrebitelsku sutaz.
Ano, momentalne sa zlozenie uvadza v poradi od suroviny, ktora ma v danom vyrobku najvacsie zastupenie, az po to najmensie. Doplnkove informacie ale dalej rozvijaju, ako kvalitny produkt je alebo nie je. V prvom rade by malo byt v zaujme vyrobcov, hrat otvorene a ferovo. Ale to by sme zasa my museli byt aktivnejsi a viac bojkotovat tych, ktori klamu… Takze zacat by sme mali zrejme od seba ;-)
klamanie a neuvadzanie niecoho su dve veci. ked niekto povie, ze predava maslo, tak chcem, aby to bolo naozaj maslo a nie 20% masla a zvysok rastlinny tuk. podobne je to aj s cokoladou – niektore ‚nazvy‘ treba definovat, lenze aj spotrebitel by mal vediet, co sa pod tou definiciou skryva (a toto sa treba dozvediet inak ako z obalu vyrobku). priklad: normalne maslo musi ma 82% tuku. ale vo FR sa pouziva aj nieco, co volaju ‚potravinarske maslo‘, co vlastne vobec nie je maslo, ale nejake ‚rekonstituovane‘ maslo. ale na croissantoch najdes napisane, ze cu z ‚cisteho masla‘ (ved hej, ziadny iny tuk tam nie je, ale to maslo je ine, ako to, co pouzivas doma). su proste veci, ktore sa nikdy nebudu dat vysvetlit na obale vyrobku.
Ak budeme udavat obsah kofeinu pri kave (ale nech aj pomer arabica/robusta), ako to ovplyvni jej kvalitu? niektore zmesi mozu byt lepsie ako cista arabika. ale ak niekto napise, ze jeho kava je arabika, tak by to mala byt arabika (akejkolvek kvality), lebo inak klame.
Chcem tym vlastne povedat, ze je to ako s elektrospotrebicmi – mozes porovnavat technicke udaje, ale ked mas dve masiny s rovnakymi parametrami (spotreba, vykon, zaruka, hlucnost), v konecnom dosledku nie su rovnake a jednemu bude viac vyhovovat prva a druhemu druha. U potravin mame vyhodu, ze ked sa ti raz nepaci, nabuduce nekupis (viem, na slovensku riskujes umriet na podvyzivu) . S chladnickou alebo fotoaparatom to take jednoche nie je.
Katka: aj utajovanie vybranych faktov je klamstvo. Potom preco sa pre niektore skupiny vyrobkov musi uvadzat naprikald povod a u niektorych napriklad nie? Opat si posluzim kavou. Preco sa obsah kofeinu uvadza na energetickych napojoch, ale nie na najtradicnejsej kofeinovej potravine – kave? Lebo kazdy vie, ze kava kofein obsahuje, takze ho vlastne netreba uvadzat? (Robusta ma vyssi obsah kofeinu, cize ak by sa uvadzalo jeho mnozstvo, tak by bolo jasne, ci bola pouzita prave robusta namiesto deklarovanej arabica…)
Mimochodom, popri kofeine je dobre vediet aj oblast. Moze mat chutovu vadu, alebo uz som spominal, ze ked mi niekto napise ze Vietnam a na to capne Arabica, tak to skratka nebude sediet… Plus datum prazenia. Darmo mi napisu datum spotreby, ked sa to uprazilo pred dvoma rokmi, tak to nebudem kupovat. Kava sa predava vo velkych baleniach, priestor na viac info tam rozhodne je ;-)
A to uz nehovoriac o tom, ze kava sa predava v roznych triedach. Jasne, nedozviem sa, ako ta kava vyzerala pred spracovanim (http://www.delikatesy.sk/wp-content/uploads/2009/11/hrozne_zrna-500×338.jpg) ale minimalne mi pridane informacie co-to napovedia.
Pomohol som si kavou, ale podobne priklady najdes aj medzi dalsimi potravinami. Stale si myslim, ze ferovy obchodnik/vyrobca tie udaje moze prezradit. Uz len fakt, ze sa bude takto zubami-nechtami branit proti vacsiemu oznacovaniu vo mne nebudi dobry pocit…
Prepac, ale porovnanie s elektrospotrebicmi nie je na mieste. Uz aj preto, ze potravina ma extra ulohu v nasom zivote, pretoze priamo ovplyvnuje ludske zdravie, energiu aj naladu. Ked bude mat mixer slabsi motor, neumres na to. Jedine ak by ta to nejako extra jedovalo ;-)
Utajovanie akych faktov je klamstvo? Ked nenapisem na kavu, ze ma 1% kofeinu, alebo ze pochadza z takej a takej rovnobezky, je to klamstvo? Informacia je informaciou len vtedy, ak ma pre prijimatela nejaku hodnotu. Inak je to len cislo. Pre mna (a dalsich 80% nakupovacov kavy) je % kofeinu len hodnota bez akeholkovek vyznamu. Mas ludi, ktory kupuju ‚cim vyssie cislo, tym lepsie‘, mas ludi (ako ja), ktori piju kavu pre potesenie a nie pre kofein, no a potom mizive percento tych, ktorym to nieco povie a kupia si inu kavu. Lenze tito si tu kavu radsej kupia u praziara, alebo v specializovanom obchode, kde sa mozu dozvediet aj to, kedy bola uprazena. Ked bude na kadom balicku uvedene, odkial kava pochadza, rok zberu, GPS suradnice, miesto a cas prazenia, chemicky rozbor flavonoidov, tak niekomu bude stale nieco chybat a ostatni sa z toho nebudu vediet vysomarit. Ja som naposledy kupovala kavu cez internet, a vyberala som si podla popisu – chut, sila, aroma… so svojim vyberom som spokojna, aj ked neviem ostatne parametre. Ked nie som spokojna so ‚supermarketovymi‘ informaciami, idem tak, kde mi povedia nieco viac. Ale nevidim dovod, preco vsetkych nutit.
V com s tebou na 100% suhlasim, je ze ked ochodnik povie : toto je A, ma vlastnosti B a C, tak NESMIE klamat, ani mat viacznacnu interpretaciu.
A k porovnaniu: Jedlo sice ovplyvnuje tvoje zdravie (nefunkcna chladnicka tiez:)), ale vyber cena/kvalita je tam taky isty. Chcem si byt ista, ze za dane peniaze dostanem produkt toho hodny a nie atrapu, ktora sa tvari ako nieco, co nie je (= viac info v specializovanych obchodoch = vyssia cena).
Katka: uviedol som len priklady, co vsetko moze ovplyvnovat rozhodovanie niektorych ludi. Z toho zoznamu ziadam ja osobne len dve veci: datum vyroby (teda prazenia) a oblast (krajinu), z ktorej surovina pochadza. Tieto dve veci ziadam pre vsetky potraviny. Aby sme sa nebavili o tom, kde to zabalili, ale kto to realne vypestoval/urobil.
Svojim sposobom si vsak rozhodla, ze zvysnych 20% ludi nema narok vediet viac, aj keby chceli… Je neupieram tvoje pravo neriesit rok zberu…
Ako som povedal, cestny vyrobca nema problem uvadzat udaje. Aj bez nariadenia EU. Ze nezijeme v idealnom svete, to ale vidis na putloch obchodov.
A nie, opat nesuhlasim s porovnanim chladnicka/jedlo :-) Chladnicku urcite nebudes riesit tak vasnivo, ako tu uz pol dna rozoberame jedlo? Z chladnicky nemas taky priamy a komplexny zmyslovy zazitok, ako z jedla… atd atd…
Nenapisala som, ze zvysnych 20% ludi nema pravo na informaciu, ale ze sa mi zda zbytocne nariadovat to zhora. Ak cestny vyrobca nema problem uvadzat udaje, nakupuj u tych cestnych. Aspon vies, ako ich rozlisit.
Povod surovin: ako by si to riesil na hotovych jedlach, napr. Lasagnach? vymenujes povod obilia, mlieka, rajcin, masa, muskatoveho oriesku? alebo len surovin, ktorych je aspon urcite %? neviem, ako na slovensku, vo FR sa musi uvadzat krajina povodu, ale v zavislosti od typu potraviny to moze byt krajina spracovania (klobaska: spracovane vo FR), povodu (ryba: ulovena v severovychodnom atlantiku), A tak, ako hovorila ta pani v clanku, ked napis: povod Rumunsko, tak si to ludia nekupia, lebo si myslia, ze je to nekvalitne. a vela sa tu sibrinkuje s: vyrobene vo FR, spracovane vo FR, ako keby to bola zaruka kvality. co nie je.
Mozme sa tu o tom dohadovat hodiny, kto by chcel co na obale, mozme sa dohodnut na tom, ako znacit kavu, ale uz to nebude platit na bagetu (netusim, kde sa da zistit, z coho je zlozena moja bageta, asi sa treba spytat predavaca. a aj ked nema datum vyroby a spotreby, viem, ze v mojej boulangerii je vzdy cerstva, ci uz je z muky slovenskej, francuzskej, alebo tureckej). problem je v tom, ako najst nieco, co bude platit univerzalne na vsetky potraviny…
Katka: datum vyroby a krajina povodu (pri jednodruhovych potravinach) alebo presne vyrobca (nielen ze vyrobene pre Lidl, alebo vyrobene v EU) sa bez problemov mozu aplikovat aj teraz, univerzalne pre vsetky potraviny.
Este k tomu neuvadzaniu niektorych udajov ze su podla mna tiez klamstvo. Spotrebitel nevie, ake su lehoty spotreby pre jednotlive potraviny, vie to akurat tak statny kontrolny urad. Tym padom je uvadzany do omylu, pretoze darmo vidi, ze vyrobok je este lehote. Keby vedel, ze tento vyrobok bol vyrobeny pred rokom, tak by si mohol kupu rozmysliet.
Vidis kam to smeruje: aby vyrobca za kazdu cenu predal. Na opacnej strane, ked zakaznik preferuje cenu pred kvalitou, potom sa zrejme nesmie cudovat, ked ho vyrobca oklame.
(FR a Rumunsko – to uz je tazka politika toto. Zhora prikazat, aby clovek prestal pouzivat svoj rozum a prestal preferovat svoje lokalne veci. Pricom doteraz do neho vsetci hustili, ze treba preferovat prave tie. Nemozu zhora nanutit, co preferovat a co nie. Tak nech sa ani nehraju na policajtov, ze nechcu nikoho diskriminovat.)
[…] je samozrejme prehnane opatrná a nechce nikomu stúpať na otlak. Mám však v živej pamäti konferenciu, na ktorej šéf potravinárskej inštitúcie spomenul svoj praktický zážitok. Bol u známeho na […]