Možno sa tešíte, aká pekná jeseň je tento rok. Trochu vás v tom tešení sa zbrzdím. Sucho a teplo totiž nepekne ovplyvňuje kvalitu vody v studničkách a prameňoch.
Balené vody som prestal kupovať už dávnejšie, kvôli kávovaru používam filtráciu a na pitie väčšinou vodu z verejnej siete. Tá je však v Nitre príliš tvrdá, takže chutné pitie to teda nie je. Ale mám to šťastie, že v mojom okolí je niekoľko dobrých prameňov, kde sa dá načapovať chutná voda. Zvykol som si zobrať 20 litrovú bandasku a voda nám vydržala obyčajne týždeň. Je mäkšia aj chutnejšia, čo je cítiť hlavne v čaji a káve.
Studnička, kam chodievam po vodu, je raz za mesiac kontrolovaná hygienou a v jej blízkosti je vždy tabuľka s dátumom poslednej kontroly, jej výsledok aj telefónne čísla na príslušný úrad, ktorý kontrolu robil. Po vodu som chodil akosi automaticky a priznám sa, že tabuľku som si pozrel len občas. Keď som na ňu mrkol naposledy, svietilo tam červenou „Voda nie je pitná„.
Laicky si predstavujem, že čudné počasie prerušuje kolobeh vody v prírode.
Zobral som telefón a zavolal na čísla, ktoré bolo na tabuľke. Na druhej strane sa ozval pán. Opýtal som sa ho, prečo nie je zrazu voda pitná. Veľmi ochotne sa rozhovoril a vysvetlil mi, ako to funguje. Dozvedel som sa, že problém robí sucho. Ak dostatočne neprší, zhorší sa mikrobiológia vody a urobí ju nepitnou. Vraj je to bežná vec, pár mesiacov je voda pitná, potom mesiac opäť nie je. A keď začne opäť pršať, prameň sa vyčistí. V suchách, ktorá v posledných mesiacoch panujú, je v Nitre nezávadný jediný prameň, Svoradov. (už ani ten nie je pitný…) Možno aj preto, že je umiestnený v lese a nedávno prešiel opravou.
Laicky si predstavujem, že čudné počasie prerušuje kolobeh vody v prírode. My sa možno tešíme, že je pekne sucho a teplo, ale ak by sme boli napríklad závislí len od vody z prameňov, tak máme problém. Na druhej strane je fajn, že štátna inštitúcia pravidelne kontroluje a udržuje existujúce pramene, plus tak ochotne odpovie na všetky zvedavé otázky bežných občanov. Tak ako tak, len mi to pripomenulo, že voda nie je samozrejmosť.
cakala som clanok o obycajnej vode v restauraciah a hla…
zaujimave. nedavno som podobne rozmyslala pri bratislavskej zbojnickej studnicke, kde tiez svieti ze nepitna (tak ako pri mnohych inych odkial som pijavala). rozbor sa tam zial nerobi tak casto, tak nezistim, ci to bola len blba nahoda a v dobe rozboru bolo dlhodobejsie sucho…
Presne na ten istý prameň som v sobotu pozerala aj ja. Chcela som sa napiť, kuknem na tabuľu a voda nepitná. Lenže posledný rozbor na tabuli bol tuším z marca či mája :/
My už pár mesiacov pijeme vodu z vodovodu, čo som robila aj predtým, ale drahý zakaždým siahol po balenej, takže doma vždy boli zásoby kupovanej vody. Lenže v lete som s tým praštila, nabrala pekne vodu do karafy, semtam prihodila citrón, limetku, či nejakú voňavú bylinku a odvtedy balenú vodu už nekupujeme. Najviac ma teší, že sme plastový odpad zredukovali úplne na minimum ;) No a rovnako sa naučili piť vodu aj svokrovci, kedykoľvek k nim prídem, v kuchyni stojí džbán vody s citrónom a mätom či medovkou zo záhradky. Pekný zvyk ;)
pekny clanok, je to logicke ze voda sa zhrosuje ked neprsi a voda sa „nehybe“, len niekedy nam taketo veci nepridu ani na um. Ako autor spravne napisal, najlepsia voda je z vodovodu pekne studena, zahasi smad lepsie ako voda z obchodov i ked raz za cas kupime par flasiek domov pre zmenu chute :)
Čakala som článok o niečom inom, ale zaujal ma, pretože som nevedela, že ľudia v mestách mávajú takéto problémy a chodievajú si nabrať vodu z prameňov a studničiek. My na dedine máme vlastnú studňu, v ktorej je síce tiež niekedy málo vody, ale problém s jej kvalitou sme nemali nikdy (a to si tiež dávame robiť rozbory vody).