Berlínske chuťovky

Na Nemecko mám jednoducho slabosť. Možno za to môže ten nepatrný germánsky gén vo mne, alebo len to, že je to krásna, čistá krajina plná skrytých pôžitkov. Jedným z nich je určite jedlo. Pochutíte si totiž na každom kroku.

Prípravu na predĺžený víkend som zahájila už dva mesiace vopred. Bedeker som zostavila podľa reštaurácií (ešteže píšem sem na delikatesy.sk a nie na nejaké iné médium ;) ) a slintala som pri každej strane. Aj tak som sa najviac tešila na klasický „Wurst“ a „Eierpunsch“ na Vianočných trhoch. A k týmto mojim dvom klasikám skoro ani neprišlo.

Prvý deň som strávila v teréne. Chcela som nájsť wifi, a tak som si sadla do prvého podniku, ktorý ju ponúkal. Reštaurácia s klasickými károvanými obrusmi mi do moderného Sonny Centra na Potsdamer Platz trošku nesedela, ale pôsobila útulne. Môj výber – mätový čaj a biela klobáska s opečeným praclíkom. Chuť tohto jednoduchého jedla cítim doteraz. Nevyzerá to síce vábivo, ale skutočne som si pochutila a zasýtilo ma to na pol dňa.

Reštaurácia bola evidentne rodinná, obsluhoval starší pán a dve mladé dievčatá a za barom sa staršia dáma rozprávala s hosťami.

Mojou ďalšou zástavkou bolo (samozrejme, okrem múzeí a pamiatok) malý podnik v centre mesta s výhodným business menu. Za 7,90 € som si pochutila na výbornej minestrone a domácich cestovinách s cukinou, baklažánom, rajčinou a kopou parmezánu. Podnik bol plný kravát a elegantných sukní. Páčilo sa mi, že mnoho ľudí si tu k obedu dalo pohárik bieleho vína. Reštaurácia bola evidentne rodinná, obsluhoval starší pán a dve mladé dievčatá a za barom sa staršia dáma rozprávala s hosťami. Vládla tam čulá atmosféra a veľa sa klebetilo. No a cestoviny… tie boli tak jednoduché až boli dokonalé.

Cez víkend sme si s priateľom na obed vyrazili do Steakhausu „Block House“, ktorý nám odporučil známy Alex. Block House nájdete jednoducho. Ihneď za Adlon Kempinski pri Branderburger Tor. Trošku americký vzhľad pôsobil útulne a obsluhovala nás staršia dáma, ktorá mala lístok v malíčku. Dali sme si hovädzí burger a hovädzí steak so zemiakom, hriankou a všetkým čo k tomu patrí. Ooó a samozrejme pivo, veď bez toho to nejde!

Steak i burger boli neskutočné, mäso sa rozplývalo na jazyku a koreniny dokonale dotvorili toto potešenie z chutí. Po takomto jedle idete umrieť a prisaháte, že toto už neurobíte. Nuž ale to by sme nemohli byť v meste gurmánov. Mimochodom, aj účet bol veľmi milosrdný a nechal v hanbe väčšinu Bratislavských „stejkhauzov“.

Chuť na sladké nenechala na seba dlho čakať, tak sme sa teda vybrali do vyslovene turistického pointu, Rittersport múzea. Ak snívate o mieste, kde čokoláda tečie na litre, tak ste na správnom mieste. Súčasťou múzea je aj predajňa a dve kaviarničky, kde si môžete vychutnať špeciality z „Ritters“ kuchyne. Pokiaľ sa cítite byť kreatívny, nechajte si vyrobiť vlastnú čokoládu, prípadne si kúpte takú, akú u nás nezoženiete. Samozrejme aj za super cenu. 0,89 €.

P.S. Tak troška Glamour Style

Na kávičku sme si vyšli do známej siete Caffe Einstein. Kaviarne, kde si musíte vystáť rad, teda aspoň nám sa to párkrát stalo… emóciu z kávy prekonalo samotné okolie, ktoré bolo plné bohémov ako som ja. Len títo boli v maskách – starí, mladí, farební i rôzne orientovaní. Veci si prišli vychutnať peknú nedeľnú chvíľku v centre Berlína. Po raňajkách v päťhviezdičkovom hoteli v Michellinovskej reštaurácií, kde nad nami stáli štyria čašníci v rukavičkách, bol tento kultúrny mix pekným zážitkom. Možno by sa patrilo viac popísať o tých raňajkách. Boli chutné, úžasné, luxusné, ale zistila som, že až takýto luxus pre mňa nie je. Domáci jogurt a čerstvé lesné ovocie v zime bolo síce úžasné, ale so striebrom v ruke som sa cítila až previnilo. Odpustite preto milí priatelia, že som vám o tom viac nenapísala. Avšak ja rada píšem o emóciách. Najmä pozitívnych a z raňajok som bola až vystrašená. Ale možno, keď prídem nabudúce, sa nebudem hanbiť vytiahnuť foťák a jedného z tých čašníkov aj poprosím o záber. Uvidíme… ;)