Na východ, do Tokaja, k Ostrožovičovi!

Vinárstvo Ostrožovič

Poviem to rovno. Naša hanba, že sme sa skôr nedostali na východ Slovenska. Iba sme si v našej nevedomosti upierali prekrásnu krajinu, pohostinných ľudí, lahodné víno a kulinárske zážitky. Dokonca samotnú cestu na východ sprevádzalo niekoľko príjemných prekvapení, tie sa dostanú do extra článku.

ostrozovic_okolie_2

Ten víkend hlásili upršané a chladnejšie počasie, na cestovanie to však bolo príjemné. Do Veľkej T≈ïne, vinárstva Ostrožovič v tokajskom kraji, sme dorazili podvečer. Trochu fúkalo, ale naokolo panovali pokoj a ticho. Ochutnávka vína a hodovanie sa samozrejme nezaobídu bez nocľahu, tým skôr, keď sem človek meria takú dlhú cestu. Ako prvé sme sa ubytovali v izbách priamo nad miestnymi pivnicami. Podkrovné izby zariadené s vkusom a citom pre detaily. Na privítanie flaška Muškát žltý Virginia, kabinetné, panenská úroda 2007.

ostrozovic_vchod_izba

Po krátkom oddychu sa chystáme na prehliadku miestnych pivníc. Boli vybudované len nedávno. Baníci ich razili ručne. Majú spolu 300 metrov chodieb a sú vysekané do tufu – teda sopečnej horniny. Celé toto banské dielo nepotrebuje výstuhy a nenájdete v ňom ani klasické tehličkové klenbové stropy. Iba chuchvalce ušlachtilej pliesne Botrytis Cinerea Persoon, ktorá sa živí z výparov vína. Ročne tieto huby „vypijú“ takmer 1300 litrov vína. Pre laika je prekvapujúce, že za taký krátky čas po stavbe pivnica vyzerá, akoby ju plieseň obrastala už storočia.

ostrozovic_pliesen

Bobule sa volajú cibéby a sú roky, kedy jednoducho nie sú. Aj to robí tokajské víno takým špeciálnym.

Prechádzame sa chodbami plnými sudov tokajského, sú tu klientské boxy, aj do skaly vytesané oltáriky zasvätené patrónom pivníc. Smerujeme k väčšej kupolovitej miestnosti – miestu ochutnávok. Tokaju sú vlastné najmä dve odrody – lipovina a furmint, dopĺňa ich sladučký muškát. Pomaly sa lúskame cez ľahšie vína, aby sme nakoniec prišli k putňovým tokajom. Putne majú opäť veľa spoločného so spomínanými plesňami. Tieto sa totiž usádzajú aj na strapcoch hrozna a narúšajú obal hroznových bobúľ. To spôsobí, že sa z nich odparí voda. Čo zasa znamená, že zostane len cukor. Veľa cukru… Bobule sa volajú cibéby a sú roky, kedy jednoducho nie sú. Aj to robí tokajské víno takým špeciálnym.

ostrozovic_pivnice_1

Späť k putniam. Pri víne označujú, koľko putní cibéb bolo použitých pri výrobe vína. A samozrejme, čím vyšší obsah cibéb, teda čím viac putní, tým vyššia cukornatosť. Vína s najvyšším obsahom, napríklad 6 putňové, odporúčajú konzumovať kvapôčkovou metódou. Povedané doslovne – zlíznuť kvapku z hladučkej drevenej dosky.

ostrozovic_ochutnavka

Pomaly sme sa „prekoštovali“ cez 6 rôznych vín, osobne mi najviac chutila Lipovina, bobuľový výber, 2006. Z pivníc sa presúvame do reštauračnej časti, kde nás čakajú kačacie hody. Ako predjedlo restovaná kačacia pečienka na cibuľke, hlavné v podobnom duchu – pečená kačka s lokšami. Všetko chutné, čerstvo pripravené, mäso šťavnaté, nemáme žiadnu výtku. Možno bolo všetko v trochu rýchlejšom slede, preto sme si dezert radšej odpustili.

ostrozovic_vecera

Nocovanie bolo príjemné, po chutných a výdatných raňajkách sme strávili ešte hodinku v malom ukážkovom vinohrade pred budovou. Medzičasom nesmelo vyšlo slnko a sprevádzal nás prevádzkar. Nechal nás ochutnať jednotlivé odrody, rozprával o rôznych spôsoboch prípravy vína. Mať ten čas, tak sa tam prechádzame ešte zopár hodín… Po celý čas sme sa nevedeli zbaviť pocitu, že každý, s kým sme prišli do kontaktu, robí svoju prácu srdcom. Aj hrdosťou.

ostrozovic_hrozno

Po vzore iných vinárstiev pripravillo osem vinárstiev z tokajského kraja na tento víkend (26.septembra 2009) Deň otvorených pivníc. Ak budete nablízku, odporúčame návštevu.

Nízke kopčeky akoby vytrhnuté z inej krajiny, príjemní a srdeční ľudia, na seba nadväzujúce zážitky, to všetko spolu ideálna víkendová destinácia pre vinára aj gurmeta.

www.ostrozovic.sk
Nižná 233
076 82 Veľká T≈ïňa
Slovensko
ceny: uvedené na webstránke

P.S. Tokajské vína z tohtoročnej úrody vraj budú patriť k najlepším ročníkom. Správa o tom tu.

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Komentáre (26)

  1. cez vikend budem tam, uz sa tesime :)

  2. …a este cosi. Tento web som nasla asi pred dvoma (troma?) hodinami a neviem sa odtrhnut…vyborny…dakujem, uzasne citanie :)

  3. Peter Ondrejka

    krasa :) skoda, ze pracujem cez vikend :(

  4. Vďaka za informatívny článok.

  5. akurat skoda, ze sme nezazili samotnych Ostrozovicovych… ale na druhej strane, pritomny personal ich dobre zastupil.

  6. mne tie ich vína nechutia :(

  7. Germa: tie ich vína ti nechutia, lebo oni vyrábajú víno čisto reduktívnym spôsobom s pridávaním esencie, čo je úplný prehrešok voči tokajskému vínu, ale žiaľ, európska legislatíva to povoľuje. je to spôsob doslova výroby vína dovezený sem len nedávno z Austrálie a Kalifornie. Pôvodne sa tokajské vína robili oxidatívnym spôsobom, napr. na 6 putňové potrebovalo víno zrieť minimálne 8 rokov. Reduktívne sa vyrobí za 3-6 mesiacov. samozrejme má nevýraznú chuť, ale predá sa to a sú zisky. Takže asi tak. Smola je, že dnes už iba málo vinárov v Tokajskej oblasti robí víno oxidatívnym spôsobom, na našom území viem iba o jednom.

  8. mozno sa mylim, ale pokial viem, tak putnove tokajske vina sa robia prave oxidativnym sposobom (prave v tych plesnivych pivniciach), ostatne bezne vina z Tokaja, napriklad Lipovina uz robia reduktivnym sposobom, na modernej linke. Nech sa vyjadri niekto, kto ma presnejsie informacie.

  9. opýtam sa môjho odborníka doma.

  10. no niečo sa hovorí, niečo sa robí. Putňové vína by sa mali robiť oxidatívnym spôsobom. Aj lipovina aj furmint aj muškát by sa mal robiť oxidatívnym spôsobom. Pravdou však je, že veľa maďarských vinárstiev sa zameriava na výrobu esencií, ktoré potom naši skupujú, a pre škodu tohto regiónu, aj pre škodu vína, vyrobia aj putňové reduktívnym spôsobom. Mám možnosť porovnávať viackrát ročne.
    Takže, ako sa hovorí, jedna vec je, čo sa povie počas prednášky návštevníkom, a iná vec je, ako sa pristupuje k výrobe naozaj.
    Nemám proti Ostrožovičovi nič, ale čo robil s vínom napr.vo svojej predajni v Spišskej Novej Vsi…Dovážal tam víno v cisternových autách a¬¥la fekál, natiahol hadicu cez cestu, a púšťal to cez okno do nádrží. Potom sa to samozrejme dochucovalo esenciami.
    Ďalšia pikoška: pán Ostrožovič si založil vinárstvo koncom roka 1994 a začiatkom roka 1995, tzn.vysadil hrozno atď. V lete 1995 som bol vo Francúzsku v Mandelieu la Napoule vedľa Cannes, a čo nevidím v Carrefoure! Ostrožovičove 5 putňové vína! rok po tom, ako vysadil hrozno… Tak asi tak.

  11. Mimochodom, ako som už povedal, ja viem o jednom vinárovi, možno o jedinom, ktorý ešte robí aj furmint, lipovinu, muškát, aj samorodné oxidatívnym spôsobom. A súhlasím s ním. Tradície by sa mali zachovávať. Vínu sa treba venovať, treba mu rozumieť. Raz, keď budete mať možnosť ochutnať tokajské robené oxidáciou, a porovnáte ho s reduktívnym, zistíte, že jednotlivé odrody sa od seba líšia výrazne. Zistíte, akú škálu farieb, ale najmä chutí v sebe skrývajú jednotlivé odrody, aký výrazný je chuťový rozdiel dokonca aj v ročníkoch vín robených z rovnakej sorty hrozna. Je to úplne iný svet chutí.

  12. budem rad, ak tomuto napise aj niekto dalsi svoj nazor

  13. Peter Ondrejka

    Tamiral, prezrad nam meno toho Pána vinára, ked sa da dostat k jeho vinam a nie su predrazene, rad by som si take nieco zadovazil :)

  14. :) to by bola reklama na úkor Ostrožoviča. :)

    tamiral.tykkentorg@gmail.com – napíš sem, uvidí sa.

  15. Ináč nebolo mojim úmyslom robiť reklamu dakomu. Viem len povedať, že ak pôjdete na tú vínnu púť, navštívite pivnice aj spomínaného pána.
    Mňa hlavne štve zdegradovanie Tokajskej oblasti „podnikateľmi“.

  16. vyjadrit sa moze ktokolvek, kto rozumie vinu a vie o com hovori…

    rozumiem tomu tak, ze spominany pan je medzi tymi osmymi, ktori sa zucastnuju dna otvorenych pivnic. Ano?

  17. Zdravím všetkých v debate. Počúvam, že je tu reč o nás a bez nás a troška zavádzajúcim smerom. Moje meno je Jaro Ostrožovič a rád by som Vás uviedol na správnu mieru. Nikdy som esenciu z Maďarska nekupoval. Tokajské výbery robím výlučne oxidatívnou metódou, už zo zákona musia zrieť minimálne dva roky v sude a 1 rok vo fľaši, než sa začnú predávať. Firmu som založil v r.1990 a hrozno som spočiatku nakupoval od drobných pestovateľov. Dnes na to už našťastie už nie som odkázaný nakoľko dnes obhospodárujeme ako firma 45 ha vlastných vinohradov. Robíme aj reduktívne vína, ale tie nikdy nedeklarujeme ako Tokajské výbery!
    Chlapci, keď chcete vedieť viac, príďte na Tokaj, pozrite sa aj na našej webstránke http://www.ostrozovic.sk – zabukujte si termín a viac sa už dozviete priamo u nás v pivnici, ochutnajte a potom si spravte názor.

    Majte sa Jaro Ostrožovič

    PS:prvý tokajský výber som vyrobil už v roku 1983 hneď po maturite zo svojej malej vinice.

  18. …a ja mám ružové lietadlo. :))) nie, samozrejme, neidem Vás provokovať. Vy máte právo sa obhajovať, a každý má právo na svoj názor. Výber treba robiť oxidatívne, ale patrilo by sa aj základ robiť oxidatívnou metódou. V opačnom prípade má aj výber inú, nevýraznejšiu chuť. Jednoducho, víno pri redukcii nemá čas vyzrieť, chute sú potom akoby roztrieštené, rozbité, niesú v harmónii, nepôsobia spolu, ale každá zvlášť.

  19. Kamzik-akvabela

    Tamiral,uz ked nic,tak by si mal povedat aspon: “Prepacte,ze som umyselne,alebo z nevedomosti,uviedol rok zalozenia vasej firmy o 4 roky neskor“ a nie to,ze mas ruzove lietadlo.To v debate o vine asi vela ludi zaujimat nebude.Nie som ziadny Ostrozoivcov fanusik,hoci respektujem,ze nieco vybudovala aj sedelo sa unho prijemne,hoci aj tak skor preferujem isteho vinara na madarskej strane.

  20. a to ja veru fanusik ostrozovicovcov som. priatela mam z vychodu, a vzdy ked tam ideme, si odvazam viacere flase tokajskeho aj od J&J aj od Macika (uz len z toho titulu, ze tam je mensia MO prirazka a navyse sme v obchode, kam chodim kupovat vinka, dostali dozivotnu 10% zlavu :-)))
    Ich Virginiu a Saturniu proste milujem a barikovy furmint je jedna krasna flaska na prijemne posedenie.
    V globale slovenska vinka mozem (Masaryk, Handzus), a budem drzat vsetkym nasim vyrobcom palce, pretoze so Slovenska su naozaj dobre flase, ktore si zasluzia uznanie a nie utoky na ich vyrobcov.
    Takze p. Ostrozovic, ja Vam drzim palce a prajem vela uspechov :-)
    To Tamiral: ked tu takto kritizujes Ostrozovica, co potom hovoris na Matysaka….

  21. Tamiral, rozpravas o tej esencii akoby v Madarsku tiekla v potokoch. Vies kolko esencie nektaru vytecie zo 100kg cibeb?
    Okrem toho by si mal vediet, ze roky rokuce (ked este nikto nemal sajnu o nejakej reduktivnej technologii) to na Tokaji funguje tak, ze v rokoch, kedy sa nerodia cibeby sa pouziva esencia nektar namiesto nich. Nie je to ziadny novy moderny rozmar ani nic podobne.
    Pochybujem, ze niekto nechava vyzrievat vybery v tankoch. Jednak by porusil platny zakon ak by taketo vino oznacil ako Tokajsky vyber a tiez pochybujem, ze by bol vysledok aspon porovnatelny s produktom oxidativnej metody.

  22. K tomuto článku dodám asi toľko z vlastnej skúsenosti:
    Aj keď som z Košíc, až do minulého roku som nemal príležitosť k ,,Ostrožovičom,, zájsť . Pri jednej služobke som sa zastavil , reku kúpim niečo na ochutnávku keď sa o nich toľko hovorí. Celkom milí pán predajca mi poradil po vzájomnej debate čo mi chutí zopár rôznich odrôd vín ,,cca 5 fliaš,, a už som sa nevedel dočkať degustácie. Doma som navnadil manželku na dobré vínko, no na naše prekvapenie 4 fľaše z 5tich nám absolútne nechutili, jednu s tuším ružovím vínom som normálne vilial. Strašné. na etikete bolo udané, že hrozno pochádza odniekadial zo Sobraniec. Nešlo mi to do hlavy, tak som sa na ďalšej ceste bavil s ľudmi o tomto rodinnom podniku a nech mi to pán Ostrožovič prepáči, ale nebola jadna kladná reakcia. Vraj nakupuje rôzne odrody z celého východného slovenska a predáva to ako pravý tokaj. Aj moji známi potvrdili, že od neho už nekupujú, lebo to nechutí.
    Naposledy som kúpil z tejto oblasti z malej vinotéky (už nepamätám dedinku) a tokajík bol vinikajúci. No každy podľa chuti.

  23. Dobrý deň,
    Daniel nehnevaj sa na mňa, ale sam si protirečíš. Hovoríš, že ťa prekvapilo, keď si na fľaši ružového vína od Ostrožoviča našiel informáciu o tom, že hrozno pochádza zo Sobraneckého regiónu. Takže to nebolo deklarované ako TOKAJ a ani ako víno vyrobené z tokajských odrôd. Na Tokaji sa pestujú 3 odrody hrozna – 1.furmint 2. lipovina 3. muškát žltý. Výrobcovia na TOKAJI sú obmedzení práve tým, že môžu pestovať iba tieto 3 odrody. Firma Ostrožovič nakupuje hrozno z okolitých oblastí, ale nikdy ho nedeklarovala ako víno vyrobené z tokajských odrôd nie to ešte ako TOKAJ. Nakupuje hrozno hlavne kôli tomu aby rozšíril portfólio svojich produktov. Daniel a ak ti víno od Ostrožoviča nechutilo a nechuti ani tvojim známym – mal by si prechutnať viac vín od toho výrobcu a potom hovoriť že ti dané vína nechutia. Veď nie darmo sa hovorí „koľko ľudí, toľko chutí“. Ale verím, že v širokom portfóliu Ostrožovičových vín(Special collection, SATURNIA, MYST√âRIA ci neskoré zbery) by si si určite našiel niekoľko favoritov. Veď 3 vína od Ostrožoviča sa nachádzajú mimo iného medzi 1000 najlepších vín sveta – nemyslím si, že sa tam zaradili len preto, že Ostrožovič má modré oči – NEM√Å. Každoročne sa minimálne tri z Ostrožovičových vín nachádzajú aj v Slovenskom Národnom Salóne Vín medzi 100 najlepších vín.

    Matej

  24. Matej. Na konci môjho pokecu je- No každý podľa chuti, takže čo nechutilo mne, môže druhému. Po druhé – viem čo sa pestuje a vyrába na Tokaji, kúpil som aj furmint, aj lipovinu aj muškát a poviem Ti , od iného výrobcu čo som kúpil potom mi chutilo viac. To ružové víno som si nechal doporučiť, pretože som mal chuť na niečo iné a chutné a ver mi nebolo lacné.No fakt sa nedalo piť. Verím , že aj pán Ostrožovič má chutné vína, no akosi som nemal,, šťastie,,. Nie je to len môj názor ohľadom jeho vín čo počúvam v okolí, proste mám pocit, že kvantita už pomaly vyhráva nad kvalitou- ale ešte raz – víno je to dobré, ktoré ti chutí.
    Možno tie dobré vínka schováva pre známych:-).

  25. viktor, po dlhsom case som opat na delikatesach a musim zlozit poklonu, super citanie. tento clanok ma ako milovnika vina velmi zaujal…odporucam este strekov. je to rozpravka, velmi mili ludia a vyborne vinko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.