Konečne je jasno. Momentálne si neviem vybaviť, koho to bol nápad ísť na dovolenku v monzúnovom období, keďže namiesto slnenia si užívame skôr kúpanie v daždi. Ale nakoľko vo všetkom zlom sa nájde niečo dobré, aspoň je čas na menšiu foodturistiku a prechádzku po trhovisku v miestom mestečku Kalutara.
Trhoviskom sa vinie mix vôní a pachu exotického ovocia, sušených rýb, korenín, zeleniny, ale aj ajurvédskych olejov, ktoré cítiť z pokožky miestnych obyvateľov. Ovocie je nielen krásne, ale vďaka priaznivej tropickej klíme aj mimoriadne chutné. Nemôžeme vynechať ochutnávku manga, ananásu, passion fruit a samozrejme natur koktejl z king coconut. Šťava z neho nechutí skoro nijak, len ako mierne osladená voda. Účinky vody na ľudské telo sú však znamenité – detoxikuje a pôsobí ako životabudič po alkoholom prehýrenej noci.
Ďalšou lahôdkou, ktorú nesmieme vynechať je ružový banán. Na Srí lanke sa ich vraj nachádza okolo 12 druhov, ak nie viac. Žlté veľké, aké máme u nás v obchodoch, ani nie je vidieť. Namiesto toho sa preferujú malé žlté, ktoré sú extrémne chutné a sladučké. Niekde je vidieť aj zelené banány (ako u nás v Tescu ;-) ). Tie sa však používajú vyslovene na varenie – pripravuje sa z nich niečo podobné ako zemiaková kaša. A čo spomínané ružové banány? Sú pevné, tučné a chuťovo sa nachádzajú niekde medzi tými „našimi“ a „malými žltými“ zo Srí lanky. Nekúpite ich všade, my sme ich zohnali až v oblasti okolo koloniálneho mestečka Kandy.
Moja európska rozmaznanosť mi nedá a pýtam sa na espresso. Samozrejme, očakávam zápornú odpoveď, však sme v Ceylóne, nie v Brazílií.
Ovocia už máme trošku dosť a chcelo by to niečo iné. Na typicky Srí lanský chlieb chuť nemáme, musíme sa poobzerať po niečom inom. Našťastie sú Srí lančania národ mlsný a my objavujeme jednu z mnohých pekárničiek spojených s cukrárňou. Zákusky, to veru nie, trasľavé želé a presladené koláče nie sú podľa nášho gusta. Avšak slané koláče z lístkového cesta ukrývajúce fantáziu plnú karí, zeleniny, seafoodu, alebo mäska, to už áno. Pokiaľ však nemáte radi pikantné, výber budete ma veľmi obmedzený. Môžete skončiť aj so Srí lanskou obdobou párku v rožku- mini croissantu plneného mini párkom. Z neho vás rozhodne nič v ústach páliť nebude.
Deň zakončíme posedením pri čaji. Moja európska rozmaznanosť mi nedá a pýtam sa na espresso. Samozrejme, očakávam zápornú odpoveď, však sme v Ceylóne, nie v Brazílií. Na moje prekvapenie však dostanem šálku originál Srí lanského espressa. Je to čistá vzácnosť, lebo stroje na jeho výrobu ma minimálne percento podnikov a takisto aj káva z domácej produkcie je vzácna, nakoľko tu kraľuje čaj. Zneuctím vzácne espresso mliekom a štipkou cukru a dívam sa na ulicu. Srí lanka je proste fasa. Chcelo by to návštevu nejakého domorodca. Ale o tom už nabudúce…
takto si predstavujem exoticku dovolenku :) nielen vyvaleny na plazi urcenej turistom… :D
:)))) Nemci nech si nechajú bazén a drinky, my spoznávame svet! ;)
:)Sri Lanku sme zvazovali aj my, ale padla prave kvoli obdobiu dazda. Miesto toho sme sli na Lombok a Bali a nelutujeme. Na Lomboku nebolo skoro ani nohy, casto sme na plazi boli jedini kupajuci sa a nasa mala sa hrala s miestnymi detmi. Jedli sme aj vo warungoch, aj v restauraciach urcenych pre turistov. Jedlo bolo vyborne vsade. Skvele boli aj cerstve dzusy z papaje, anasu alebo melonov.Co sa tyka byvania, zvolili sme maly luxusny rezort s kapacitou pre max 30 hosti. Sluzby boli na vysokej urovni, personal prijemny a nevtieravy.