Zmrzlina fajn, ale čo takto nanukáreň!?

Neviem si vybrať. Je ich príliš veľa na to, aby sa moja hlavička trápila nad výberom sama.

A tak idem s pravdou von: “Viete, ja som si tento obchodík všimla pred pár dňami, ale vtedy som v bruchu nemala ani kúsoček voľného miesta, tak som sa musela vrátiť a ochutnať teraz“.

Teta je hneď od začiatku zhovorčivá, debaty sa chytí razom – veď je Talianka. Začne mi rozprávať, ktoré sú najpredávanejšie, najchutnejšie, najčokoládovejšie, jednoducho NAJ!

Vlastne, každý jeden je niečím naj.

Som v nanukárni. Za pultom nie sú žiadne nádobky na zmrzlinu, ani oblátkové kornútky. Za pultom sa predvádzajú pekne nestavané nanuky. Jeden za druhým, vo zvislej polohe, v skupinkách, ako vojaci. Ovocné a mliečne nanuky sú oddelené sekciou s boxmi na čokoládu, ktorá je udržiavaná v štandardnej teplote tak, aby bola vždy k dispozícii zákazníkovi.

Tu si totiž môžete “nastajlovať” aj svoj vlastný nanuk!

Nanuky tu rozdeľujú do viacerých skupín.

Prvou sú „sorbetti alla frutta“ – vyrobené z čerstvého ovocia. Teta nezabudne podotknúť, že neobsahujú lepok a namiesto sacharózy je použitá fruktóza. Žiadne farbivá, dochucovadlá, žiadne konzervačné látky.  Na výber sú  príchute: ananás, pomaranč, figa, jahoda, lesné ovocie, citrón, ovocný mix, mango, žltý melón, grepfruit, mandarínka, broskyňa.

Okrem toho sa tu dá aj opiť – z mojita nanuku :). Pýtam sa či, naozaj obsahuje alkohol. Vraj áno! Obľúbeným je nanuk s príchuťou jahoda (hneď som si predstavila jahodovú dreň, ktorej som sa objedla vo veku šesť rokov). Zákazníci si môžu nanuk namočiť do jedného zo štyroch druhov čokolády (mliečna, horká, biela, mliečna s orieškami), a prípadne, ak mlsný jazýček rozkáže, po čokoláde ho rovno šupnú do nasekaných orieškov (lieskové oriešky, mandle, pistácie, kokosové ostružlinky).

Druhou skupinou (tou napravo:) ) sú “gelati alla crema” – teda krémové nanuky s príchuťami banán, káva, kokos, čokoláda, lékorica, mandľa, mäta, pistácie, vanilka, probio jogurt.

Ukazujem prstom (viem, že sa to nemá :) ) na biely nanuk. “To je sójový, ideálny pre vegánov”, odpovedá teta. Sójový nanuk, to ako chutí? Ako tofu?

Teta má trpezlivosť – asi aj preto, že do nanukárne počas týchto pätnástich minút zatiaľ nikto nevkročil, hoci dvere sú tu dokorán otvorené.

Dala som sa zlákať na mätovú variantu. Je síce osem hodín večer, ale stále teplo. Človeku sa žiada niečo osviežujúce. Mätový nanuk je poliaty čokoládou a pekne dozdobený oblátkou v tvare zeleného mätového lístku. A najväčší šok nastáva pre mňa v okamihu, keď mi teda namiesto položenia “zmrzliny” do kovového rámika s dierkami,  uloží nanuk vodorovne do špeciálneho stojančeka na nanuky ☺.

Kategóriu CUPIDO (toto slovíčko v preklade znamená aj malého Amora) predstavuje mliečna zmrzka obalená v sorbette – stále v podobe nanukov. Opäť je na výber niekoľko príchutí (mandarínka s čokoládou, mango a čokoláda, jahoda a vanilka, káva a vanilka…).

Zakladateľ STICKHOUSE-u myslel naozaj na najmenšie detaily – a teda sa snažil prilákať i najpotenciálnejšiu skupinu zákazníkov – deti. So “stick merenda” (desiata na paličke) aj dospeláci uveria, že kúpili svojmu dieťaťu niečo rovnako zdravé ako napríklad čerstvé jablko :). Ide vlastne o piškótové cesto, zmrzku a čokoládový obal v jednom. V podobnom duchu sú ladené aj zmrzlinové torty a „delicia“ koláče.

“Keď ja by som ich chcela vyskúšať všetky”, vravím tete. Samozrejme – teta vševedka – má aj na toto odpoveď: “Bývaš tu blízko? Mame špeciálne škatuľky na prenos, nanuky v nich vydržia 30 minút”. Nie, bývam na opačnom konci mesta, riskovať to nebudem.

Ani po ďalších minútach do obchodu nikto nevkročil. “Sme tu pomerne noví, len od júna”. Chápem, klientelu si treba vybudovať. Ale nie som presvedčená, či zrovna Taliani sa tak rýchlo preorientujú zo svojej milovanej klasickej zmrzliny na nanuky. Nanukáreň mi príde skôr ako lákadlo pre turistov.

Celá predajňa i webová stránka sú ladené v rovnakom štýle. Návštevník obchodíku ma pri kúpe k dispozícii letáky s popisom jednotlivých produktov. Stickhouse postavil svoj biznis na vynájdení stroja na výrobu takýchto nanukov. Teraz sa predáva po celom svete a pobočky fungujú na princípe franchisingu vo viacerých veľkých mestách v Taliansku, ale i v krajinách ako Saudská Arábia, Filipíny, Indonézia, či Katar.

Zakecala som sa. Môj nanuk sa pomaly začína topiť. S tetou sa lúčim, vymeníme si emailové adresy. Dobrý nápad, kvalitný produkt, ale aj malý rozhovor s klientmi patrí k „nanukovému biznisu“. I keď bol môj mätový nanuk na mňa príliš sladký (ale čitateľov upozorňujem, že pre mňa je príliš sladké takmer všetko :))), vďaka týmto malým detailom ma ukecali pri najbližšej príležitosti vyskúšať ďalší druh.

Ale aj tak stále vravím, že by mali robiť “slanú” zmrzku – napríklad s príchuťou cibule, sardiniek, či takej booooožskej bryndzeeeee… a franchising je na svete…. :D.

Stickhouse
www.stickhousesrl.com