Už dlhšie počúvam doma, že by som mal konečne urobiť parené buchty. Milovaná dokonca povedala, že k narodeninám nechce tortu, ale práve toto jedlo.
Inak ako z kvásku to u nás nejde, tak som začal hľadať recepty a rady. Parené buchty som v živote nerobil, nieto ešte kváskové, dobrý štartovací návod mi dal tento recept. S prípravou som začal pomerne neskoro a recept som musel upraviť v množstvách aj časoch.
Suroviny
– 150g pšeničného kvásku
– 300ml mlieka
– 1 celé vajíčko
– 1PL cukru
– 1ČL soli
– 400-500g pol. múky
– plnka podľa chuti
Ráno okolo siedmej som najprv nakŕmil pšeničný kvások v presnom pomere 75g polohrubej múky a 75g teplej vody. V zaváraninovom pohári som ho postavil na riadátor a nechal kysnúť. Okolo obeda už pekne vybehol, tak som sa mohol pustiť do cesta.
Do mierne teplého mlieka som pridal rozbehnutý kvások, celé vajíčko izbovej teploty, mlieko, cukor a soľ. Dobre som zmes zamiešal a postupne začal pridávať múku. Keď bolo cesto spojené, nechal som ho hodinu odpočívať pod igelitovou čapicou v naolejovanej mise. Potom som ho poriadne vymiesil, kým nebolo úplne hladké a prestalo sa lepiť. Múka je kľúčová a s dobrou to ide fantasticky. Osvedčila sa mi z Roľníckeho mlynu vo Veľkých Lovciach aj z Mlynu Trenčan. Všeobecne robievam cesto menej tuhé, preto som z pôvodného receptu ubral múku.
Dobre vypracované cesto som už len rozvaľkal na dlhší šulec a narezal ho na 10 rovnakých častí. V tejto fáze sa ku mne pridal zvyšok rodiny a každý si svoje buchty naplnil vlastnou plnkou. Malý do nich povkladal kocky horkej čokolády, milovaná džem z lesného ovocia a ja domáci zavárané čučoriedky.
Vyformované buchty sme poriadne naolejovali a poukladali na nerezovú tácku. Zakryté rástli asi 3 hodiny (doma máme 21-22 stupňov). Keď sme ich začali pariť bolo asi 17:00. Parák sme poriadne naolejovali a povkladali doň buchty. Po 10-tich minútach som ich popichal a paril ďalších 15 minút. Ukázalo sa, že výsledok je suchší, než by sa mi páčilo, tak som parenie skrátil na 15-18 minút. Výsledné buchty boli štavnaté aj nadýchané, v paráku sa pekne zaguľatili aj narástli.
Čo s takou parenou buchtou? Nič extravagantné, len roztopiť navrch maslo a posypať makom. Zalizovali sme sa až za ušami.
Pár poznámok ku kváskovému pečeniu
Postupným tréningom som prišiel na to, že kváskové pečenie je vždy o teplotách, múke a dodržiavaní jednotlivých fáz prípravy. Aj keď existuje pár lenivých receptov, vždy dostanete lepší výsledok, keď cestu doprajete čas a nebudete tlačiť na pílu.
Kvások jednoznačne nemá rád pohon. Urýchliť ho môžete vo fáze nakŕmenia, ale po prvom zamiesení už nie. Vtedy treba nechať cesto odpočívať pri izbovej teplote a veľmi dobre mu svedčia aj nižšie teploty. Dokonca aj dlhý pobyt v chladničke. Po následnom domiesení už môžete znovu trochu prikúriť a položiť ho na teplejšie miesto. Vtedy si ho ale treba aj patrične sledovať, pretože hranica medzi nedokysnutím a prekysnutím sa podstatne skráti a musíte skrátka vystihnúť ten správny moment, kedy už je ideálny na pečenie. Preto už len málokedy dávam kysnúť cestá na teplejšie miesta.
