Bojnický vínny dom

Ešte pred nedávnymi veľkonočnými sviatkami som hľadal nejaké príjemné ubytovanie nie ďaleko od Nitry, kde by sme si mohli s mojou drahou oddýchnuť. Po dlhšom hľadaní a zisťovaní obsadenosti som nakoniec natrafil na malý hotel v Bojniciach. Je priamo v centre na Hurbanovom námesti a volá sa Hotel Bojnický vínny dom. Takýto typ hotela sa v súčastnosti zvykne volať aj boutique, vo voľnom preklade malý a dizajnérsky.

V prípade tohoto hotela označenie boutique sedí viac než presne. Má dve poschodia, pričom to najvrchnejšie má výhľad na zámok. Je zariadený starožitným nábytkom a žiadna z izieb sa nepodobá druhej. Izby sú navyše označené menami rôznych odrôd vína. V hoteli samozrejme nechýba reštaurácia a samozrejme to najdôležitejšie, prečo sa vínny dom volá vínnym domom. Je tu pivnica z roku 1777 aj bohato vybavená vlastná vinotéka. Okolo vína sa točí dokonca aj wellness, kde si môžete dopriať masáž s hroznovým olejom a ďalšie procedúry s použitím hrozna. (Pozn. autora: Dopredu upozorním, že táto recenzia sa bude venovať skor hotelovým a reštauračným službám, ako vínu samotnému. Jednak preto, že sme akurát neboli v nálade ochutnávať a tiež preto, že to bol skôr romantický útek zo všedného dňa, ako cielená návšteva podniku.)

Ušla sa nám izba Cabernet, zariadená v starosvetskom štýle. Postele mali síce velkú medzeru a vysoké čelá, ale brali sme to ako súčasť starožitného charakteru izby a nie ako niečo nepohodlné. V izbe nechýbal minibar, plochý televízor, klimatizácia, uteráky, župany, hygienické potreby, v kúpelni fén. Vzhľadom nato, že v Bojniciach je takmer všetko parkovanie spoplatnené, príjemne potešila možnosť zaparkovať vo dvore hotela.

Hneď po ubytovaní som potreboval kávu, a tak, kým sa manželka osprchovala, zbehol som dolu do reštaurácie, aby som zároveň obhliadol terén na večeru. Povedal som čašníkovi, že som prišiel len na kávu a neskôr prídeme s manželkou na večeru. Zaskočila ma trochu jeho otázka, či si dám cappuccino alebo latte. Myslím, že ak sa už čašník pýtal na konkrétnu kávu, espresso mala byť prvá voľba. Najmä ak podnik ponúka aj odrodové kávy, dokonca aj cibetkovú. V ten deň však mali len Peru. Omnoho viac ma však zaskočilo, že objednaná káva prišla úplne bez cremy a bola chuťovo nevýrazná. Značka, ktorú hotel ponúka, je BarZuz.

Vychystali sme sa teda na večeru, iba niečo ľahšie. Manželka si dala slepačiu polievku, ako hlavný chod kuracie zabalené v tenkej omelete. Ja som vynechal predjedlo a objednal si morčací stejk na bylinkovom masle s grilovanou zeleninou. Napriek tomu mi čašník priniesol kačaciu paštétu, ako pozornosť podniku. Prišiel rad na výber vína. Tu si rád nechám poradíť od školenejších ľudí, tak som poprosil čašníka, aby mi odporučil k jedlu vhodný mok. Dostal som na výber Rulandské šedé alebo Devín, pričom druhý skúsenejši čašník sa prikláňal skôr k Devínu. Ten nám aj priniesli, ale podmienka bola objednať si celú fľašu. Manželka na víno nemala chuť vôbec a ja som sa tiež nechystal vypiť toľko vína za jeden večer. Byť v inom podniku, tak ma požiadavka vziať celú fľašu vonkoncom neprekvapila. Sme však v podniku, ktorý je vyslovene zameraný na víno, preto som akosi automaticky očakával špeciálnu vínnu chladničku s dusíkovými uzávermi. Práve vďaka takejto vitríne si človek môže dopriať drahšie víno bez toho, aby musel nutne kúpiť celú fľašu. Možno sa mýlim, ale ak takúto vitrínu môže mať malý Tapas Bar v Bratislave, tak prečo nie práve vínny dom.
Nakoniec mi teda priniesli veltlín, ktorý prekvapivo dobre sadol k hlavnému jedlu. Prišla reč na dezert. Vybral som si créme brulée. Dezerty podobnej konzistencie nemám príliš v obľube, ale tentoraz som si veľmi príjemne zamlsal.

Chystali sme sa od stola, ešte bolo treba podpísať účet. Už predtým mi bol čašník povedomý, tak som sa ho opýtal, či náhodou predtým nepracoval v Afrodite v Čereňanoch. Trafil som úplne presne a trochu sme sa rozhovorili o jedle a pití. Naznačil som mu, že by sa mali viac posnažiť na káve, pretože je úplne bez cremy aj chuti. Spomenul som aj naše naťahovanie sa s vínom a vysvetlil mu, že som skrátka očakával vitrínu. Čašník sa ospravedlnil za kávu, vraj majú problém so strojom a on do neho nechce zasahovať kvôli servisným podmienkam, tak musí čakať na technika. Čo sa týka vitríny, tá je už naplánovaná a ukázal mi miesto, kde by mala v budúcnosti stáť. Pri odchode sme si ešte dohodli raňajky a pobrali sa na izbu.

Ráno bolo príjemné, cez pootvorené okno k nám doliehali zvuky z neďalekej zoologickej zmiešané s jarným spevom vtákov. Pomaly sme pobrali na raňajky. Privítal nás stôl k takmer klasickým menu – teplé pečivo, masielka, džemy, jogurty, šunka, syr, cereálie a zopár rajčín. Nemôžem si odpustiť, ale kde zostalo ovocie a zelenina? Môžno by mi kuchár stihol niečo narýchlo pripraviť, ak by som o to požiadal, ale toto je skôr všeobecná výzva k podnikom: vegetariánske neznamená trojkombinácia vyprážaný syr/šampióny/karfiol a raňajky nie sú len šunka a syr, poťažmo na záchranu cereálie a jogurt. Musel som sa teda uspokojiť s ponukou a skúsil dať ešte jednu šancu káve. Pripravovala ju iná osoba ako deň predtým, tak som bol zvedavý, či náhodou problém s cremou nebol tohoto charakteru. Výsledok bol síce trochu lepší, ale bohužiaľ, stále nedostačujúci.

Celkovo hodnotím pobyt v hoteli ako veľmi príjemný a dúfam, že pokazené detaily sú len počiatočnými problémami, ktoré sa majiteľom aj personálu podarí odstrániť. Uvedomujem si, že sme nestihli vyskúšať všetko čo ponúkal, ale bude zaujímavé vrátiť sa povedzme o pol roka a porovnať, resp. nahliadnuť hlbšie do vinotéky aj pivnice.

Tip na záver:
Bojnice majú okrem iných atrakcii ešte jednu výhodu – blízke kúpele s pekným parčíkom okolo. Ak si teda chcete užiť oddychový víkend alebo takmer princeznovskú romantiku na jednu noc, odporúčam po príchode navštíviť kúpele, neskôr posedieť v miestnej kaviarni a curkárni Arosa (majú tam skvelý čaj z čerstvej mäty a zázvoru) a až potom sa pobrať do hotela.

www.bojvin.sk
www.kupele-bojnice.sk