Do Pešti na kávičku a dobošku – 3. časť

Vďaka štrajku a chodeniu čas výrazne pokročil, takže nám už ostala len jediná adresa – Ráday utca. Je do dlhá ulička lemovaná nekonečným radom reštaurácii, barov, kaviarní a obchodov. Neďaleko sídlia tri budapeštianske univerzity, takže na ulici panuje čulý ruch. Dostal som od kamošky tip, že tu je malá a výborná kaviareň, Sir Mórik Kávémanufaktura.

Po krátkom hľadaní sme ho nakoniec našli, bol na čísle 15. Sotva dva metre široký obchod, vnútri iba zopár stolov a veľká tabuľa s ponukov káv. Ponúkajú aj odrodovú balenú kávu na zakúpenie, nielen podľa jednotlivých krajín, ale aj podľa spôsobu upraženia. Na výber je teda svetlé viedenské, tmavšie francúzske a samozrejme najtmavšie talianske. Toto človek u nás nevidí.

Objednali sme si znova cappuccino a chceli sme si daľ aj dobošku, ale vo vitríne so zákuskami boli už len okorané zbytky. Opýtal som sa pan za pultom, kde je najbližšia cukráreň. Vraj hneď vedľa. V podobne malom obchode bola staršia pani a so sklamaným výrazom mi oznámila, že po celom tom chodení sa zrejme ani tu dobošky nedočkám, dodávateľ im kvôli štrajku nič nedoniesol. Vrátil som sa teda späť k svojej káve. Cappuccino bolo tentoraz o niečo lepšie, ale stále to nebolo ono. Dvaja Taliani, ktorí si po nás objednali espresso, taký problém nemali, zjavne im chutilo.

// Info
web: http://www.kavehazak.hu/kavehazak/kavehaz.php?id=129
ceny: dve cappuccino za 600 forintov

Celkovo zhodnotené, bol to veľmi netradičný deň. Ako povedal taxikár, ktorý nás viezol späť k autu, takto to obyčajne vyzerá v Budapešti v nedeľu. Na jednej strane bolo príjemné zažiť takto kľudné mesto, navyše bez autobusov, atmosféra bola takmer prímorská. Na druhej strane nás to možno obralo o niektoré chuťovky a lepšie zážitky. V Pešti ma prekvapilo hneď niekoľko vecí. Pocitovo širie bulváre ako vo Viedni a ohľaduplní šoféri. Ako prvé oťukanie to však bolo fajn, nabudúce už aspoň nebudeme blúdiť a pôjdeme na istotu. Už teraz plánujeme ďalší výjazd, takže bude s čím porovnávať.

Na piatok si pre vás ešte nechávam jedno prekvapenie, už len takú sladkú bodku za touto reportážou, nezabudnite sa zastaviť.

odkaz na 1. časť článku
odkaz na 2. časť článku

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.