Rieky oddávna slúžili ako orientačné body aj ako cesty. Tak je to dnes aj v turizme. Vo veľkom svete sa vám navyše môže stať, že vás rieka prevedie aj za hranicu iného štátu. Vždy to však urobí ako voda, niekde búrlivo, inde pokojne.
Buď som nostalgický alebo ma dostali na orechové košíčky a dobrou kávou.
Bratislava doteraz nemala historickú kaviareň podobnú tým vo viedenskom hoteli Sacher alebo budapeštianskej New York Café hotela Boscolo. Zmena prišla koncom leta, kedy otvorili budovu na Sedlárskej 8.
Cukrár z Viedne si v Trnave otvoril príjemnú cukráreň s kaviarničkou, kde vidno aj priamo do výroby.
Malá cukráreň uprostred Bratislavy pečie viedenské krémeše, veterníky, nugátová torty. To všetko len z masla a čistej šľahačky.
Bezcukrová cukráreň Naal vykvitla toť na Karadžičke, takmer na rohu s Krížnou. Vliezla som zo zvedavosti, očakávajúc zo štyri šeredné zákusky a hnusné dia kekse. Ak ste niekedy videli diabetické oddelenie v našich supermarketoch, viete o čom hovorím.
Vďaka štrajku a chodeniu čas výrazne pokročil, takže nám už ostala len jediná adresa – Ráday utca. Je do dlhá ulička lemovaná nekonečným radom reštaurácii, barov, kaviarní a obchodov. Neďaleko sídlia tri budapeštianske univerzity, takže na ulici panuje čulý ruch. Dostal som od kamošky tip, že tu je malá a výborná kaviareň, Sir Mórik Kávémanufaktura.
